Otázky čitateľov

Koho mal Jehova na mysli, keď v 1. Mojžišovej 3:22 použil výraz „jeden z nás“?

Keď Jehova povedal: „Človek [sa stal] ako jeden z nás v poznaní dobrého a zlého“, zjavne hovoril o sebe a o svojom jednosplodenom Synovi. (1. Mojžišova 3:22) Uvažujme, prečo je to tak.

Jehova povedal tieto slová po vyrieknutí rozsudku nad prvou ľudskou dvojicou. Niektorí chápu výraz „jeden z nás“ ako slávnostný plurál, tak ako môže ľudský kráľ povedať „neteší nás“, a pritom hovorí iba o sebe. V súvislosti s 1. Mojžišovou 1:26 a 3:22 však biblický učenec Donald E. Gowan hovorí: „V S[tarom] Z[ákone] sa pre väčšinu predkladaných vysvetlení, teda že tu ide o kráľovské ‚my‘... alebo o pluralitu osôb v Božstve, nenachádza nijaká podpora... Žiadne z týchto vysvetlení nedáva veľký zmysel v texte 3:22, kde je použitý výraz ‚jeden z nás‘.“

Mohol mať Jehova na mysli Satana Diabla, ktorý si sám začal určovať, čo je ‚dobré a zlé‘, a ktorý ovplyvnil prvých ľudí, aby urobili to isté? To by nebolo rozumné vysvetlenie. Jehova v tomto texte použil výraz „jeden z nás“. Satan už nepatril do zástupu Jehovových verných anjelov, preto nemohol byť počítaný medzi tých, čo sú na Jehovovej strane.

Mal Boh teda na mysli verných anjelov? To nemôžeme tvrdiť s určitosťou. Môže nám však pomôcť podobnosť medzi vyjadreniami v 1. Mojžišovej 1:26 a 3:22. V 1. Mojžišovej 1:26 čítame, že Jehova povedal: „Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby.“ Komu adresoval tieto slová? O duchovnom tvorovi, ktorý sa stal dokonalým človekom Ježišom, apoštol Pavol povedal: „On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený celého stvorenia; pretože jeho prostredníctvom boli stvorené všetky iné veci v nebesiach a na zemi.“ ​(Kolosanom 1:15, 16) Áno, zdá sa logické, že v 1. Mojžišovej 1:26 Jehova hovoril k svojmu jednosplodenému Synovi, ‚majstrovi v diele‘, ktorý bol pri ňom počas tvorenia nebies a zeme. (Príslovia 8:22–31) Podobné vyjadrenie v 1. Mojžišovej 3:22 svedčí o tom, že Jehova opäť hovoril k svojmu najbližšiemu, k svojmu jednosplodenému Synovi.

Boží jednosplodený Syn zjavne poznal ‚dobré a zlé‘. Počas dlhého a blízkeho spoločenstva s Jehovom sa určite dôkladne oboznámil s Otcovým zmýšľaním, zásadami a normami. Keďže Jehova je presvedčený o tom, že jeho Syn to všetko pozná a je mu lojálny, mohol mu udeliť určitú mieru slobody pri riešení situácií bez toho, že by sa Syn s ním musel vždy priamo radiť. Teda do tejto miery je Syn schopný a oprávnený určovať, čo je dobré a čo zlé. No na rozdiel od Satana, Adama a Evy Ježiš nikdy nestanovil žiadnu normu, ktorá by bola v rozpore s Jehovovými normami.