Mladí, buďte hodní Jehovu

NIEKTORÍ mladí kresťania musia dočasne žiť mimo svojej rodiny a domovského zboru. Niektorí sa odsťahovali preto, aby rozšírili svoju službu. Iní sú odtrhnutí od rodiny pre svoj neutrálny postoj voči záležitostiam tohto sveta. (Izaiáš 2:4; Ján 17:16) V niektorých krajinách „cézar“ odsúdil mladých, ktorí si zachovávajú rýdzosť, do väzenia alebo na verejnoprospešné práce. * — Marek 12:17; Títovi 3:1, 2.

Počas výkonu trestu za svoju neutralitu môžu byť títo mladí nútení stráviť dlhé obdobie v spoločnosti delikventov. No aj keď sú mladí preč z domu z iných dôvodov, môže sa stať, že musia pracovať v nemorálnom prostredí. Ako môžu mladí alebo iní kresťania, ktorí sú nútení byť v takejto situácii, úspešne zvládnuť tlaky a nároky, s ktorými sa stretávajú, keď sa snažia ‚chodiť hodní Boha‘? (1. Tesaloničanom 2:12) Ako im môžu rodičia pomôcť, aby sa pripravili na akékoľvek nepríjemné situácie, ktoré môžu nastať? — Príslovia 22:3.

Špecifické problémy

„Bez ochrany a starostlivosti rodičov a bez láskyplného dohľadu starších, ktorí ma dobre poznali, to bolo ťažké. Bol som z toho celý vyplašený,“ hovorí 21-ročný Tákis, ktorý bol nútený stráviť 37 mesiacov mimo domu. * Dodáva: „Občas som sa cítil úplne bezbranný.“ Dvadsaťdvaročný Pétros musel byť mimo domu viac ako dva roky. Priznal: „Prvýkrát v živote som sa v oblasti zábavy a spoločnosti musel rozhodovať úplne sám a moje rozhodnutia neboli vždy múdre.“ Pokračuje: „Niekedy som bol nesvoj z tej veľkej zodpovednosti, ktorú so sebou prináša väčšia sloboda.“ Tássos, kresťanský starší, ktorý pravidelne prichádza do kontaktu s mladými kresťanmi v takejto situácii, hovorí: „Nečistá reč, vzdor a násilnícke správanie neveriacich vrstovníkov môžu ovplyvniť neopatrných a zraniteľných mladých.“

Mladí kresťania, ktorí žijú a pracujú medzi ľuďmi, ktorí nemajú úctu k biblickým zásadám, si musia dať pozor na pokušenie napodobňovať nemorálne a nebiblické spôsoby ľudí vo svojom okolí. (Žalm 1:1; 26:4; 119:9) Môže sa zdať ťažké zachovať si dobré návyky v osobnom štúdiu, návšteve zhromaždení a kazateľskej službe. (Filipanom 3:16) Ľahké nemusí byť ani stanoviť si duchovné ciele a potom na nich pracovať.

Verní kresťanskí mladí určite chcú svojím správaním a rečou chváliť Jehovu. Snažia sa lojálne dbať na vrúcne pozvanie svojho nebeského Otca: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“ ​(Príslovia 27:11) Uznávajú, že ich dobré spôsoby a správanie majú vplyv na to, ako iní ľudia vnímajú Jehovu a jeho ľud. — 1. Petra 2:12.

 Je chvályhodné, že väčšina mladých robí, čo môže, aby boli ako ich bratia v prvom storočí, za ktorých sa apoštol Pavol modlil: „[Prosím za vás,] aby ste chodili hodní Jehovu; a tak sa mu plne páčili, keď budete ďalej prinášať ovocie v každom dobrom diele... aby ste úplne vytrvali a s radosťou boli trpezliví.“ ​(Kolosanom 1:9–11) Biblia uvádza niekoľko príkladov bohabojných mladých, ktorí úspešne chodili hodní Jehovu v cudzom, nepriateľskom a modlárskom prostredí. — Filipanom 2:15.

„Jehova bol s Jozefom“

Jozef, milovaný syn Jakoba a Ráchel, sa v mladom veku ocitol ďaleko od ochranných krídel svojho bohabojného otca. Bol predaný do otroctva v Egypte. Jozef dal vynikajúci príklad ako pracovitý, spoľahlivý a morálny mladý muž. Hoci bol otrokom Putifára — človeka, ktorý nebol ctiteľom Jehovu —, bol svedomitý a usilovný, takže mu jeho pán napokon zveril všetky záležitosti svojej domácnosti. (1. Mojžišova 39:2–6) Jozef sa držal svojej rýdzosti voči Jehovovi, a aj keď bol zato uvrhnutý do väzenia, nepovedal si: „Načo mi to bolo dobré?“ Aj vo väzení prejavoval znamenité vlastnosti a čoskoro začal dohliadať na prácu väzňov. (1. Mojžišova 39:17–22) Boh ho žehnal, a ako je uvedené v 1. Mojžišovej 39:23, „Jehova bol s Jozefom“.

Aké jednoduché by to bolo pre Jozefa, odlúčeného od svojej bohabojnej rodiny, aby sa prispôsobil správaniu pohanov, ktorí žili okolo neho, a prebral životný štýl nemorálnych Egypťanov! No on to neurobil. Ďalej sa pridŕžal Božích noriem a zachoval si mravnú čistotu napriek tým najväčším pokušeniam. Keď Putifárova manželka na neho opakovane naliehala, aby s ňou mal pomer, s rozhodnosťou povedal: „Ako by som sa... mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ — 1. Mojžišova 39:7–9.

Mladí kresťania sa dnes musia snažiť dbať na biblické varovania pred nevhodnou spoločnosťou, nemravnou zábavou, pornografiou a úpadkovou hudbou. Uvedomujú si, že „Jehovove oči sú na každom mieste a neustále pozorujú zlých i dobrých“. — Príslovia 15:3.

Mojžiš odmietol „pôžitok z hriechu“

Mojžiš vyrastal v modlárskom a pôžitkárskom prostredí faraónovho dvora. Biblia o ňom hovorí: „Vierou Mojžiš... odmietol nazývať sa synom faraónovej dcéry a radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom,  namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu.“ — Hebrejom 11:24, 25.

Priateľstvo so svetom môže viesť k určitým výhodám, ale tie sú iba krátkodobé. Nemôžu trvať dlhšie ako čas, ktorý zostáva tomuto svetu. (1. Jána 2:15–17) Nebolo by lepšie nasledovať Mojžišov príklad? Biblia hovorí, že „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:27) Stále mal myseľ zameranú na duchovné dedičstvo svojich bohabojných predkov. Jehovovo predsavzatie urobil zmyslom svojho života a dal si za cieľ konať Božiu vôľu. — 2. Mojžišova 2:11; Skutky 7:23, 25.

Keď sa bohabojní mladí ocitnú v bezbožnom a nepriateľskom prostredí, môžu posilniť svoj vzťah k Jehovovi pomocou osobného štúdia, a tak lepšie spoznať „Toho, ktorý je neviditeľný“. Program naplnený duchovnými činnosťami vrátane pravidelnej návštevy zhromaždení a účasti na službe pomôže týmto mladým mať myseľ neustále zameranú na duchovné veci. (Žalm 63:6; 77:12) Mali by sa snažiť pestovať si takú silnú vieru a nádej, akú mal Mojžiš. Stredobodom ich myšlienok a konania by mal byť Jehova a mali by byť šťastní, že môžu byť jeho priateľmi.

Svojou rečou chválila Jehovu

Ďalším mladým, ktorý sa dokázal ako príkladný, keď bol mimo domu, bolo izraelské dievčatko, ktoré zajali Sýrčania v dňoch Božieho proroka Elizea. Toto dievčatko sa stalo slúžkou manželky malomocného veliteľa sýrskej armády Naamana. Raz svojej panej povedalo: „Keby len bol môj pán pred prorokom, ktorý je v Samárii! Vtedy by ho uzdravil z jeho malomocenstva.“ Vďaka svedectvu tohto dievčatka išiel Naaman k Elizeovi do Izraela a bol očistený z malomocenstva. Naaman sa navyše stal ctiteľom Jehovu. — 2. Kráľov 5:1–3, 13–19.

Tento príklad zdôrazňuje, aké je potrebné, aby mladí používali svoj jazyk spôsobom, ktorý ctí Boha, aj vtedy, keď sú preč od svojich  rodičov. Ak by toto dievčatko malo vo zvyku „pochabé reči“ alebo „oplzlé žartovanie“, nemalo by zábrany využiť príležitosť hovoriť na chválu Jehovu? (Efezanom 5:4; Príslovia 15:2) Níkos, mladý muž, ktorý bol uväznený pre svoj neutrálny postoj, keď mal niečo vyše dvadsať rokov, spomína: „Keď som bol s niektorými inými bratmi vo väzení, ďaleko od rodičov a zborových starších, všimol som si, že naša reč upadla. Určite to neprinášalo chválu Jehovovi.“ Našťastie Níkos a ostatní bratia dostali pomoc, aby sa držali tejto Pavlovej rady: „Nech nie je medzi vami ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu alebo o chamtivosti, ako sa sluší na svätých.“ — Efezanom 5:3.

Jehova bol pre nich skutočný

Skúsenosť troch Hebrejov, Danielových spoločníkov v starovekom Babylone, dokazuje pravdivosť zásady, o ktorej hovoril Ježiš: vernosť v malých veciach vedie k vernosti vo veľkých veciach. (Lukáš 16:10) Keď boli postavení pred problém, či majú jesť jedlá, ktoré mojžišovský Zákon zakazoval, mohli si povedať, že sú zajatcami v cudzej krajine, a preto nemajú na výber. Ale aké požehnanie dostali za to, že brali vážne aj to, čo sa mohlo zdať ako malá vec! Nakoniec boli zdravší aj múdrejší ako všetci ostatní zajatci, ktorí jedli z kráľových pochúťok. Vernosť v týchto malých veciach ich nepochybne posilnila, takže keď sa dostali do väčšej skúšky, ktorá spočívala v tom, či sa poklonia pred modlou, odmietli urobiť kompromis. — Daniel 1:3–21; 3:1–30.

Jehova bol pre týchto troch mladých mužov skutočný. Hoci boli ďaleko od svojho domova a centra uctievania Boha, boli rozhodnutí zostať nepoškvrnení od sveta. (2. Petra 3:14) Ich vzťah k Jehovovi bol pre nich natoľko vzácny, že boli kvôli nemu ochotní obetovať svoj život.

Jehova ťa neopustí

Keď sú mladí ďaleko od tých, ktorých milujú a ktorým dôverujú, je pochopiteľné, že sa môžu cítiť neistí a znepokojení. No skúšky môžu zvládnuť s úplnou dôverou, že „Jehova sa [ich] nezriekne“. (Žalm 94:14) Ak títo  mladí ‚trpia pre spravodlivosť‘, Jehova je tu, aby im pomohol naďalej kráčať ‚chodníkom spravodlivých‘. — 1. Petra 3:14; Príslovia 8:20.

Jehova neustále posilňoval a bohato odmeňoval Jozefa, Mojžiša, izraelské dievčatko a troch verných mladých Hebrejov. Dnes používa svojho svätého ducha, svoje Slovo a svoju organizáciu, aby podporil tých, ktorí ‚bojujú znamenitý boj viery‘, a má pre nich pripravenú odmenu ‚večného života‘. (1. Timotejovi 6:11, 12) Áno, žiť tak, aby sme boli hodní Jehovu, je možné a je to aj múdre. — Príslovia 23:15, 19.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 25]

ČO MÔŽETE UROBIŤ VY RODIČIA

„Ako šípy v ruke mocného, takí sú synovia mladosti.“ ​(Žalm 127:4) Šíp nezasiahne svoj cieľ náhodne. Musí byť zručne zacielený. Podobne ani deti nebudú pripravené čeliť realite života mimo domu bez náležitého vedenia rodičov. — Príslovia 22:6.

Mladí sú náchylní konať impulzívne a podliehať ‚žiadostiam, ktoré súvisia s mladosťou‘. (2. Timotejovi 2:22) Biblia varuje: „Prút a karhanie dávajú múdrosť; ale chlapec, ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu.“ ​(Príslovia 29:15) Ak rodičia nestanovia dieťaťu hranice, dieťa nebude pripravené na nároky a tlaky života mimo domova.

Kresťanskí rodičia by mali deťom jasne a zodpovedne povedať o ťažkostiach, tlakoch a životnej realite v tomto systéme vecí. Bez toho, že by boli pesimistickí alebo negatívni, môžu opísať nepríjemné pomery, s ktorými sa môže mladý človek stretnúť, ak musí žiť mimo domu. Toto školenie spolu s Božou múdrosťou dá „neskúseným rozumnosť, mladému mužovi poznanie a schopnosť premýšľať“. — Príslovia 1:4.

Rodičia, ktorí do srdca svojich detí vštepujú božské hodnoty a morálne zásady, im pomôžu zvládnuť náročné situácie v živote. Pravidelné rodinné štúdium Biblie, otvorená komunikácia a opravdivý záujem o blaho dieťaťa má veľký vplyv na to, či dieťa bude v živote úspešné, alebo nie. Rodičia by mali deťom poskytnúť božské školenie vyrovnaným, pozitívnym a rozumným spôsobom a pripraviť ich na to, aby sa neskôr v živote postavili na vlastné nohy. Osobným príkladom môžu rodičia učiť svoje deti, že je možné žiť vo svete a zároveň nebyť jeho časťou. — Ján 17:15, 16.

[Obrázok na strane 23]

Niektorí kresťanskí mladí museli odísť z domu

[Obrázky na strane 24]

Tým, že mladí odolávajú pokušeniu, napodobňujú Jozefa a zostávajú morálne čistí

[Obrázky na strane 26]

Napodobňuj izraelské dievčatko, ktoré v zajatí svojou rečou chválilo Jehovu