Aký zásah od Boha môžeme očakávať?

V ÔSMOM storočí pred n. l. sa 39-ročný judský kráľ Ezechiáš dozvedel, že má smrteľnú chorobu. Ezechiáš bol z toho zdrvený a v modlitbe úpenlivo prosil Boha, aby ho uzdravil. Boh mu prostredníctvom proroka odpovedal: „Počul som tvoju modlitbu. Videl som tvoje slzy. Hľa, pridávam k tvojim dňom pätnásť rokov.“ — Izaiáš 38:1–5.

Prečo Boh v tomto konkrétnom prípade zasiahol? Pred stáročiami  spravodlivému kráľovi Dávidovi sľúbil: „A tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú istotne pred tebou stále, na neurčitý čas; tvoj trón, ten sa stane pevne založeným na neurčitý čas.“ Boh tiež odhalil, že z Dávidovej línie sa narodí Mesiáš. (2. Samuelova 7:16; Žalm 89:20, 26–29; Izaiáš 11:1) Keď Ezechiáš ochorel, nemal ešte syna. Preto hrozilo, že Dávidova kráľovská línia bude ukončená. Božský zásah v Ezechiášovom prípade mal teda konkrétny cieľ — zachovať rodovú líniu vedúcu k Mesiášovi.

Aby Jehova splnil svoj sľub, počas celej predkresťanskej éry pri mnohých príležitostiach zasahoval v prospech svojho ľudu. Mojžiš v súvislosti s oslobodením Izraelitov z otroctva v Egypte vyhlásil: „Pretože vás Jehova miloval a pretože dodržiaval prísažné vyhlásenie, ktoré prisahal vašim predkom, preto vás Jehova vyviedol silnou rukou.“ — 5. Mojžišova 7:8.

V prvom storočí Boh podobne zasahoval v záujme splnenia svojich predsavzatí. Napríklad na ceste do Damasku dostal Žid menom Saul zázračné videnie, aby prestal prenasledovať Kristových učeníkov. Obrátenie tohto muža, ktorý sa stal apoštolom Pavlom, malo veľmi dôležitú úlohu v šírení dobrého posolstva medzi národmi. — Skutky 9:1–16; Rimanom 11:13.

Zasahoval Boh vždy?

Bol božský zásah pravidlom, alebo skôr výnimkou? Písma jasne ukazujú, že určite nebol pravidlom. Hoci Boh zachránil troch mladých Hebrejov pred popravou v ohnivej peci  a proroka Daniela z jamy levov, iných prorokov pred smrťou nezachránil. (2. Paralipomenon 24:20, 21; Daniel 3:21–27; 6:16–22; Hebrejom 11:37) Peter bol zázračne oslobodený z väzenia, kam ho uvrhol Herodes Agrippa I. Ale ten istý kráľ dal usmrtiť apoštola Jakuba a Boh nezasiahol, aby zabránil tomuto zločinu. (Skutky 12:1–11) Hoci Boh dal apoštolom moc liečiť choroby a dokonca kriesiť mŕtvych, neumožnil, aby bol apoštolovi Pavlovi odstránený ‚osteň z tela‘ — možno nejaký telesný neduh, ktorý ho sužoval. — 2. Korinťanom 12:7–9; Skutky 9:32–41; 1. Korinťanom 12:28.

Boh nezabránil ani prenasledovaniu Kristových učeníkov, ktoré rozpútal rímsky cisár Nero. Kresťania boli mučení, upaľovaní za živa a hádzaní divým zvieratám. Tento odpor však raných kresťanov neprekvapoval a určite neoslabil ich vieru v Božiu existenciu. Veď Ježiš svojim učeníkom povedal, že ich budú vláčiť pred súdy a že by mali byť pripravení dokonca zomrieť za svoju vieru. — Matúš 10:17–22.

Tak ako v minulosti, aj dnes je Boh určite schopný oslobodiť svojich služobníkov z nebezpečných situácií, a tí, ktorí majú pocit, že takúto ochranu zažili, by nemali byť kritizovaní. Je však ťažké jednoznačne určiť, či Boh v takých prípadoch zasiahol, alebo nie. Niekoľko verných služobníkov Jehovu bolo pri explózii v Toulouse zranených a tisíce verných kresťanov zomrelo v nacistických a komunistických táboroch alebo za iných tragických okolností, a Boh tomu nezabránil. Prečo Boh nezasahuje v prospech tých, ktorí majú jeho schválenie, pri každej príležitosti? — Daniel 3:17, 18.

„Čas a nepredvídaná udalosť“

Keď sa prihodí nejaké nešťastie, môže postihnúť kohokoľvek, a to, že je niekto verný Bohu, na to nemusí mať vplyv. Pri výbuchu v Toulouse, ktorému Alain a Liliane unikli, zahynulo 30 ľudí a stovky bolo zranených, hoci neurobili nič zlé. A na celom svete sú desaťtisíce ľudí obeťami zločinov, dopravných nehôd alebo vojen a za ich nešťastie nemožno brať na zodpovednosť Boha. Biblia nás upozorňuje, že „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. — Kazateľ 9:11.

Navyše všetci ľudia sú vystavení chorobám, starnutiu a smrti. Aj niektorí ľudia, ktorí si mysleli, že im Boh zázračne zachránil život, alebo ktorí mu pripisovali nečakané vyzdravenie z choroby, nakoniec zomreli. Odstránenie chorôb a smrti a ‚zotretie každej slzy‘ je ešte len vecou budúcnosti. — Zjavenie 21:1–4.

Aby k tomu mohlo dôjsť, je potrebný oveľa rozsiahlejší a rozhodnejší krok ako len občasný zásah. Biblia hovorí o udalosti, ktorú nazýva „Jehovov veľký deň“. (Sofoniáš 1:14) Počas tohto rozsiahleho zásahu Boh odstráni všetko zlo. Ľudstvo dostane príležitosť žiť navždy v dokonalých podmienkach, v ktorých sa „skoršie veci... nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca“. (Izaiáš 65:17) Dokonca mŕtvi budú privedení späť k životu, čím sa napraví určite najväčšia z ľudských tragédií. (Ján 5:28, 29) Potom budú vďaka Bohu a jeho nekonečnej láske a dobrote raz a navždy vyriešené všetky problémy ľudstva.

Ako Boh zasahuje dnes

To však neznamená, že Boh sa zatiaľ ľahostajne prizerá, ako sa stvorenie trápi. Boh  dnes všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich etnický alebo sociálny pôvod, ponúka príležitosť spoznať ho a rozvinúť si k nemu osobný vzťah. (1. Timotejovi 2:3, 4) Ježiš to opísal týmito slovami: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 6:44) Boh k sebe priťahuje ľudí úprimného srdca prostredníctvom posolstva o Kráľovstve, ktoré na celom svete hlásajú jeho služobníci.

Okrem toho Boh priamo ovplyvňuje život ľudí, ktorí sú ochotní nechať sa ním viesť. Prostredníctvom svojho svätého ducha ‚im otvára srdcia‘, aby rozumeli, aká je jeho vôľa, a robili to, čo vyžaduje. (Skutky 16:14) Áno, tým, že Boh poskytuje príležitosť, aby ho ľudia spoznali, aby spoznali jeho Slovo a jeho predsavzatia, dokazuje, že sa láskavo zaujíma o každého z nás. — Ján 17:3.

Boh dnes svojim služobníkom nepomáha tak, že by ich zázračne oslobodzoval, ale tak, že im dáva svojho svätého ducha a „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, aby sa dokázali vyrovnať s každou situáciou, v ktorej sa môžu ocitnúť. (2. Korinťanom 4:7) Apoštol Pavol napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho [Jehovu Boha], ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:13.

Máme preto všetky dôvody denne ďakovať Bohu za život a za nádej, ktorú nám ponúka — žiť navždy vo svete bez akéhokoľvek utrpenia. „Čím odplatím Jehovovi všetky jeho dobrodenia voči mne?“ pýtal sa žalmista. „Vezmem pohár veľkolepej záchrany a budem vzývať Jehovovo meno.“ ​(Žalm 116:12, 13) Keď budete tento časopis čítať pravidelne, pochopíte, čo Boh už urobil, čo robí teraz a čo ešte len urobí. To vám môže priniesť šťastie dnes a spoľahlivú nádej do budúcnosti. — 1. Timotejovi 4:8.

[Zvýraznený text na strane 6]

„Skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ — Izaiáš 65:17

[Obrázky na strane 5]

V biblických časoch Jehova nezabránil ukameňovaniu Zechariáša...

ani vraždeniu neviniatok, ktoré nariadil Herodes

[Obrázok na strane 7]

Blízko je čas, keď už viac nebude utrpenie; aj mŕtvi budú opäť žiť