‚Buď vďačný‘

„Nech vládne Kristov pokoj vo vašom srdci... A buďte vďační.“ — KOLOSANOM 3:15.

1. Aký rozdiel možno pozorovať medzi kresťanským zborom a svetom pod Satanovou nadvládou?

V 94 600 zboroch Jehovových svedkov na celom svete možno pozorovať ducha vďačnosti. Každé zhromaždenie sa začína a končí modlitbou, ktorá zahŕňa vyjadrenia vďaky Jehovovi. Z úst mladých i starších, nových i dlhoročných svedkov, ktorí spolu uctievajú Boha a tešia sa zo vzájomného spoločenstva, často počuť slová ako „ďakujem“ a „prosím“. (Žalm 133:1) Aký je to kontrast oproti sebeckosti, ktorá je rozšírená medzi tými, ‚čo nepoznajú Jehovu a neposlúchajú dobré posolstvo‘! (2. Tesaloničanom 1:8) Žijeme v nevďačnom svete. A niet sa čo diviť, veď bohom tohto sveta je Satan Diabol, najväčší podporovateľ egoizmu, ktorého pýcha a spurný postoj preniká ľudskou spoločnosťou! — Ján 8:44; 2. Korinťanom 4:4; 1. Jána 5:19.

2. Na čo by sme si mali dávať pozor a o akých otázkach budeme uvažovať?

² Keďže nás obklopuje Satanov svet, musíme si dávať pozor, aby sme sa nenakazili jeho postojmi. Apoštol Pavol v prvom storočí efezským kresťanom pripomínal: „Kedysi [ste] chodili podľa systému vecí tohto sveta, podľa vládcu s mocou nad vzduchom, ducha, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti. Áno, medzi nimi sme sa všetci kedysi správali v súlade so žiadosťami svojho tela a robili sme to, čo chcelo telo a myšlienky, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, podobne ako ostatní.“ ​(Efezanom 2:2, 3) To isté platí aj o mnohých z nás. Teda ako si môžeme udržať ducha vďačnosti? Akú pomoc nám v tomto ohľade poskytuje Jehova? A akými praktickými spôsobmi môžeme dávať najavo, že sme naozaj vďační?

 Dôvody na vďačnosť

3. Za čo sme Jehovovi vďační?

³ Jehova Boh je náš Stvoriteľ a Životodarca. Preto mu máme byť za čo vďační, zvlášť keď sa zamyslíme nad tým, aké štedré dary nám dáva. (Jakub 1:17) Denne môžeme ďakovať Jehovovi za to, že žijeme. (Žalm 36:9) Keď sa pozrieme okolo seba, vidíme mnohé diela jeho rúk, ako je slnko, mesiac a hviezdy. Na našej planéte sú hojné zásoby minerálnych látok potrebných pre život, atmosféra obsahuje presne vyvážený pomer životne dôležitých plynov a v prírode fungujú zložité cykly — a za to všetko sme dlžní nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi. „Sám si urobil mnoho vecí, ó, Jehova, môj Bože,“ spieval kráľ Dávid, „aj svoje podivuhodné diela a svoje myšlienky voči nám; nikto sa ti nemôže prirovnať. Keby sa mi zachcelo o nich rozprávať a hovoriť, je ich viac, ako môžem vypočítať.“ — Žalm 40:5.

4. Prečo by sme mali byť Jehovovi vďační za šťastné spoločenstvo, z ktorého sa tešíme v našich zboroch?

⁴ Hoci Jehovovi služobníci dnes ani zďaleka nežijú v doslovnom raji, tešia sa z duchovného raja. V našich sálach Kráľovstva a na zjazdoch vidíme, ako naši spoluveriaci prejavujú ovocie Božieho ducha. Niektorí svedkovia v rozhovoroch s ľuďmi, ktorí nie sú veľmi nábožensky založení, upriamujú pozornosť na Pavlove slová z listu Galaťanom. Najprv vymenujú „skutky tela“ a spýtajú sa svojich poslucháčov, čo im to pripomína. (Galaťanom 5:19–23) Väčšina ochotne súhlasí, že sú to charakteristické znaky dnešnej ľudskej spoločnosti. Keď im ukážu opis ovocia Božieho ducha a pozvú ich do miestnej sály Kráľovstva, aby sa o jeho pôsobení sami presvedčili, mnohí uznajú: „Boh je skutočne medzi vami.“ ​(1. Korinťanom 14:25) A to neplatí len o miestnej sále Kráľovstva. Nech ideš kamkoľvek a stretneš sa s kýmkoľvek zo šiestich miliónov svedkov Jehovu, môžeš vidieť rovnakého šťastného, radostného ducha. Takéto budujúce spoločenstvo je naozaj dôvodom na vzdávanie vďaky Jehovovi, tomu, ktorý ho umožňuje tým, že nám dáva svojho ducha. — Sofoniáš 3:9; Efezanom 3:20, 21.

5, 6. Ako môžeme dať najavo, že sme vďační za Boží najväčší dar, ktorým je výkupné?

 ⁵ Najväčším a najdokonalejším darom, ktorý nám Jehova dal, je jeho Syn, Ježiš, prostredníctvom ktorého zabezpečil výkupnú obeť. „Milovaní, ak nás Boh tak miloval,“ napísal apoštol Ján, „aj my sme povinní milovať sa navzájom.“ ​(1. Jána 4:11) Vďačnosť za výkupné teda vyjadrujeme nielen tým, že prejavujeme lásku Jehovovi a jemu vzdávame vďaku, ale aj tým, že svojím spôsobom života dávame najavo lásku k iným ľuďom. — Matúš 22:37–39.

⁶ O tom, ako dávať najavo vďačnosť, sa môžeme viac dozvedieť z úvahy o Jehovovom zaobchádzaní so starovekým Izraelom. Zákon, ktorý Jehova dal Izraelu prostredníctvom Mojžiša, obsahoval veľa cenných informácií. A „základ poznania a pravdy [obsiahnutý] v Zákone“ je aj pre nás zdrojom mnohých poučení, ktoré nám môžu pomôcť uplatniť Pavlovu radu: „Buďte vďační.“ — Rimanom 2:20; Kolosanom 3:15.

Tri poučenia vyplývajúce z mojžišovského Zákona

7. Ako zákon o desiatkoch poskytoval Izraelitom príležitosť na vyjadrenie vďaky Jehovovi?

⁷ V mojžišovskom Zákone Jehova stanovil tri spôsoby, akými mohli Izraeliti dávať najavo, že si úprimne cenia Božiu dobrotu. Po prvé, svoju vďačnosť mohli prejaviť dávaním desiatkov. Desatina z výnosu krajiny spolu s ‚desatinou z dobytka a drobného stáda‘ sa mala stať „niečím svätým Jehovovi“. (3. Mojžišova 27:30–32) Keď Izraeliti poslúchali tento zákon, Jehova ich hojne požehnával. „Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome a týmto ma vyskúšajte,“ povedal im Jehova, „či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť.“ — Malachiáš 3:10, Katolícky preklad.

8. V čom sa dobrovoľné obete líšili od desiatkov?

⁸ Po druhé, okrem požiadavky dávať desiatky Jehova povedal Izraelitom, že majú dávať aj dobrovoľné príspevky. Mojžiš mal ľudu povedať: „Pri vašom príchode do krajiny, kam vás vediem, sa tiež stane, že keď budete jesť čokoľvek z chleba krajiny, máte urobiť príspevok Jehovovi.“ Po všetky pokolenia mali nejakú časť z prvej hrubej múky dávať v podobe prstencovitých chlebov ako „príspevok Jehovovi“. Všimni si, že Jehova nevyžadoval žiadne konkrétne množstvo tejto prvej úrody. (4. Mojžišova 15:18–21) Keď však Izraeliti predkladali svoj príspevok s vďačnosťou, mohli si byť istí požehnaním od Jehovu. Niečo podobné čítame aj v súvislosti s chrámom v Ezechielovom videní:  „Prvé zo všetkých najskôr dozretých plodov zo všetkého a každý príspevok z čohokoľvek zo všetkých vašich príspevkov — to pripadne kňazom; a prvé ovocie z vašej hrubej múky máte dávať kňazom, aby ste spôsobili, že na vašom dome bude požehnanie.“ — Ezechiel 44:30.

9. Čo Jehova učil svoj ľud tým, že zaviedol opatrenie paberkovania?

⁹ Po tretie, Jehova zaviedol opatrenie paberkovania. „Keď budete zberať úrodu svojej krajiny,“ nariadil Boh, „okraj svojho poľa nepozberáš úplne a nebudeš zberať paberky svojej úrody. Tiež nezhromaždíš zvyšky zo svojej vinice a nepozberáš roztratené strapce hrozna zo svojej vinice. Máš ich nechať pre utrápeného a pre cudzieho usadlíka. Ja som Jehova, váš Boh.“ ​(3. Mojžišova 19:9, 10) Opäť nebolo stanovené žiadne konkrétne množstvo. Každý Izraelita sa mal sám rozhodnúť, koľko nechá pre núdznych. Múdry kráľ Šalamún výstižne povedal: „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ ​(Príslovia 19:17) Jehova tak učil svoj ľud prejavovať súcit a ohľaduplnosť znevýhodneným.

10. K čomu to viedlo, keď izraelský ľud neprejavoval vďačnosť?

¹⁰ Keď Izraeliti poslušne prinášali desiatky, dávali dobrovoľné príspevky a pamätali na chudobných, Jehova ich požehnával. Ale keď izraelský ľud neprejavoval vďačnosť, stratil Jehovovu priazeň. To malo katastrofálne následky a národ bol napokon odvedený do zajatia. (2. Paralipomenon 36:17–21) Čo sa z toho učíme?

Naše prejavy vďaky

11. Čo je hlavný spôsob, akým môžeme dávať najavo vďačnosť Jehovovi?

¹¹ Hlavný spôsob, ako chváliť Jehovu a dávať mu najavo vďačnosť, je aj v našom prípade prinášanie „obete“. Je pravda, že ako kresťania nie sme pod mojžišovským Zákonom, a teda nie sme povinní prinášať obete v podobe zvierat či úrody. (Kolosanom 2:14) No apoštol Pavol hebrejských kresťanov nabádal: „Vždy obetujme Bohu obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k jeho menu.“ ​(Hebrejom 13:15) Vďačnosť nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi, Jehovovi Bohu, dávame najavo tým, že využívame svoje schopnosti a hmotné prostriedky na prinášanie obete chvály, tak vo verejnej službe, ako aj „medzi zhromaždenými davmi“ spolukresťanov. (Žalm 26:12) Čo sa môžeme v tomto ohľade naučiť zo spôsobov, akými mali dávať najavo vďačnosť Izraeliti?

12. Čo sa učíme zo zákona o desiatkoch, pokiaľ ide o našu kresťanskú zodpovednosť?

¹² Ako sme videli, dávanie desiatkov nebolo ponechané na osobnú voľbu, ale bola to povinnosť každého Izraelitu. My ako kresťania máme zodpovednosť zúčastňovať sa na službe a na kresťanských zhromaždeniach. Tieto činnosti nie sú ponechané na našu osobnú voľbu. Ježiš sa vo svojom význačnom proroctve o čase konca jednoznačne vyjadril: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ ​(Matúš 24:14; 28:19, 20) O kresťanských zhromaždeniach apoštol Pavol pod inšpiráciou napísal: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ ​(Hebrejom 10:24, 25) Svoju vďačnosť Jehovovi teda prejavujeme tak, že radostne prijímame zodpovednosť zvestovať a vyučovať, ako aj pravidelne sa stretávať s našimi bratmi na zborových zhromaždeniach, a že tieto veci považujeme za výsadu a česť.

13. Čo sa učíme z opatrenia dobrovoľných príspevkov a paberkovania?

 ¹³ Úžitok môžeme mať aj z úvahy o ďalších dvoch opatreniach, ktorými Izraeliti dávali najavo svoje ocenenie — z úvahy o dobrovoľných príspevkoch a paberkovaní. Na rozdiel od desiatkov, ktoré boli jasne definované a záväzné, pri dobrovoľných príspevkoch a paberkoch nebolo množstvo stanovené. Jehovov služobník mal dávať zo srdca podľa hĺbky svojho ocenenia. Podobne je to aj dnes. Vieme, že účasť na službe a kresťanských zhromaždeniach je základnou povinnosťou každého Jehovovho služobníka. Ale zúčastňujeme sa na týchto činnostiach celým srdcom a s ochotným duchom? Považujeme ich za príležitosť vyjadriť svoje úprimné ocenenie za všetko, čo Jehova pre nás robí? A zúčastňujeme sa na nich v hojnej miere, nakoľko nám to len naše okolnosti dovoľujú? Alebo to všetko považujeme len za povinnosť, ktorú si musíme spĺňať? To sú, samozrejme, otázky, na ktoré si musíme odpovedať sami. Apoštol Pavol to vyjadril takto: „Nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ — Galaťanom 6:4.

14. Čo od nás Jehova očakáva v súvislosti s našou službou?

¹⁴ Jehova Boh dobre pozná naše okolnosti. Vie o našich obmedzeniach. A cení si všetky obete, veľké i malé, ktoré jeho služobníci ochotne prinášajú. Neočakáva, že budeme všetci prinášať rovnaké množstvo. To ani nie je možné. Keď apoštol Pavol písal korintským kresťanom o dávaní hmotných darov, uviedol: „Ak je najprv ochota, je zvlášť prijateľná podľa toho, čo kto má, nie podľa toho, čo nemá.“ ​(2. Korinťanom 8:12) Táto zásada platí rovnako aj v prípade našej služby Bohu. Jehova našu službu prijíma nie na základe toho, koľko mu slúžime, ale na základe toho, ako mu slúžime — či slúžime radostne a celým srdcom. — Žalm 100:1–5; Kolosanom 3:23.

 Rozvíjaj si a udržiavaj priekopníckeho ducha

15, 16. a) Aká je spojitosť medzi priekopníckou službou a vďačnosťou? b) Ako môžu prejavovať priekopníckeho ducha tí, ktorí nemôžu slúžiť ako priekopníci?

¹⁵ Odmeňujúci spôsob, ako prejaviť vďačnosť Jehovovi, je služba celým časom. Mnohí oddaní služobníci z lásky k Jehovovi a z vďačnosti za jeho nezaslúženú láskavosť urobili vo svojom živote veľké zmeny, aby mohli viac času venovať službe Jehovovi. Niektorí môžu slúžiť ako pravidelní priekopníci a venujú zvestovaniu dobrého posolstva a vyučovaniu ľudí o pravde priemerne 70 hodín mesačne. Iní, ktorých možno obmedzujú rôzne okolnosti, si z času na čas zariadia veci tak, aby mohli niektorý mesiac slúžiť ako pomocní priekopníci a venovať zvestovaniu 50 hodín.

¹⁶ Ale čo mnohí tí, ktorí nemôžu slúžiť ani ako pravidelní, ani ako pomocní priekopníci? Môžu prejavovať vďačnosť tým, že si budú rozvíjať a udržiavať priekopníckeho ducha. Ako? Tak, že budú povzbudzovať iných, ktorí môžu slúžiť ako priekopníci, budú vštepovať svojim deťom túžbu nastúpiť dráhu služby celým časom a že sa budú usilovne zúčastňovať na zvestovaní podľa svojich okolností. To, čo robíme v službe, do veľkej miery závisí od hĺbky nášho ocenenia za to, čo Jehova pre nás urobil, čo pre nás robí a čo ešte urobí.

Dávaj najavo vďačnosť svojimi „hodnotnými vecami“

17, 18. a) Ako môžeme dávať najavo vďačnosť Bohu svojimi „hodnotnými vecami“? b) Ako Ježiš ohodnotil príspevok jednej vdovy a prečo?

¹⁷ „Cti Jehovu svojimi hodnotnými vecami,“ hovoria Príslovia 3:9, „a prvým ovocím celého svojho výnosu.“ Jehovovi služobníci už nemusia prinášať desiatky. Pavol však zboru v Korinte o dávaní napísal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ ​(2. Korinťanom 9:7) Vďačnosť Bohu teda môžeme vyjadriť aj dobrovoľnými darmi na podporu celosvetového diela zvestovania o Kráľovstve. Úprimné ocenenie nás podnecuje prispievať pravidelne, možno tak, že si každý týždeň odložíme niečo nabok, ako to robili raní kresťania. — 1. Korinťanom 16:1, 2.

¹⁸ Vďačnosť Jehovovi je zrejmá nie z výšky nášho daru, ale z ducha, s akým dávame. Na to Ježiš poukázal, keď pozoroval ľudí, ako hádžu dary do chrámových pokladníc. Keď videl, ako chudobná vdova vhodila „dve malé mince veľmi malej hodnoty“, povedal: „Pravdivo vám hovorím: Táto vdova, hoci je chudobná, vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo všetci vhodili dary zo svojho prebytku, ale táto žena vhodila zo svojho nedostatku všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala.“ — Lukáš 21:1–4.

19. Prečo je dobré prehodnotiť spôsoby, akými prejavujeme vďačnosť?

¹⁹ Kiež nás táto úvaha podnieti prehodnotiť spôsoby, akými my osobne prejavujeme Bohu vďačnosť. Mohli by sme prinášať Jehovovi viac obetí chvály alebo viac podporovať celosvetové dielo v hmotnom ohľade? Keď to budeme robiť v čo najväčšej možnej miere, môžeme si byť istí, že náš štedrý milujúci Otec, Jehova, sa bude z našich prejavov vďačnosti naozaj tešiť.

Spomínaš si?

• Za čo máme byť Jehovovi vďační?

• Čo sa učíme z opatrenia desiatkov, dobrovoľných príspevkov a paberkovania?

• Ako si rozvíjame priekopníckeho ducha?

• Ako môžeme dávať najavo vďačnosť Jehovovi svojimi „hodnotnými vecami“?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 15]

„Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora“

[Obrázky na strane 16]

Aké tri poučenia zo Zákona tu vidíš?

[Obrázky na strane 18]

Aké obete môžeme prinášať?