Vytrvalosť v skúškach prináša chválu Jehovovi

„Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu.“ — 1. PETRA 2:20, Evanjelický preklad.

1. Aká otázka vzniká v súvislosti s tým, že praví kresťania chcú žiť v súlade so svojou oddanosťou?

KRESŤANIA sú oddaní Jehovovi a chcú konať jeho vôľu. V súlade so svojou oddanosťou sa snažia kráčať v šľapajach svojho Vzoru, Ježiša Krista, a svedčiť o pravde. (Matúš 16:24; Ján 18:37; 1. Petra 2:21) Ježiš a ďalší verní však položili za svoju vieru život a zomreli ako mučeníci. Znamená to, že všetci kresťania by mali očakávať, že za svoju vieru zomrú?

2. Ako sa kresťania pozerajú na skúšky a utrpenie?

² Ako kresťania sme povzbudzovaní byť verní až do smrti, čo však nemusí nevyhnutne znamenať zomrieť za vieru. (2. Timotejovi 4:7; Zjavenie 2:10) Teda aj keď sme ochotní trpieť — a ak by to bolo nevyhnutné, aj zomrieť — za svoju vieru, myšlienka na utrpenie nás nepriťahuje. Nenachádzame potešenie v utrpení, v bolesti či v ponižovaní. No keďže skúšky a prenasledovanie sa dajú očakávať, mali by sme dôkladne uvažovať o tom, ako sa zachovať, keď nás niečo také postihne.

Verní v skúškach

3. Uveď biblické príklady toho, ako sa v čase prenasledovania zachovali niektorí Boží služobníci. (Pozri rámček „Ako sa zachovali v čase prenasledovania“ na ďalšej strane.)

³ V Biblii nachádzame mnoho správ o tom, ako sa v minulosti zachovali Boží služobníci v situáciách, v ktorých bol ohrozený ich život. Ich rôzne reakcie môžu dnes pomôcť kresťanom, ak sa niekedy dostanú do podobnej situácie. Pouvažuj o skúsenostiach z rámčeka „Ako sa zachovali v čase prenasledovania“ a zamysli sa, čo sa z toho môžeš naučiť.

4. Čo možno povedať o tom, ako Ježiš a iní verní služobníci reagovali v skúškach?

⁴ Hoci v závislosti od okolností Ježiš a iní verní Boží služobníci reagovali na prenasledovanie rôznym spôsobom, je jasné, že svoj život nikdy zbytočne nevystavovali nebezpečenstvu. Keď sa ocitli v nebezpečnej situácii, boli odvážni, ale pritom obozretní. (Matúš 10:16, 23) Ich cieľom bolo podporovať kazateľské dielo a zachovať si rýdzosť pred Jehovom. Ich reakcie v rôznych situáciách sú príkladom aj pre tých kresťanov, ktorí dnes čelia skúškam a prenasledovaniu.

5. Aké prenasledovanie sa rozpútalo v 60. rokoch 20. storočia v Malawi a ako na to tamojší svedkovia reagovali?

⁵ V novodobej histórii Jehovov ľud často zažíval veľké ťažkosti a núdzu následkom vojen, zákazu diela či priameho prenasledovania. Napríklad v 60. rokoch 20. storočia boli kruto prenasledovaní Jehovovi svedkovia v Malawi. Prakticky všetko, čo vlastnili — sály Kráľovstva, domy, zásoby potravín a zdroje ich obživy —, bolo zničené. Bili ich a neľudsky s nimi zaobchádzali. Ako títo bratia reagovali? Tisíce z nich museli utiecť zo svojich dedín. Mnohí našli útočisko v buši a ďalší na istý čas emigrovali do susedného Mozambiku. Zatiaľ čo mnohí verní prišli o život, ďalší sa rozhodli utiecť z nebezpečnej  zóny, čo bolo za daných okolností očividne rozumnou voľbou. Títo bratia konali v súlade s príkladom, ktorý dal Ježiš i Pavol.

6. Čo malawijskí svedkovia ani napriek krutému prenasledovaniu nezanedbali?

⁶ Aj keď malawijskí bratia museli opustiť krajinu alebo sa ukrývať, ďalej sa usilovali držať teokratických pokynov a v rámci možností pokračovali vo svojej kresťanskej činnosti aj v podzemí. Tesne pred zákazom v roku 1967 bol dosiahnutý vrchol 18 519 zvestovateľov Kráľovstva. V roku 1972, keď bolo dielo stále zakázané a mnohí medzitým utiekli do Mozambiku, bola podaná správa o novom vrchole 23 398 zvestovateľov. Títo zvestovatelia trávili v službe priemerne vyše 16 hodín mesačne. Činnosť týchto verných bratov nepochybne prinášala chválu Jehovovi a je zrejmé, že aj v tých ťažkých časoch mali Jehovovo požehnanie. *

7, 8. Prečo sa niektorí rozhodli zostať vo svojej krajine, aj keď im odporcovia spôsobujú problémy?

 ⁷ Na druhej strane v krajinách, kde odporcovia spôsobujú problémy, sa niektorí bratia možno rozhodnú zostať, aj keď majú možnosť odísť. Odchod z krajiny môže síce určité problémy vyriešiť, ale iné zase spôsobiť. Napríklad budú títo bratia schopní udržať si v novej krajine kontakt s kresťanským bratstvom a nebudú duchovne izolovaní? Dokážu si zachovať dobré duchovné návyky v čase, keď budú musieť vynakladať veľké úsilie, aby začali nový život v nejakej bohatšej krajine alebo v krajine, ktorá ponúka viac materiálnych výhod? — 1. Timotejovi 6:9.

⁸ Iní sa rozhodli neodísť preto, lebo im leží na srdci duchovné blaho ich bratov. Rozhodli sa zostať a znášať ťažkosti, aby mohli ďalej kázať vo svojom domovskom obvode a povzbudzovať spoluveriacich. (Filipanom 1:14) Vďaka takejto voľbe mohli niektorí prispieť k tomu, že v ich krajine sa dosiahli určité právne víťazstvá. *

9. Aké skutočnosti treba zvážiť, keď sa kresťan v čase prenasledovania rozhoduje, či odísť, alebo zostať?

⁹ To, či človek zostane, alebo odíde, je vecou osobného rozhodnutia. Samozrejme, také rozhodnutie by mal každý urobiť až po tom, ako na modlitbách hľadal Jehovovo vedenie. No bez ohľadu na to, ako sa rozhodneme, musíme pamätať na slová apoštola Pavla: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“ ​(Rimanom 14:12) Ako sme sa už zmienili, Jehova od každého svojho služobníka vyžaduje vernosť za akýchkoľvek okolností. Niektorí jeho služobníci zažívajú skúšky a prenasledovanie dnes, iní to môžu zažiť neskôr. Každý bude nejakým spôsobom vyskúšaný a nikto by si nemal myslieť, že bude výnimkou. (Ján 15:19, 20) Ako odda ní služobníci Jehovu musíme zaujať jasný postoj v univerzálnej spornej otázke, ktorá sa týka obhájenia Jehovovej zvrchovanosti a posvätenia jeho mena. — Ezechiel 38:23; Matúš 6:9, 10.

„Nikomu neodplácajte zlé zlým“

10. Aký dôležitý príklad nám dal Ježiš i apoštoli v tom, ako máme reagovať na prenasledovanie a odpor?

¹⁰ Zo spôsobu, akým Ježiš a apoštoli reagovali na prenasledovanie, môžeme vyvodiť ešte inú dôležitú zásadu: nikdy svojim prenasledovateľom neodplácať zlé zlým. V Biblii nenájdeme ani náznak toho, že by Ježiš alebo jeho nasledovníci podnikali nejaké organizované kroky proti svojim prenasledovateľom alebo že by sa uchýlili k použitiu sily. „Nikomu neodplácajte zlé zlým,“ radil apoštol Pavol kresťanom. „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ Okrem toho Pavol dodal: „Nedaj sa premôcť zlom, ale stále premáhaj zlo dobrom.“ — Rimanom 12:17–21; Žalm 37:1–4; Príslovia 20:22.

11. Čo napísal jeden historik o postoji raných kresťanov voči štátu?

¹¹ Raní kresťania si tieto rady vzali k srdcu. Historik Cecil J. Cadoux opisuje postoj kresťanov k štátu v období od roku 30 až 70 n. l. takto: „Nemáme žiadny priamy dôkaz o tom, že by sa kresťania v tom období snažili vzoprieť prenasledovaniu použitím sily. Najtvrdší spôsob, akým reagovali, bolo to, že ostro kritizovali svojich vládcov alebo im marili plány útekom. Reakcia kresťanov na prenasledovanie však zvyčajne neprekročila mierne, ale pevné odmietanie poslúchať také nariadenia vlády, o ktorých boli presvedčení, že sú v rozpore s poslušnosťou Kristovi.“ — The Early Church and the World (Raná cirkev a svet).

12. Prečo je lepšie znášať súženie ako odplácať zlé zlým?

¹² Je takýto zdanlivo pasívny postoj skutočne praktický? Nerobí to z kresťanov ľahkú korisť pre tých, ktorí sa rozhodli ich vyhladiť? Nebolo by rozumné brániť sa? Z ľudského pohľadu by sa to tak mohlo javiť. Ako Jehovovi služobníci sme však presvedčení, že najlepšie je vždy sa vo všetkom držať Jehovovho vedenia. Pamätáme na Petrove slová: „Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu.“ ​(1. Petra 2:20, EP) Dôverujeme, že Jehova vie o situácii svojich služobníkov a nedovolí, aby prenasledovanie trvalo donekonečna. Ako si tým môžeme byť istí? Jehova svojmu ľudu zajatému v Babylone povedal: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ ​(Zechariáš 2:8) Ako dlho by sme dovolili, aby  sa niekto dotýkal nášho oka? V správnom čase Jehova poskytne úľavu. O tom niet žiadnych pochýb. — 2. Tesaloničanom 1:5–8.

13. Prečo sa Ježiš nebránil a dovolil, aby ho nepriatelia zatkli?

¹³ V tomto ohľade je nám vzorom Ježiš. Keď dovolil, aby ho nepriatelia v Getsemanskej záhrade zatkli, nebolo to preto, že by sa nemohol brániť. Jednému zo svojich učeníkov totiž povedal: „Myslíš [si], že sa nemôžem obrátiť na svojho Otca, aby mi poslal v tomto okamihu viac než dvanásť légií anjelov? Ale ako by sa v tom prípade splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ ​(Matúš 26:53, 54) Pre Ježiša bolo najdôležitejšie to, aby vykonal Jehovovu vôľu, aj keď to znamenalo, že musel trpieť. Úplne dôveroval slovám prorockého žalmu, v ktorom Dávid napísal: „Nezanecháš moju dušu v šeole. Nedovolíš, aby tvoj verne oddaný videl jamu.“ ​(Žalm 16:10) Apoštol Pavol neskôr o Ježišovi povedal: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ — Hebrejom 12:2.

Radosť z posväcovania Jehovovho mena

14. Radosť z čoho posilňovala Ježiša vo všetkých jeho skúškach?

¹⁴ Radosť z čoho posilnila Ježiša v tej najťažšej skúške? Zo všetkých Jehovových služobníkov bol Ježiš, Boží milovaný Syn, nepochybne hlavným Satanovým terčom. A tak to, či si Ježiš v skúškach zachová rýdzosť, malo byť najdôležitejšou odpoveďou na Satanov výsmech namierený proti Jehovovi. (Príslovia 27:11) Vieš si predstaviť tú radosť a uspokojenie, ktoré musel Ježiš cítiť po svojom vzkriesení?  Určite bol veľmi šťastný, keď si uvedomil, že splnil úlohu, ktorú mal zohrať ako dokonalý človek v obhájení Jehovovej zvrchovanosti a v posvätení jeho mena. Okrem toho sedieť „po pravici Božieho trónu“ je pre Ježiša nepochybne veľkou poctou a tým najväčším zdrojom radosti. — Žalm 110:1, 2; 1. Timotejovi 6:15, 16.

15, 16. Aké neľudské prenasledovanie zažili svedkovia v Sachsenhausene a čo im dalo silu vytrvať?

¹⁵ Aj kresťania majú radosť z toho, že môžu prispieť k posväteniu Jehovovho mena, keď podľa Ježišovho vzoru vytrvávajú v skúškach a v prenasledovaní. Príkladom toho sú skúsenosti svedkov, ktorí trpeli v neslávne známom koncentračnom tábore Sachsenhausen a prežili úmorný pochod smrti na konci druhej svetovej vojny. Počas tohto pochodu tisíce väzňov zomreli následkom toho, že boli vystavení nepriaznivému počasiu, na choroby, od hladu alebo ich priamo na ceste brutálne zavraždili stráže SS. Všetkých 230 svedkov prežilo vďaka tomu, že sa držali blízko seba a navzájom si pomáhali, aj keď tým riskovali vlastný život.

¹⁶ Čo dávalo týmto svedkom silu vydržať také neľudské prenasledovanie? Len čo sa dostali do bezpečia, svoju radosť a vďačnosť Jehovovi vyjadrili v dokumente nazvanom „Rezolúcia 230 Jehovových svedkov zo šiestich národností, ktorí sa zišli v lese blízko Schwerinu v Meklenbursku“. V tejto rezolúcii sa uvádzalo: „Máme za sebou dlhé obdobie skúšok a tí, ktorí prežili, vytrhnutí akoby z ohnivej pece, ani nenapáchli ohňom. (Pozri Daniela 3:27.) Naopak, sú plní sily a moci od Jehovu a dychtivo očakávajú nové príkazy Kráľa, aby podporovali záujmy teokracie.“ *

17. Akým formám skúšok čelí Boží ľud dnes?

¹⁷ Podobne ako týchto 230 svedkov, aj my môžeme zažiť skúšky viery, hoci doteraz sme ešte „neodolávali až do krvi“. (Hebrejom 12:4) Ale skúšky môžu mať veľa podôb. Môže to byť výsmech spolužiakov alebo tlak okolia dopustiť sa nemravnosti či iných zlých vecí. Aj rozhodnutie zdržiavať sa krvi, uzavrieť manželstvo iba v Pánovi či viesť deti k pravde v prostredí nábožensky rozdelenej domácnosti môže predstavovať vážnu skúšku. — Skutky 15:29; 1. Korinťanom 7:39; Efezanom 6:4; 1. Petra 3:1, 2.

18. Čo nám dáva istotu, že môžeme zniesť aj tie najťažšie skúšky?

¹⁸ No bez ohľadu na to, aké skúšky nás môžu postihnúť, vieme, že trpíme preto, lebo dávame Jehovu a jeho Kráľovstvo na prvé miesto vo svojom živote. Trpieť z tohto dôvodu je pre nás výsadou a radosťou. Zdrojom povzbudenia sú nám Petrove uisťujúce slová: „Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní, lebo na vás spočíva duch slávy, áno, Boží duch.“ ​(1. Petra 4:14) Vďaka moci Jehovovho ducha máme silu zniesť aj tie najťažšie skúšky — a to na Jehovovu slávu a chválu. — 2. Korinťanom 4:7; Efezanom 3:16; Filipanom 4:13.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Ako sa kresťania pozerajú na utrpenie a prenasledovanie?

• Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa v skúškach zachoval Ježiš a iní verní Boží služobníci?

• Prečo je múdre neodplácať zlé zlým, keď sme prenasledovaní?

• Radosť z čoho posilňovala Ježiša v skúškach a čo sa z toho môžeme naučiť?

[Študijné otázky]

[Rámček/obrázky na strane 15]

Ako sa zachovali v čase prenasledovania

• Skôr než prišli Herodesovi vojaci do Betlehema zabiť všetkých chlapcov do dvoch rokov, dostali Jozef a Mária anjelskú výstrahu, a tak vzali malého Ježiša a utiekli do Egypta. — Matúš 2:13–16.

• Ježiša počas jeho služby chceli nepriatelia veľakrát zabiť pre jeho mocné svedectvo. Zakaždým im unikol. — Matúš 21:45, 46; Lukáš 4:28–30; Ján 8:57–59.

• Ježiš sa otvorene dal spoznať vojakom a úradníkom, ktorí ho prišli zatknúť do Getsemanskej záhrady. Dvakrát im povedal: „To som ja.“ Dokonca zabránil svojim učeníkom klásť akýkoľvek odpor a dovolil, aby ho dav odviedol. — Ján 18:3–12.

• Petra a ďalších v Jeruzaleme zatkli, zbičovali a zakázali im ďalej hovoriť o Ježišovi. No po prepustení títo kresťania „odišli... a každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi“. — Skutky 5:40–42.

• Keď sa Saul, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom, dozvedel, že Židia v Damasku sa sprisahali, že ho zabijú, bratia ho v koši spustili cez otvor v mestskom múre, takže im unikol. — Skutky 9:22–25.

• O niekoľko rokov sa Pavol rozhodol odvolať na cézara, hoci ani miestodržiteľ Festus, ani kráľ Agrippa nenašli na ňom „nič, čo si zasluhuje smrť alebo putá“. — Skutky 25:10–12, 24–27; 26:30–32.

[Obrázky na stranách 16, 17]

Hoci kruté prenasledovanie prinútilo tisíce verných malawijských svedkov utiecť, oni ďalej radostne vykonávali svoju službu

[Obrázky na strane 17]

Verných svedkov v nacistických koncentračných táboroch a počas pochodu smrti posilňovala radosť z toho, že posväcujú Jehovovo meno

[Prameň ilustrácie]

Pochod smrti: KZ-Gedenkstätte Dachau, s láskavým dovolením USHMM Photo Archives

[Obrázky na strane 18]

Prenasledovanie a skúšky môžu mať veľa podôb