Hľadali úzku cestu

TAKMER pred 550 rokmi malé skupiny kresťanov z Prahy, Chelčíc, Vilémova, Klatov a iných miest terajšej Českej republiky opustili svoj domov a usídlili sa v údolí na severovýchode Čiech neďaleko dediny Kunvald. Tu si postavili chalupy, obrábali pôdu a čítali si Bibliu. Nazvali sa Jednota bratská, po latinsky Unitas Fratrum.

Usadlíci pochádzali z rôzneho prostredia. Boli medzi nimi roľníci, šľachtici, univerzitní študenti, bohatí i chudobní, muži i ženy, vdovy i siroty, a pritom všetci mali rovnakú túžbu. Napísali: „Obrátili sme sa k Bohu v modlitbe a úpenlivo sme ho prosili, aby nám milostivo odhalil svoju vôľu vo všetkých veciach. Chceli sme chodiť po jeho cestách.“ A skutočne to tak i bolo. Jednota bratská, či českí bratia, ako sa táto komunita veriacich neskôr nazývala, hľadala ‚úzku cestu vedúcu do života‘. (Matúš 7:13, 14) Aké biblické pravdy českí bratia pri hľadaní odhalili? V čom sa ich náuky odlišovali od náuk, ktoré boli v tom čase všeobecne prijímané? A čo sa od nich môžeme naučiť?

Žiadne násilie — žiaden kompromis

K sformovaniu Jednoty bratskej v polovici 15. storočia prispelo niekoľko náboženských hnutí. Jedným z nich boli valdénci — hnutie, ktorého začiatky siahajú až do 12. storočia. Valdénci pôvodne opustili rímskokatolícke náboženstvo, ktoré bolo v strednej  Európe štátnym náboženstvom. Ale neskôr sa ku katolíckym náukám čiastočne vrátili. Ďalším vplyvným hnutím boli husiti, stúpenci učenia Jana Husa. Patrila k nim väčšina českého obyvateľstva, ale rozhodne neboli jednotní. Jeden smer bojoval za sociálne otázky, zatiaľ čo ďalší používal náboženstvo na dosiahnutie politických cieľov. Bratia boli tiež ovplyvnení chiliastickými skupinami, ako aj domácimi a zahraničnými biblickými učencami.

Petr Chelčický (asi 1390–1460), český biblický učenec a reformátor, veľmi dobre poznal učenie valdéncov i husitov. Husitov zavrhol, pretože sa začali uberať násilnou cestou, a od valdéncov sa odvrátil, lebo sa dopúšťali kompromisov. Vojnu považoval za nezlučiteľnú s kresťanstvom. Bol presvedčený, že kresťana by mal viesť „Kristov zákon“, a to bez ohľadu na následky. (Galaťanom 6:2; Matúš 22:37–39) V roku 1440 Chelčický sformuloval svoje učenie v knihe Síť víry.

Mladého Gregora z Prahy, ktorý bol Chelčického súčasník, toto učenie tak uchvátilo, že opustil husitské hnutie a v roku 1458 presvedčil malé skupiny bývalých husitov z rôznych miest v Čechách a na Morave, aby opustili svoj domov. Tí ho potom nasledovali do dediny Kunvald, kde založili  novú náboženskú komunitu. Neskôr sa k nim pripojili skupiny českých a nemeckých valdéncov.

Okno do minulosti

V rokoch 1464 až 1467 usporiadala táto začínajúca, ale rastúca skupina niekoľko synod v okolí Kunvaldu a prijala uznesenia, ktoré definovali ich nové náboženské hnutie. Všetky uznesenia boli starostlivo usporiadané do zbierky spisov, ktorá sa zachovala dodnes a je známa ako Acta Unitatis Fratrum (podľa pôvodného znenia Akty Jednoty bratrské). Tieto Acta sú akoby oknom do minulosti, pretože nám poskytujú živý obraz o tom, čomu bratia verili. Obsahujú listy, zápisy prejavov a dokonca sú tu i podrobnosti o sporoch, ktoré mali medzi sebou.

O vierouke bratov Acta hovoria: „My sme sa podujali na to, aby sme sa samým Čítaním riadili, ako aj príkladmi Pána Krista i svätých apoštolov v tichosti, v pokore, v trpezlivosti, v milovaní nepriateľov, im dobre robiac i dobré prajúc i za nich sa modliac.“ Z týchto spisov je tiež zrejmé, že  bratia sa zozačiatku zapájali aj do zvestovania. Putovali vo dvojiciach a ženy úspešne vykonávali misijnú činnosť v mieste bydliska. Bratia nezastávali politické úrady, neskladali žiadne prísahy, nezapájali sa do vojen ani nenosili zbrane.

Od jednoty k nejednote

Po uplynutí niekoľkých desaťročí však Jednota bratská prestávala žiť v súlade so svojím menom. Vznikali medzi nimi spory o to, do akej miery by sa mali svojich náboženských názorov držať doslovne, čo nakoniec vyústilo do rozchodu. V roku 1494 sa bratia rozdelili na dve skupiny — na Veľkú stránku a Malú stránku. Zatiaľ čo Veľká stránka začala robiť ústupky vo svojich pôvodných náukách, Malá stránka hlásala, že bratia majú ostať pevní vo svojom postoji k politike a svetu. — Pozri rámček „Čo sa stalo s Veľkou stránkou?“

Jeden člen Malej stránky napríklad napísal: „Ľudia po dvoch cestách chodiaci majú malú istotu pri Bohu sa držať, lebo iba zavše  a v malých veciach chcú sa mu dať a jemu ustúpiť, zatiaľ čo veľké veci po svojom si robia... Tí, ktorí majú myseľ nedotknutú a svedomie dobré — čo dennodenne Pána Krista po úzkej ceste so svojím krížom nasledujú —, medzi tých chceme sa i my počítať.“

Stúpenci Malej stránky považovali svätého ducha za Božiu činnú silu, za Boží „prst“. Ježišovo výkupné vnímali tak, že dokonalý človek Ježiš zaplatil svojím ľudským životom za to, čo hriešnik Adam stratil. Neuctievali Máriu, Ježišovu matku. Vrátili sa k náuke o kňazstve všetkých veriacich a neskladali sľub celibátu. Všetkých členov zboru povzbudzovali k verejnému kázaniu a nenapraviteľných hriešnikov vylučovali. Nekompromisne odmietali vojenské a politické aktivity. (Pozri rámček „Čomu verili bratia z Malej stránky“.) Keďže Malá stránka lipla na uzneseniach zaznamenaných v spisoch Acta, považovala sa za pravého dediča pôvodnej Jednoty bratskej.

Ich priamosť vedie k prenasledovaniu

Malá stránka priamo kritizovala ostatné náboženstvá, aj Veľkú stránku. „Dietky malé bez ich vlastnej viery krstiť učíte,“ napísali o takýchto náboženstvách, „v tom nasledujúc ustanovenie nejakého Dionyzia biskupa, ktorý z popudu niektorých nerozumných ľudí vyzdvihol krst detinský... Tak tomu veria všetci učitelia a všetci doktori. Luter, Melanchton, Bucerus, Korvín, Jileš, Bulingeruš... veľká strana, všetci pospolu sa držia.“

Neprekvapuje, že Malá stránka bola prenasledovaná. V roku 1524 bol jeden z jej vodcov, Jan Kalenec, zbičovaný a bolo mu vypálené znamenie. Neskôr boli traja členovia Malej stránky upálení na hranici. Zdá sa, že Malá stránka zanikla okolo roku 1550, po smrti posledného vodcu.

Napriek tomu veriaci Malej stránky ovplyvnili náboženskú situáciu v stredovekej Európe. No „pravé poznanie“ sa v tých časoch ešte nerozhojnilo, a preto sa jej členom nepodarilo rozptýliť dlhotrvajúcu duchovnú tmu. (Daniel 12:4) Ale ich silná túžba nájsť úzku cestu a ísť po nej bez ohľadu na odpor — to je niečo, čomu by dnes kresťania mali venovať pozornosť.

[Zvýraznený text na strane 13]

Autorstvo päťdesiatich zo 60 českých kníh, ktoré boli vytlačené medzi rokmi 1500–1510, sa pripisuje členom Jednoty bratskej

[Rámček na strane 11]

Čo sa stalo s Veľkou stránkou?

Čo sa nakoniec stalo s Veľkou stránkou? Keď sa Malá stránka vytratila zo scény, Veľká stránka ďalej pokračovala ako náboženské hnutie Jednota bratská. Časom skupina upravovala svoje pôvodné náuky. Koncom 16. storočia vytvorila Jednota bratská konfederáciu s českými utrakvistami *, čo boli v podstate luteráni. Bratia však ďalej aktívne prekladali a vydávali Biblie, ako aj iné náboženské knihy. Je zaujímavé, že na titulnej stane ich prvých publikácií sa objavoval tetragramaton, čo sú štyri hebrejské písmená Božieho osobného mena.

V roku 1620 sa České kráľovstvo muselo vrátiť pod vplyv rímskokatolíckej cirkvi. Preto mnohí bratia z Veľkej stránky opustili krajinu a pokračovali vo svojej činnosti v zahraničí. Tam sa táto skupina stala neskôr známou ako moravskí bratia a existuje dodnes.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 12]

Čomu verili bratia z Malej stránky

Nasledujúce citáty z Acta Unitatis Fratrum, ktoré pochádzajú z 15. a 16. storočia, nám približujú niektoré náuky Malej stránky. Tieto vyjadrenia napísali vodcovia Malej stránky a boli určené v prvom rade členom Veľkej stránky.

Trojica: „I keby si celú bibliu skrz-naskrz prešiel, nenájdeš v nej, že by rozdelený bol Boh do akejsi trojice, a podľa mien do troch osôb, ako títo to vymysleli.“

Svätý duch: „Duch svätý Božím prstom je a darom Božím, či utešiteľom, či mocou Božou je, ktorého od Otca cez zásluhu Kristovu dostávajú veriaci. O tom písma svätého nenachádzame, aby mal Duch svätý menovaný byť Bohom, či Osobou. Ani apoštolské učenie to neukazuje.“

Kňazstvo: „Neprávom vás volajú kňazi; ak odmyslíme vašu lysinu a prstov mazanie [pomazanie], nič viac nemáte mimo najprostejšieho laika. Svätý Peter všetkých kresťanov kňazmi nazýva, hovoriac: Vy ste kňazstvo sväté, obetujúce duchovné obete. (1. Petra 2)“

Krst: „Pán Kristus povedal apoštolom: Chodiac po celom svete, kážte evanjelium každému stvoreniu, ktoré uverí. (Marek 16) A po týchto slovách až povedal: a kto sa pokrstí, spasený bude. A vy dietky malé bez ich vlastnej viery krstiť učíte.“

Neutralita: „Čo prví vaši bratia za zlé a nečisté mali, ako na vojnu ísť a mordovať alebo po cestách so zbraňami chodiť, to u vás všetko dobré je... A tak máme za to, že iba ľavým okom s inými učiteľmi na prorocké reči hľadíte, ktoré ukazujú: Tam zdolal sily luku, štít, meč i boj. (Žalm 75) A opäť: Nebudú škodiť ani zabíjať na celej svätej hore mojej, lebo naplnená je zem Pánova poznaním Božím atď. (Izaiáš 11)“

Kázanie: „Dobre to vieme, že spočiatku ženy viacej ľudí k pokániu priviedli ako teraz všetci kňazi i s biskupom. A teraz sa kňazi na miestach usadili a fary si rozdelili. Chyba! Choďte po celom svete. Kážte... celému stvoreniu.“

[Mapy na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NEMECKO

POĽSKO

ČESKÁ REPUBLIKA

ČECHY

Labe

PRAHA

Vltava

Klatovy

Chelčice

Kunvald

Vilémov

MORAVA

Dunaj

[Obrázky na stranách 10, 11]

Vľavo: Petr Chelčický; dolu: strana z knihy „Síť víry“

[Obrázok na strane 11]

Gregor z Prahy

[Prameň ilustrácií na strane 13]

Všetky ilustrácie: S láskavým dovolením knižnice Národného múzea v Prahe