Len jedno pravé kresťanské náboženstvo

JEŽIŠ KRISTUS založil len jednu cirkev, čiže jeden zbor. Tento zbor bol duchovným telom, duchovnou rodinou, teda zhromaždením ľudí, ktorí boli vybratí Božím svätým duchom a ktorých Boh prijal za svoje „deti“. — Rimanom 8:16, 17; Galaťanom 3:26.

Ježiš učil, že je len jedna cesta, ktorou Boh vedie ľudí k pravde a k životu. Na znázornenie tejto dôležitej pravdy Ježiš prirovnal cestu k večnému životu k doslovnej ceste. Povedal: „Vchádzajte tesnou bránou; lebo je široká a priestranná cesta vedúca do skazy a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; ale je tesná brána a úzka cesta vedúca do života a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ — Matúš 7:13, 14; Ján 14:6; Skutky 4:11, 12.

Zjednotený zbor

Keď hovoríme o zbore v prvom storočí, nemali by sme si predstavovať „celosvetovú, všeobecnú, organizovanú spoločnosť, akú si predstavíme dnes, keď sa hovorí o katolíckej cirkvi,“ uvádza teologický slovník The New Dictionary of Theology. Prečo nie? „Z jednoduchého dôvodu,“ píše sa v slovníku. „Takáto organizovaná, všeobecná spoločnosť vtedy neexistovala.“

Je pravda, že raný kresťanský zbor v ničom nepripomínal dnešné oficiálne cirkevné systémy. To je fakt, proti ktorému nikto nemôže oprávnene namietať. Bol však organizovaný. Jednotlivé zbory nevykonávali svoju činnosť nezávisle. Všetky uznávali autoritu vedúceho zboru v Jeruzaleme. Vedúci zbor — pozostávajúci z apoštolov a starších mužov jeruzalemského zboru — pomáhal v tom, aby bol  celý kresťanský zbor jednotný ako ‚jedno Kristovo telo‘. — Efezanom 4:4, 11–16; Skutky 15:22–31; 16:4, 5.

Čo sa stalo s týmto jedným pravým zborom? Stala sa z neho mohutná katolícka cirkev? Vyvinul sa z neho protestantský cirkevný systém s jeho rôznymi denomináciami? Alebo sa stalo niečo iné?

„Pšenica“ a „burina“

Aby sme našli odpovede na tieto otázky, dôkladne si rozoberme, čo sa s týmto zborom malo stať podľa slov samotného Ježiša Krista. Možno vás to prekvapí, ale Ježiš očakával, že jeho zbor prestane byť jasne viditeľný, a tento smutný stav mal s jeho pripustením trvať celé stáročia.

Ježiš raz prirovnal svoj zbor k „nebeskému kráľovstvu“ a povedal: „Nebeské kráľovstvo bolo prirovnané k človeku, ktorý zasial na svojom poli znamenité semeno. Keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial burinu medzi pšenicu a odišiel. Keď steblá vzišli a priniesli úrodu, zjavila sa aj burina. Tak prišli hospodárovi otroci a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojom poli znamenité semeno? Kde sa potom na ňom vzala burina?‘ Povedal im: ‚To urobil človek nepriateľ.‘ Povedali mu: ‚Chceš teda, aby sme vyšli a zozbierali ju?‘ On povedal: ‚Nie, aby ste azda pri zbieraní buriny nevytrhli aj pšenicu. Nech oboje rastie spolu až do žatvy; a v čase žatvy poviem žencom: Zozbierajte najprv burinu a zviažte ju do snopkov na spálenie, potom choďte a zhromaždite pšenicu do mojej sýpky.‘“ — Matúš 13:24–30.

Ježiš vysvetlil, že „rozsievač“ je on sám. „Znamenité semeno“ znázorňuje jeho pravých učeníkov. Jeho „nepriateľ“ je Satan Diabol. „Burinou“ sú nepraví kresťania, ktorí vnikli do raného kresťanského zboru. Ježiš povedal, že nechá „pšenicu“ a „burinu“ rásť spolu až do „žatvy“, ktorá nastane v ‚závere systému vecí‘. (Matúš 13:37–43) Čo to všetko znamená?

Skazonosný vplyv v kresťanskom zbore

Krátko po smrti apoštolov získali v zbore moc odpadlícki učitelia. Hovorili „prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov“. (Skutky 20:29, 30) Následkom toho mnohí kresťania ‚odpadli od viery‘ a ‚obrátili  sa k falošným príbehom‘. — 1. Timotejovi 4:1–3; 2. Timotejovi 4:3, 4.

Podľa teologického slovníka The New Dictionary of Theology v štvrtom storočí n. l. „sa katolícke kresťanstvo stalo oficiálnym... náboženstvom Rímskej ríše“. Došlo k „zlúčeniu cirkevnej a občianskej spoločnosti“ — k spojeniu cirkvi a štátu, čo bolo v zásadnom rozpore s presvedčením raných kresťanov. (Ján 17:16; Jakub 4:4) Ten istý zdroj uvádza, že časom celé usporiadanie a povaha cirkvi, ako aj mnohé jej základné náuky sa radikálne zmenili „vplyvom nepochopiteľného a úplne nenáležitého spojenia S[tarého] Z[ákona] a novoplatónskych vzorov“. Ako predpovedal Ježiš Kristus, keď sa začalo dariť nepravým kresťanom, jeho praví učeníci prestali byť jasne viditeľní.

Ježišovi poslucháči vedeli, aké ťažké je rozoznať skutočnú pšenicu od takej buriny, akou je jedovatý mätonoh mámivý, ktorý počas rastu vyzerá takmer ako pšenica. Ježiš teda ukázal, že nejaký čas bude ťažké rozoznať pravých kresťanov od nepravých. To neznamená, že by kresťanský zbor prestal existovať, lebo Ježiš sľúbil, že bude svojich duchovných bratov viesť „po všetky dni až do záveru systému vecí“. (Matúš 28:20) Povedal tiež, že pšenica bude ďalej rásť. Počas stáročí sa praví kresťania — ako jednotlivci i ako skupiny — nepochybne snažili čo najviac pridŕžať Kristovho učenia. No netvorili jasne rozoznateľný, viditeľný zbor či organizáciu. Určite však neboli totožní s viditeľným odpadlíckym náboženským systémom, ktorý počas histórie prinášal menu Ježiša Krista len hanbu a zneuctenie. — 2. Petra 2:1, 2.

„Zjavený človek nezákonnosti“

Apoštol Pavol predpovedal, čím sa bude tento nepravý náboženský systém vyznačovať. Napísal: „Nech vás nikto nijakým spôsobom nezvedie; lebo [Jehovov deň] nepríde, kým najprv nepríde odpadnutie a nebude zjavený človek nezákonnosti.“ ​(2. Tesaloničanom 2:2–4) Týmto „človekom nezákonnosti“ nie je nik iný než trieda duchovenstva, ktorá sa vyvyšuje do vládnuceho postavenia nad „kresťanským“ zborom. *

Odpadlíctvo sa začalo rozvíjať už za dní apoštola Pavla. Po smrti apoštolov už nič nebránilo tomu, aby sa rýchlo rozšírilo. Pavol povedal, že sa bude vyznačovať ‚Satanovým pôsobením s každým mocným skutkom a lživými znameniami a predzvesťami a s každým nespravodlivým podvodom‘. (2. Tesaloničanom 2:6–12) Ako presne to vystihuje skutky mnohých náboženských vodcov počas histórie!

Na podporu tvrdenia, že rímskokatolícka cirkev je jedinou pravou cirkvou, katolícki vodcovia hovoria, že biskupi majú „živé spojenie s prvými apoštolmi prostredníctvom neprerušenej línie nástupníkov, ktorá siaha až na samotný začiatok“. Toto tvrdenie o apoštolskom nástupníctve však v skutočnosti nemá žiaden historický ani biblický podklad. Neexistuje spoľahlivý dôkaz, že by cirkevný systém, ktorý vznikol po smrti Ježišových apoštolov, niekedy viedol Boží svätý duch. — Rimanom 8:9; Galaťanom 5:19–21.

A čo iné cirkvi, ktoré vznikli po takzvanej reformácii? Vrátili sa k vzoru raného kresťanského zboru? Obnovili čistotu tohto pôvodného zboru? Je pravda, že po reformácii bola Biblia sprístupnená mnohým bežným ľuďom v ich vlastnom jazyku. No história ukazuje, že cirkvi naďalej vyučovali mylné náuky. * — Matúš 15:7–9.

 Všimnite si však ešte jednu vec. Ježiš Kristus s určitosťou predpovedal, že jeho jediný pravý zbor bude obnovený počas takzvaného záveru systému vecí. (Matúš 13:30, 39) Spĺňanie biblických proroctiev ukazuje, že je to čas, v ktorom žijeme my. (Matúš 24:3–35) Ak je to tak, každý z nás by si mal položiť otázku: ‚Kde je tá jedna pravá cirkev?‘ Mala by byť stále viac rozpoznateľná.

Možno máte pocit, že ste už túto cirkev alebo zbor našli. Je však dôležité, aby ste sa o tom uistili. Prečo? Lebo tak ako v prvom storočí, aj dnes môže byť len jedna pravá cirkev. Venovali ste čas tomu, aby ste sa uistili, či vaša cirkev presne zodpovedá vzoru kresťanského zboru v prvom storočí a či sa verne pridŕža učenia Ježiša Krista? Prečo to neurobiť teraz? Jehovovi svedkovia vám v tom radi pomôžu. — Skutky 17:11.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 5]

Čo sa dozvedáme o pravom zbore z Ježišovho podobenstva o pšenici a burine?

[Obrázky na strane 7]

Zodpovedá vaša cirkev vzoru kresťanov z prvého storočia v tom, že študuje Bibliu a káže?