Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

V mnohých častiach sveta je zvykom dávať svadobné dary. Aké biblické zásady by sa mali brať do úvahy pri dávaní alebo prijímaní takýchto darov?

Biblia schvaľuje dávanie darov zo správnej pohnútky a pri vhodnej príležitosti. Pokiaľ ide o dávanie, Biblia nabáda pravých kresťanov, aby napodobňovali Jehovu, ktorý je štedrým Darcom. (Jakub 1:17) Apoštol Pavol nabádal spolukresťanov: „Nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ Teda kresťania sú povzbudzovaní k štedrosti. — Hebrejom 13:16; Lukáš 6:38.

V niektorých krajinách je bežné, že snúbenci si v nejakom obchodnom dome prezrú tovar a urobia zoznam vecí, ktoré by radi dostali ako svadobný dar. Príbuzní a priatelia sú potom nasmerovaní do príslušného obchodu, kde môžu kúpiť veci zo zoznamu, ktorý snúbenci zostavili. Z praktického hľadiska takýto zoznam darov oslobodzuje darcov od hodín strávených chodením po obchodoch a vyberaním vhodného daru, zatiaľ čo mladomanželov ušetrí od ťažkostí spojených s vrátením nechcených darov do obchodu.

Či dvojica zostaví takýto zoznam darov, je otázkou osobného rozhodnutia. No kresťania budú chcieť byť opatrní, aby sa vyhli postupom, ktorými by mohli porušiť biblické zásady. Napríklad čo ak snúbenci zostavia zoznam obsahujúci veľmi drahé veci? V takom prípade tí, ktorí majú málo peňazí, si možno nebudú môcť dovoliť kúpiť dar alebo môžu mať pocit, že by bolo lepšie odmietnuť pozvanie na svadbu, aby sa necítili trápne, že priniesli lacnejší dar. Jedna kresťanka napísala: „Je to čoraz náročnejšie. Snažila som sa byť štedrá, ale v poslednom čase sa vytratilo všetko to šťastie, ktoré som kedysi pociťovala z dávania.“ Bolo by veľmi smutné, keby sa svadba stala zdrojom znechutenia!

V darcovi by rozhodne nikto nemal vyvolávať pocit, že jeho dar bude prijateľný iba vtedy, ak bude kúpený v určitom obchode alebo v určitej cene. Koniec koncov Ježiš naznačil, že v Božích očiach je najcennejší postoj srdca darcu, nie hmotná hodnota daru. (Lukáš 21:1–4) Podobne o daroch milosrdenstva pre chudobných apoštol Pavol napísal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ — 2. Korinťanom 9:7.

Z biblického hľadiska nie je nič zlé na tom, že niekto dá vedieť, že je darcom určitého daru, možno tak, že k daru priloží nejaký lístok. Niekde je však zvykom predstaviť darcu pred všetkými prítomnými. Tento zvyk môže viesť k problémom. Tí, ktorí dávajú dar, možno chcú zostať v anonymite, aby na seba zbytočne nepútali pozornosť. Konajú podľa zásady z Matúša 6:3, kde Ježiš vyhlásil: „Ale ty, keď dávaš dary milosrdenstva, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá.“ Iní si možno myslia, že dávanie darov je osobná vec, ktorá by mala zostať medzi darcom a obdarovaným. Okrem toho verejné odhalenie darcu by mohlo viesť k porovnávaniu darov — čo by bolo ‚popudzovaním k súpereniu‘. (Galaťanom 5:26) Kresťania by určite nechceli, aby sa niekto cítil nesvoj alebo bol v rozpakoch tým, že by sa verejne oznamovali mená darcov. — 1. Petra 3:8.

Áno, ak konáme v súlade so zásadami z Božieho Slova, dávanie darov zostane zdrojom šťastia. — Skutky 20:35.