Vážiš si starších spoluveriacich?

KEĎ bol staroveký Izrael v zmluvnom vzťahu s Bohom, dostal prikázanie: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad a pred svojím Bohom budeš mať bázeň.“ ​(3. Mojžišova 19:32) Úcta k starším ľuďom bola teda svätou povinnosťou, spájala sa s podriadenosťou Bohu. Hoci kresťania dnes už nie sú pod mojžišovským Zákonom, tento príkaz nám pripomína, že Jehova sa na svojich starších služobníkov pozerá ako na hodnotných a vzácnych. (Príslovia 16:31; Hebrejom 7:18) Pozeráme sa na našich starších kresťanských bratov a sestry rovnako? Vážime si ich?

Vážil si svojho staršieho priateľa

V Druhej knihe Kráľov je jedna biblická správa, ktorá vyzdvihuje prejavovanie úcty starším ľuďom. Opisuje situáciu, keď mal prorok Elizeus zaujať miesto staršieho proroka Eliáša. Pouvažujme, čo sa stalo v posledný deň Eliášovej prorockej služby v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve.

V ten deň Jehova tomuto zostarnutému prorokovi nariadil, aby išiel z Gilgala do Bételu, odtiaľ do Jericha a potom k rieke Jordán. (2. Kráľov 2:1, 2, 4, 6) Počas tejto takmer 50-kilometrovej cesty Eliáš trikrát naliehal na Elizea, aby ho prestal nasledovať. No práve tak ako pred niekoľkými storočiami mladá Rút rozhodne odmietala opustiť Noemu, ani Elizeus nechcel opustiť tohto staršieho proroka. (Rút 1:16, 17) Elizeus trikrát vyhlásil: „Akože žije Jehova a akože žije tvoja duša, ja ťa neopustím.“ ​(2. Kráľov 2:2, 4, 6) Dovtedy Elizeus pomáhal Eliášovi už okolo šesť rokov. Túžil však slúžiť s Eliášom čo najdlhšie. Správa dodáva: „A stalo sa, ako kráčali a pri chôdzi hovorili, tu hľa... Eliáš vystúpil... k nebesiam.“ ​(11. verš) Eliáš a Elizeus sa rozprávali až do poslednej chvíle Eliášovej služby v Izraeli. Mladší prorok zjavne túžil načerpať čo najviac poučenia a povzbudenia od staršieho a skúsenejšieho proroka. Je zrejmé, že si svojho staršieho priateľa vážil.

‚Ako otcovia a matky‘

Nie je ťažké uhádnuť, prečo Elizeus miloval staršieho proroka ako priateľa — dokonca ako duchovného otca. (2. Kráľov 2:12) Tesne  predtým ako sa malo skončiť Eliášovo pridelenie v Izraeli, povedal Elizeovi: „Požiadaj, čo by som mal pre teba urobiť, skôr ako budem od teba vzatý.“ ​(9. verš) Teda Eliáš až do konca prejavoval záujem o duchovné blaho svojho nástupcu a pokračovanie Božieho diela.

Dnes je povzbudzujúce vidieť rovnaký otcovský a materinský záujem u našich starších kresťanských bratov a sestier, keď sa veľkoryso delia o svoje poznanie a múdrosť s mladšími. Napríklad dlhoroční dobrovoľníci, ktorí slúžia v odbočkách Jehovových svedkov, ochotne pomáhajú novým členom rodiny Bétel, aby získali zručnosť potrebnú na vykonávanie svojej služby. Rovnako cestujúci dozorcovia s manželkami, ktorí navštevujú zbory už mnoho rokov, sa s radosťou delia o svoje bohaté skúsenosti s tými, ktorí sa zaškoľujú za cestujúcich služobníkov. Okrem toho v zboroch Jehovových svedkov na celom svete sú starší bratia a sestry, ktorí už desaťročia verne slúžia Jehovovi a s potešením sa delia o svoju praktickú múdrosť a skúsenosti s novými členmi zboru. — Príslovia 2:7; Filipanom 3:17; Títovi 2:3–5.

Títo drahí starší kresťania prejavujú o mladších kresťanov úprimný záujem, a tak prejavovať im úctu je pre nás skutočne radosťou. Chceme teda napodobňovať Elizeov príklad a hlboko si vážiť starších spoluveriacich. Ako nám pripomína apoštol Pavol, naďalej zaobchádzajme so ‚starším mužom ako s otcom‘ a ‚staršími ženami ako s matkami‘. (1. Timotejovi 5:1, 2) Tak vo veľkej miere prispejeme k správnej činnosti a pokroku kresťanského zboru na celom svete.

[Obrázok na strane 30]

Elizeus túžil slúžiť s Eliášom čo najdlhšie

[Obrázky na strane 31]

Mladší kresťania môžu od starších veľa načerpať