Veľa otázok — málo uspokojivých odpovedí

RÁNO 1. novembra 1755, na Sviatok všetkých svätých, zasiahlo Lisabon silné zemetrasenie. Väčšina obyvateľov bola práve v kostole. Zrútilo sa tisíce budov a desaťtisíce ľudí prišlo o život.

Krátko po tejto tragédii vydal francúzsky spisovateľ Voltaire Poème sur le désastre de Lisbonne (Báseň o lisabonskej katastrofe), v ktorej odmietol tvrdenie, že táto katastrofa bola Božím trestom za hriechy ľudí. Voltaire vyhlásil, že takéto nešťastné udalosti ľudia nedokážu pochopiť ani vysvetliť, a napísal:

Príroda je nemá, pýtame sa jej bez dôvodu;

Potrebujeme Boha, nech prehovorí k nášmu rodu.

Samozrejme, Voltaire nebol prvým človekom, ktorý nadhodil otázky o Bohu. Tragédie a nešťastia vyvolávali počas celých dejín v mysli ľudí otázky. Pred tisícročiami sa patriarcha Jób, ktorý práve prišiel o všetky svoje deti a bol postihnutý hroznou chorobou, v súvislosti s Bohom pýtal: „Prečo dáva svetlo tomu, kto má strasti, a život tým, ktorí majú horkosť v duši?“ ​(Jób 3:20) Dnes si mnoho ľudí kladie otázku, ako sa dobrý a milujúci Boh môže nečinne pozerať na toľké utrpenie a bezprávie.

Mnohí ľudia, ktorí zažívajú hlad, vojny, choroby a smrť, úplne zavrhujú predstavu Stvoriteľa, ktorý sa stará o ľudí. Jeden ateistický filozof povedal: „Nič nemôže Boha ospravedlniť za to, že pripúšťa, aby trpelo nejaké dieťa... iba ak to, že neexistuje.“ Také veľké tragédie, ako bol holokaust počas druhej svetovej vojny, viedli ľudí k podobným záverom. Všimnite si poznámku jedného židovského spisovateľa citovanú v istom bulletine: „Jednoznačne najjednoduchším vysvetlením Osvienčimu je to, že neexistuje Boh, ktorý by zasahoval do ľudských záležitostí.“ Podľa jedného prieskumu verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v roku 1997 v prevažne katolíckom Francúzsku, približne 40 percent ľudí pochybuje o existencii Boha pre také genocídy, aká sa odohrala v roku 1994 v Rwande.

 Prekážka viery?

Prečo Boh nezabraňuje tomu, aby sa diali zlé veci? Jeden katolícky kronikár tvrdí, že táto otázka je pre mnohých ľudí „vážnou prekážkou viery“. Opýtal sa: „Je možné veriť v Boha, ktorý sa bezmocne prizerá, ako zomierajú milióny nevinných ľudí a celé populácie vo svete sú masakrované, a ktorý nerobí nič pre to, aby tomu zabránil?“

Úvodník v katolíckych novinách La Croix uvádza podobnú myšlienku: „Či už sú to tragédie, ktoré sa odohrali v minulosti, priemyselné nešťastia, prírodné katastrofy, organizovaný zločin, alebo smrť milovaného človeka, v každom z týchto prípadov sa obracajú k nebesiam zdesené pohľady. Kde je Boh? Dožadujú sa odpovede. Či nie je úplne ľahostajný a necitlivý?“

Pápež Ján Pavol II. sa touto otázkou zaoberal vo svojom apoštolskom liste Salvifici Doloris. Napísal: „Zatiaľ čo existencia sveta akoby otvárala oči ľudskej duše voči existencii Boha, jeho múdrosti, moci a veľkosti, zdá sa, že zlo a utrpenie zahmlievajú tento obraz, niekedy veľmi citeľne, najmä v každodenných drámach toľkého nespravodlivého utrpenia a toľkých krívd bez náležitého trestu.“

Je existencia nadovšetko milujúceho a všemocného Boha, ako ho vykresľuje Biblia, zlučiteľná s ľudským utrpením, ktoré je také rozšírené? Zasahuje Boh, aby zabránil nešťastiu ľudí aj jednotlivcov? Robí pre nás dnes niečo? Je tu, povedané slovami Voltaira, ‚Boh, ktorý prehovára k nášmu rodu‘, aby zodpovedal tieto otázky? Ak sa chcete dozvedieť odpoveď, prečítajte si nasledujúci článok.

[Obrázky na strane 3]

Zničenie Lisabonu v roku 1755 podnietilo Voltaira vyhlásiť, že takéto udalosti presahujú ľudské chápanie

[Pramene ilustrácií]

Voltaire: Z knihy Great Men and Famous Women; Lisabon: J.P. Le Bas, Praça da Patriarcal depois do terramoto de 1755. Foto: Museu da Cidade/​Lisboa

[Obrázok na strane 4]

Mnohí ľudia pochybujú o existencii Boha, keď vidia tragické následky takých genocíd, aká sa odohrala v Rwande

[Prameň ilustrácie]

AFP PHOTO

 [Prameň ilustrácie na strane 2]

OBÁLKA: children: USHMM, courtesy of Main Commission for the Prosecution of the Crimes against the Polish Nation