Martin Luther a jeho odkaz

„O [MARTINOVI LUTHEROVI] bolo vraj napísaných viac kníh ako o hocikom inom s výnimkou jeho pána, Ježiša Krista.“ Tak to napísal časopis Time. Lutherove slová a skutky prispeli k vzniku reformácie — náboženského hnutia, ktoré bolo opísané ako „najvýznamnejšia revolúcia v histórii ľudstva“. Luther tak pomohol zmeniť náboženskú scénu Európy a zatiahnuť oponu za obdobím stredoveku na tomto kontinente. Tento učenec položil tiež základy spisovného nemeckého jazyka. Jeho preklad Biblie je nesporne najpopulárnejším prekladom v nemeckom jazyku.

Akým človekom bol Martin Luther? Ako to, že mal taký vplyv na udalosti v Európe?

Luther sa stáva učencom

Martin Luther sa narodil v novembri 1483 v Eislebene v Nemecku. Jeho otec bol baníkom v medenej bani, ale zarábal dostatok peňazí na to, aby svojmu synovi zabezpečil dobré vzdelanie. V roku 1501 mladý Martin nastúpil na univerzitu v Erfurte. V univerzitnej knižnici po prvýkrát čítal Bibliu. „Táto kniha ma úžasne potešila,“ povedal, „a považoval by som sa za veľmi šťastného človeka, keby som jedného dňa mohol vlastniť takú knihu.“

Keď mal Luther 22 rokov, vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Erfurte. Neskôr navštevoval univerzitu vo Wittenbergu a stal sa doktorom teológie. Luther sa považoval za nehodného Božej priazne a zlé svedomie ho občas privádzalo do zúfalstva. Ale pomocou štúdia Biblie, modlitby a rozjímania lepšie porozumel tomu, ako sa Boh pozerá na hriešnikov. Pochopil, že Božiu priazeň nie je možné si vyslúžiť. Tí, ktorí prejavujú vieru, získavajú Božiu priazeň vďaka nezaslúženej láskavosti. — Rimanom 1:16; 3:23, 24, 28.

Ako Luther prišiel k záveru, že jeho nové pochopenie je správne? Kurt Aland, profesor ranej cirkevnej histórie a výskumu textu Nového zákona, napísal: „V mysli prechádzal celou Bibliou, aby videl, či jeho novonadobudnuté poznanie môže obstáť v porovnaní s ostatnými biblickými výrokmi, a zistil, že všetky jeho názor potvrdzujú.“ Náuka o ospravedlnení, čiže spasení vierou, a nie skutkami alebo pokáním  zostala ústredným pilierom Lutherovho učenia.

Pobúrený odpustkami

Luther sa pre svoje porozumenie toho, ako sa Boh pozerá na hriešnikov, dostal do konfliktu s rímskokatolíckou cirkvou. V tom čase bolo rozšírené presvedčenie, že po smrti musia hriešnici podstúpiť dočasný trest. Cirkev však tvrdila, že ten čas je možné skrátiť kúpou odpustkov, ktoré má právo udeliť pápež. Takí kazatelia, ako bol Johannes Tetzel, poverenec arcibiskupa Albrechta z Mohuča (teraz Mainz), urobili z predávania odpustkov bežným ľuďom prekvitajúci obchod. Mnohí považovali odpustky za niečo ako poistku proti budúcim hriechom.

Luther bol predajom odpustkov pobúrený. Vedel, že ľudia takto nemôžu vyjednávať s Bohom. Na jeseň 1517 spísal známych 95 téz, ktorými obvinil cirkev z obohacovania sa, prekrúcania náuk a zneužívania náboženskej autority. Luther mal v úmysle dať podnet na reformu, nie na vzburu, a preto poslal kópie svojich téz arcibiskupovi Albrechtovi z Mohuča a niekoľkým učencom. Mnohí historici považujú rok 1517 za približný rok zrodu reformácie.

Luther nebol jediným človekom, ktorý nariekal nad previneniami cirkvi. Už sto rokov pred ním odsúdil predávanie odpustkov český reformátor Jan Hus. A pred Husom poukazoval Angličan John Wycliffe na to, že niektoré tradície, ktorých sa drží katolícka cirkev, sú nebiblické. Lutherovi súčasníci Erasmus Rotterdamský a Angličan Tyndale vyzývali na reformu. Ale vďaka Nemcovi Johannesovi Gutenbergovi, ktorý vynašiel tlač s pohyblivými písmenami, Lutherov hlas bolo počuť silnejšie a ďalej než hlasy iných reformátorov.

V roku 1455 bol Gutenbergov tlačiarsky lis iba v Mohuči. Ale na prelome 16. storočia už boli tlačiarne v 60 mestách v Nemecku a ďalšie v 12 iných európskych krajinách. Po prvýkrát v dejinách mohla byť verejnosť rýchlo informovaná o veciach, ktoré ju zaujímali. Lutherove tézy boli vytlačené a rozšírené zrejme bez jeho súhlasu. Otázka cirkevnej reformy už nebola len miestnou záležitosťou. Stala sa všeobecným sporom a Martin Luther sa zrazu stal najznámejším mužom v Nemecku.

„Slnko a mesiac“ reagujú

Stáročia bola Európa v rukách dvoch mocných inštitúcií: Svätej rímskej ríše a rímskokatolíckej cirkvi. „Cisár a pápež k sebe patrili ako slnko a mesiac,“ povedal Hanns Lilje, bývalý prezident Svetového luteránskeho zväzu. Je však dosť neisté, kto bol slnko a kto mesiac. Začiatkom 16. storočia boli obe inštitúcie už za zenitom svojej moci. Vo vzduchu bolo cítiť zmenu.

Pápež Lev X. reagoval na 95 téz tak, že Lutherovi pohrozil exkomunikáciou, ak ich neodvolá. Vzdorovitý Luther verejne spálil pápežskú bulu obsahujúcu hrozbu a vydal ďalšie diela, ktoré povzbudzovali kniežatstvá na reformu cirkvi aj bez pápežovho súhlasu. V roku 1521 pápež Lev X.  exkomunikoval Luthera. Keď Luther namietal, že bol odsúdený bez riadneho vypočúvania, cisár Karol V. reformátora povolal na ríšsky snem do mesta Worms. Lutherova 15-dňová cesta z Wittenbergu do Wormsu v apríli 1521 vyzerala ako triumfálny sprievod. Verejná mienka bola na jeho strane a ľudia všade ho chceli vidieť.

Vo Wormse stál Luther pred cisárom, kniežatami a pápežským nunciom. Jan Hus čelil podobnému výsluchu v roku 1415 v Kostnici a potom bol upálený na kole. Na Luthera sa teraz upierali oči cirkvi a ríše, ale ten vyhlásil, že odmieta niečo odvolať, pokiaľ mu jeho oponenti z Biblie nedokážu, že sa mýli. Nikto však nemal takú dobrú pamäť na biblické texty ako Luther. Výsluch sa skončil vydaním dokumentu známeho ako Wormský edikt. Týmto ediktom bol Luther postavený mimo zákona a jeho spisy boli zakázané. Teraz, keď ho pápež exkomunikoval a cisár ho postavil mimo zákona, jeho život bol v smrteľnom nebezpečenstve.

Potom nastal v udalostiach zvrat, ktorý bol rovnako dramatický ako neočakávaný. Keď sa Luther vracal do Wittenbergu, stal sa obeťou fingovaného únosu naplánovaného Fridrichom Saským, ktorý mu bol priaznivo naklonený. Tak sa Luther dostal z dosahu svojich nepriateľov. Luthera tajne dopravili na odľahlý hrad Wartburg, kde si nechal narásť bradu a prijal novú identitu — stal sa rytierom známym pod menom junker Jörg.

Veľký záujem o Septembrovú Bibliu

Nasledujúcich desať mesiacov žil Luther na hrade Wartburg, kde sa skrýval pred cisárom a pápežom. Kniha Welterbe Wartburg vysvetľuje, že „obdobie strávené na Wartburgu patrilo medzi najproduktívnejšie a najtvorivejšie obdobia jeho života“. Tam dokončil jednu zo svojich najvýznamnejších prác — preklad Erasmovho textu Gréckych Písiem do nemčiny. Bol vydaný v septembri 1522 bez toho, že by bol Luther uvedený ako prekladateľ, a toto dielo sa stalo známym ako Septembrová Biblia. Jeho cena bola 1 1/2 guldena, čo sa rovnalo ročnej mzde slúžky v domácnosti. Napriek tomu bol záujem o Septembrovú Bibliu ohromujúci. Za 12 mesiacov bolo vytlačených 6000 exemplárov v dvoch vydaniach, za ktorými v priebehu 12 rokov nasledovalo najmenej 69 vydaní.

V roku 1525 sa Martin Luther oženil s bývalou mníškou Katharinou von Bora. Katharina bola dobrou gazdinou a bola schopná zvládať požiadavky, ktoré vyplývali z veľkodušnosti jej manžela. Lutherovu domácnosť totiž netvorili len jeho manželka a šesť detí, ale aj priatelia, učenci a utečenci. Neskôr mal Luther takú dobrú povesť ako radca, že učenci, ktorí boli hosťami v jeho dome, mali vždy poruke pero a papier, aby si mohli zapísať  jeho postrehy. Tieto poznámky boli zhromaždené v zbierke s názvom Luthers Tischreden (Rozhovory s Lutherom pri stole). Istý čas bol náklad tejto zbierky v nemeckom jazyku druhý najväčší hneď po Biblii.

Talentovaný prekladateľ a plodný spisovateľ

V roku 1534 Luther dokončil preklad Hebrejských Písiem. Vedel zladiť štýl, rytmus a slovnú zásobu. Výsledkom bola Biblia, ktorá bola pre obyčajných ľudí zrozumiteľná. Luther o svojej metóde prekladu napísal: „Mali by sme sa vypytovať matky v jej dome, detí na ulici a obyčajného človeka na trhovisku a všímať si, ako hovoria, a potom podľa toho prekladať.“ Lutherova Biblia pomohla položiť základy spisovného jazyka, ktorý bol neskôr prijatý v celom Nemecku.

Luther bol talentovaný prekladateľ a spisovateľ. Každé dva týždne počas plodného obdobia svojho života vraj napísal nejakú úvahu. Niektoré boli rovnako svárlivé ako ich autor. Lutherove prvé spisy boli ostré, ale vek určite neotupil hrot jeho pera. Jeho neskoršie eseje boli stále kritickejšie. Podľa diela Lexikon für Theologie und Kirche Lutherove práce prezrádzajú „veľký hnev“ a „nedostatok pokory a lásky“, ako aj „silný pocit zodpovednosti za svoje poslanie“.

Keď vypukla sedliacka vojna a kniežatstvá sa kúpali v krvi, Luther bol požiadaný, aby vyslovil svoj názor na túto vzburu. Mali sedliaci oprávnený dôvod na sťažnosť voči svojim feudálnym pánom? Luther sa nepokúšal zabezpečiť si podporu ľudu tým, že by dal odpoveď, ktorá by sa páčila väčšine. Bol presvedčený, že Boží služobníci by mali poslúchať tých, ktorí sú pri moci. (Rimanom 13:1) Luther otvorene povedal, že vzbura by mala byť potlačená násilím. „Nech každý, kto môže, bodá, udiera, zabíja,“ povedal. Hanns Lilje uviedol, že za túto odpoveď Luther zaplatil stratou „mimoriadnej popularity, ktorú dovtedy mal medzi ľuďmi“. Okrem toho pre neskoršie Lutherove eseje o Židoch, ktorí sa odmietli obrátiť na kresťanstvo, najmä pre esej O Židoch a ich lžiach, označili mnohí ľudia Luthera za antisemitu.

Lutherov odkaz

Reformácia, ktorú iniciovali takí ľudia, ako bol Luther, Kalvín a Zwingli, viedla k vytvoreniu nového prístupu k náboženstvu zvanému protestantizmus. Lutherovým hlavným príspevkom k protestantizmu bolo jeho ústredné učenie o ospravedlnení vierou. Každé z nemeckých kniežatstiev sa pripojilo buď k protestantizmu, alebo ku katolíckej viere. Protestantizmus sa rozšíril a získal si popularitu v Škandinávii, Švajčiarsku, Anglicku a Holandsku. Dnes má stovky miliónov prívržencov.

Mnohí ľudia, ktorí nesúhlasia so všetkými Lutherovými názormi, si ho napriek tomu veľmi vážia. V bývalej Nemeckej  demokratickej republike, na ktorej území sa nachádzal Eisleben, Erfurt, Wittenberg a Wartburg, sa v roku 1983 oslavovalo 500. výročie Lutherovho narodenia. Tento socialistický štát uznával Luthera ako významnú postavu v nemeckých dejinách a kultúre. Okrem toho jeden katolícky teológ 80. rokov 20. storočia zhrnul Lutherov vplyv takto: „Po Lutherovi neprišiel nikto, kto by sa mu vyrovnal.“ Profesor Aland napísal: „Každý rok vyjde najmenej 500 nových publikácií o Martinovi Lutherovi a reformácii — a to takmer vo všetkých hlavných jazykoch sveta.“

Martin Luther mal prenikavý intelekt, úžasnú pamäť, vedel majstrovsky používať slová a mal vynikajúcu pracovnú morálku. Ale bol aj netrpezlivý a pohŕdavý a na pokrytectvo reagoval veľmi prudko. Keď vo februári 1546 ležal v Eislebene na smrteľnej posteli, priatelia sa ho pýtali, či zostal pevný v názoroch, ktoré učil ostatných. Odpovedal: „Áno.“ Luther síce zomrel, ale mnohí ľudia sa týchto názorov stále držia.

[Obrázok na strane 27]

Luther sa postavil proti predaju odpustkov

[Prameň ilustrácie]

Mit freundlicher Genehmigung: Wartburg-Stiftung

[Obrázok na strane 28]

Luther vyhlásil, že odmieta niečo odvolať, pokiaľ mu jeho oponenti z Biblie nedokážu, že sa mýli

[Prameň ilustrácie]

Z knihy The Story of Liberty, 1878

[Obrázky na strane 29]

Lutherova izba na hrade Wartburg, kde prekladal Bibliu

[Prameň ilustrácií]

Oba obrázky: Mit freundlicher Genehmigung: Wartburg-Stiftung

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Z knihy Martin Luther The Reformer, tretie vydanie od Toronto Willard Tract Depository, Toronto, Ontário

[Prameň ilustrácie na strane 30]

Z knihy The History of Protestantism (Zväzok I.)