Chápeš účel kázne?

ČO TI príde na myseľ, keď počuješ slovo „kázeň“? Jeden slovník definuje kázeň ako spôsob, ako prinútiť ľudí, aby poslúchali pravidlá alebo zásady správania, a potrestať ich, pokiaľ tak nerobia. Hoci toto určite nie je jediná prijímaná definícia kázne, mnohí ľudia dnes pripisujú rovnako negatívny význam čomukoľvek, čo súvisí s ukázňovaním.

Biblia však vykresľuje kázeň v úplne inom svetle. „Nezavrhuj kázeň od Jehovu, syn môj,“ napísal múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 3:11) Tieto slová sa nevzťahujú na kázeň vo všeobecnosti, ale na „kázeň od Jehovu“, čo je kázeň založená na vznešených Božích zásadách. Jedine takáto kázeň je z duchovného hľadiska užitočná a prospešná — dokonca žiaduca. Naproti tomu kázeň založená na ľudskom zmýšľaní, ktoré je v rozpore s Jehovovými vznešenými zásadami, je často drsná a zraňujúca. To vysvetľuje, prečo majú mnohí ľudia ku kázni negatívny postoj.

Prečo sme nabádaní, aby sme prijímali kázeň od Jehovu? V Písmach je božská kázeň opísaná ako prejav Božej lásky k ľuďom. Preto Šalamún ďalej povedal: „Koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie.“ — Príslovia 3:12.

Naprávanie, alebo trest?

Kázeň opisovaná v Biblii má mnoho foriem — usmerňovanie, poučovanie, školenie, karhanie, naprávanie a dokonca trestanie. Ale v každom prípade je kázeň od Jehovu motivovaná láskou a je na úžitok tomu, kto je karhaný. Cieľom Jehovovej kázne nikdy nie je iba potrestať.

Na druhej strane keď sa Boh rozhodne niekoho potrestať, nie je to vždy s cieľom naprávať alebo vychovávať. Napríklad Adam a Eva začali trpieť následkami svojej neposlušnosti hneď v ten deň, keď zhrešili. Jehova ich vyhnal z rajskej záhrady Eden a oni časom podľahli následkom nedokonalosti, chorôb a starnutia. Po stáročiach bolestivej existencie navždy zomreli. Všetko to bol Boží trest, nie kázeň s cieľom napraviť. Adam a Eva boli úmyselnými a nekajúcnymi hriešnikmi, a preto boli nenapraviteľní.

Ďalšie správy o trestoch, ktoré Jehova vykonal, sa týkajú potopy v Noachových dňoch, zničenia Sodomy a Gomory a zničenia egyptskej armády v Červenom mori. Jehova týmto konaním nemal v úmysle poskytnúť previnilcom usmernenie, poučenie alebo školenie. O týchto prípadoch vykonania Božieho trestu apoštol Peter napísal: „Neupustil od potrestania starého sveta, ale Noacha, zvestovateľa spravodlivosti, zachoval v bezpečí so siedmimi inými, keď uviedol potopu na svet bezbožných ľudí,“ a „tým, že obrátil mestá Sodomu a Gomoru na popol, ich odsúdil, a tak dal bezbožným ľuďom vzor budúcich vecí“. — 2. Petra 2:5, 6.

V akom zmysle dalo toto potrestanie „bezbožným ľuďom vzor budúcich vecí“? Pavol v liste Tesaloničanom poukazuje na naše  dni ako na čas, keď Boh prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista, uvedie „pomstu na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo“. Pavol dodáva: „Práve tí podstúpia sudcovský trest večného zničenia.“ ​(2. Tesaloničanom 1:8, 9) Cieľom tohto trestu zjavne nie je poučiť alebo prečistiť tých, ktorí majú byť potrestaní. Naproti tomu keď Jehova nabáda svojich ctiteľov, aby prijímali jeho kázeň, nehovorí o treste, aký dostávajú nekajúcni hriešnici.

Pre nás je dôležité, že Biblia neopisuje Jehovu v prvom rade ako toho, kto trestá. Naopak, najčastejšie je opisovaný ako milujúci a trpezlivý učiteľ. (Jób 36:22; Žalm 71:17; Izaiáš 54:13) Áno, božská kázeň, ktorej cieľom je naprávanie, je vždy spojená s láskou a trpezlivosťou. Ak kresťania chápu účel kázne, je pravdepodobnejšie, že keď budú prijímať kázeň alebo budú sami niekoho usmerňovať, budú to robiť so správnym postojom.

Láskyplné rodičovské usmerňovanie

Je potrebné, aby všetci v rodinnom kruhu i v kresťanskom zbore chápali účel kázne. To platí najmä pre tých, ktorí majú autoritu, napríklad pre rodičov. V Prísloviach 13:24 sa píše: „Kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, ten ho vyhľadáva s kázňou.“

Ako majú rodičia naprávať svoje deti? Biblia hovorí: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ ​(Efezanom 6:4) Toto nabádanie je zopakované v týchto slovách: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“ — Kolosanom 3:21.

Kresťanskí rodičia, ktorí chápu účel kázne, nebudú konať drsne. Zásada uvedená v 2. Timotejovi 2:24 sa dá uplatniť aj na spôsob, akým majú rodičia usmerňovať svoje deti. Pavol napísal: „Pánov otrok... nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať.“ Hysterické výbuchy hnevu, krik a urážlivé alebo znevažujúce slová asi ťažko možno označiť za láskyplnú kázeň, a také správanie nemá v živote kresťana miesto. — Efezanom 4:31; Kolosanom 3:8.

Rodičovské naprávanie v sebe zahŕňa oveľa viac než len trest vykonaný rýchlo  a rozhodne. Väčšinu detí je potrebné opakovane napomínať, kým napravia svoje zmýšľanie. Rodičia preto musia deťom venovať čas, prejavovať trpezlivosť a veľa premýšľať o spôsobe, akým ich usmerňujú. Musia mať stále na pamäti, že deti sa majú vychovávať „v kázni a Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. To predstavuje školenie, ktoré trvá roky.

Kresťanskí pastieri usmerňujú s miernosťou

Rovnaké zásady sa vzťahujú na kresťanských starších. Ako milujúci pastieri sa snažia budovať stádo tým, že ho vyučujú, usmerňujú, a keď je to potrebné, aj karhajú. Majú pritom na mysli, aký je skutočný účel kázne. (Efezanom 4:11, 12) Ak by sa zamerali len na vykonanie trestu, potom by tých, čo urobili chybu, iba potrestali a tým by sa pre nich celá vec skončila. Božia kázeň však zahŕňa oveľa viac. Starší, motivovaní láskou, takým ľuďom aktívne a vytrvalo pomáhajú uplatniť rady, ktoré dostali. Keďže prejavujú opravdivý záujem, často si s nimi naplánujú niekoľko stretnutí, aby ich povzbudili a duchovne upevnili.

Podľa nabádania z 2. Timotejovi 2:25, 26 starší majú pokyn zaobchádzať „s miernosťou“ dokonca aj s tými, ktorí neprijímajú kázeň ochotne. Písma potom opisujú účel kázne: „Azda im dá Boh pokánie, ktoré vedie k presnému poznaniu pravdy, aby vytriezveli [a] dostali sa z Diablovho osídla.“

Občas je nutné vylúčiť nekajúcnych hriešnikov zo zboru. (1. Timotejovi 1:18–20) Aj takýto radikálny krok by sa mal považovať za kázeň, nie iba za trest. Starší sa z času na čas snažia navštíviť vylúčených jednotlivcov, ktorí sa aktívne nezúčastňujú na nesprávnom konaní. Počas takýchto návštev konajú starší v súlade so skutočným účelom kázne tým, že dotyčnému človeku ukážu, čo musí robiť, aby sa mohol vrátiť do kresťanského zboru.

Jehova je dokonalý Sudca

Rodičia, kresťanskí pastieri a ostatní, ktorým dávajú Písma autoritu usmerňovať a naprávať iných, by mali túto zodpovednosť brať vážne. Nesmú dovoliť, aby niekoho posúdili ako nenapraviteľného. Ich kázeň by preto nikdy nemala nabrať  podobu trestu z pomsty alebo nepriateľstva.

Je pravda, že Biblia hovorí o Jehovovi, že vykoná prísny a konečný trest. Písma hovoria, že „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha“. (Hebrejom 10:31) Ale žiaden človek by sa nikdy nemal snažiť porovnávať s Jehovom v tomto ani v inom ohľade. A nikto by nemal mať dôvod myslieť si, že je hrozné upadnúť do rúk rodiča alebo niektorého staršieho v zbore.

Jehova je schopný udeliť kázeň s dokonalou vyrovnanosťou. Ľudia to nedokážu. Boh vie čítať v srdci a posúdiť, kedy je niekto už nenapraviteľný, a tak si zaslúži rozhodný a konečný trest. Ľudia však nie sú schopní urobiť takýto úsudok. Preto keď niekto potrebuje kázeň, cieľom tých, ktorí majú autoritu, by vždy malo byť naprávať.

Prijímaj kázeň od Jehovu

Všetci potrebujeme kázeň od Jehovu. (Príslovia 8:33) Mali by sme vlastne túžiť po kázni založenej na Božom Slove. Keď študujeme Božie Slovo, prijímame kázeň, ktorá prichádza priamo od Jehovu z Písiem. (2. Timotejovi 3:16, 17) Občas však dostaneme kázeň od spolukresťanov. Ak si uvedomíme cieľ takej kázne, pomôže nám to, aby sme ju ochotne prijali.

Apoštol Pavol uznal: „Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce.“ Potom dodal: „A predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ ​(Hebrejom 12:11) Kázeň od Jehovu je prejavom jeho hlbokej lásky k nám. Či už kázeň prijímame, alebo sami musíme niekoho naprávať, majme na mysli účel božskej kázne a držme sa múdrej biblickej rady: „Chop sa kázne; nepoľavuj. Ochraňuj si ju, lebo ona sama je tvojím životom.“ — Príslovia 4:13.

[Obrázky na strane 21]

Nekajúcni hriešnici dostanú Boží sudcovský trest, nebudú naprávaní

[Obrázky na strane 22]

Starší, motivovaní láskou, venujú čas výskumu a pomáhajú priestupníkom

[Obrázky na strane 23]

Rodičia trpezlivo a láskavo vychovávajú deti „v kázni a Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“