Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dá sa niekomu dôverovať?

Dá sa niekomu dôverovať?

Dá sa niekomu dôverovať?

PO PÁDE berlínskeho múru v roku 1989 vyšlo najavo viacero utajovaných skutočností. Napríklad Lydia * zistila, že počas socialistického režimu vo Východnom Nemecku štátna bezpečnostná služba Stasi zhromaždila rozsiahly záznam o jej súkromných aktivitách. Existencia tohto záznamu Lydiu prekvapila, no ešte viac ju šokovalo, keď sa dozvedela, kto Stasi tieto informácie donášal — bol to jej manžel. Zradil ju človek, o ktorom si myslela, že mu môže plne dôverovať.

Robert bol starší pán, ktorý sa na svojho lekára pozeral s „tým najväčším rešpektom, obdivom a dôverou,“ uvádzajú londýnske noviny The Times. Tento lekár bol známy „láskavosťou a súcitom“. Potom Robert nečakane zomrel. Bol príčinou smrti infarkt alebo mŕtvica? Nie. Vyšetrovaním sa zistilo, že spomínaný lekár navštívil Roberta a bez jeho vedomia či vedomia jeho rodiny mu podal smrtiacu injekciu. Roberta zavraždil človek, ku ktorému mal plnú dôveru.

Lydia a Robert zakúsili desivé sklamanie dôvery, ktoré malo hrozné následky. V iných prípadoch následky nemusia byť až také závažné. Tak či onak, prípadov, keď ľudí sklamal niekto, komu dôverovali, je veľa. Správa istého významného prieskumného inštitútu v Nemecku, Allensbacher Jahrbuch der Demoskopie 1998-2002, odhalila, že podľa jedného prieskumu 86 percent respondentov už sklamal niekto, komu dôverovali. Možno ste mali takúto skúsenosť aj vy. Preto neprekvapuje, že jedno vydanie švajčiarskych novín Neue Zürcher Zeitung z roku 2002 uviedlo, že „v západných priemyselných krajinách sa zo vzťahov už desaťročia vytráca vzájomná dôvera“.

Buduje sa pomaly, zničí sa rýchlo

Čo je dôvera? Podľa jedného slovníka dôverovať iným znamená „veriť, že sú čestní a úprimní a že úmyselne neurobia nič, čím by vám ublížili“. Dôvera sa buduje pomaly, ale zničená môže byť za okamih. Keďže dôvera mnohých už bola zneužitá, môžeme sa čudovať, že ľudia sa boja dôverovať iným? Podľa jedného prieskumu uverejneného v Nemecku v roku 2002 „menej ako 1 z 3 mladých dôveruje iným“.

Možno si kladieme otázku: ‚Môžeme vôbec niekomu dôverovať? Oplatí sa veriť niekomu aj napriek tomu, že je tu riziko sklamania?‘

[Poznámka pod čiarou]

^ 2. ods. Mená boli zmenené.

[Zvýraznený text na strane 3]

Jeden prieskum odhalil, že 86 percent respondentov už sklamal niekto, komu dôverovali