Vojna zmenila svoju tvár

VOJNY boli vždy brutálne. Vždy ničili život vojakom a prinášali utrpenie civilistom. Ale v posledných rokoch vojna zmenila svoju tvár. Ako?

Dnes sa vedú hlavne občianske vojny — teda vojny medzi znepriatelenými skupinami obyvateľov tej istej krajiny. V porovnaní s medzinárodnými vojnami trvajú občianske vojny zvyčajne dlhšie, obyvateľstvo je po nich traumatizovanejšie a krajina je viac spustošená. „Občianske vojny sú kruté, krvavé operácie, v ktorých tisíce ľudí zahynú alebo sú sexuálne zneužité, či prinútené opustiť svoje domovy a v najhorších prípadoch zažijú genocídu,“ hovorí španielsky historik Julián Casanova. A je skutočne pravda, že vyliečiť rany, ktoré spôsobí sused susedovi, niekedy trvá aj stáročia.

Od konca studenej vojny bolo medzi národmi len relatívne málo vojen. „Všetky väčšie ozbrojené konflikty okrem troch, ktoré sme zaznamenali v rokoch 1990 až 2000, boli vnútri nejakého štátu,“ informuje správa Štokholmského medzinárodného ústavu na výskum mieru (SIPRI).

Vnútroštátne konflikty sa možno zdajú menej ohrozujúce a medzinárodné médiá ich poväčšine prehliadajú, ale bolesť a spustošenie, ktoré takýto vojnový stav spôsobuje, sú rovnako ničivé. Vo vnútroštátnych konfliktoch zomreli už milióny ľudí. Len v troch krajinách postihnutých vojnou — v Afganistane, Konžskej demokratickej republike a Sudáne — stratilo za posledné dve desaťročia život takmer päť miliónov ľudí. Na Balkáne si kruté etnické boje vyžiadali 250 000 ľudských životov a dlhotrvajúca partizánska vojna v Kolumbii má na svojom konte 100 000 obetí.

Brutalita občianskej vojny nepostihuje nikoho tak viditeľne ako deti. Podľa vysokého komisára OSN pre utečencov prišlo za posledné desaťročie v občianskych konfliktoch o život vyše dva milióny detí a ďalších šesť miliónov bolo zranených. Stále rastie počet detí, ktoré sú cvičené za vojakov. Jeden detský vojak hovorí: „Cvičili ma. Dali mi zbraň. Bral som drogy. Zabil som veľa civilistov. Jednoducho to bola vojna... Ja som len poslúchal rozkazy. Vedel som, že je to zlé. Neprial som si to.“

Mnohé deti z krajín, v ktorých sa občianska vojna stala súčasťou života, vyrastajú bez toho, aby vedeli, čo je mier. Žijú vo svete, kde sú zničené školy a kde sa dialóg vedie pomocou zbraní. Štrnásťročná Dunja hovorí: „Bolo zabitých veľmi veľa ľudí... Už nepočujete spev vtákov, iba plač detí, ktoré stratili matku či otca, brata alebo sestru.“

Aké sú príčiny?

Čo je olejom na oheň takýchto krutých občianskych vojen? Významnými faktormi  sú etnická a kmeňová nenávisť, náboženské nezhody, nespravodlivosť a politické nepokoje. Ďalšou príčinou vojen je aj chamtivosť — nenásytná túžba po moci a hlad po peniazoch. Chamtivosť často vedie politických vodcov k roznecovaniu nenávisti a tá udržiava plamene boja. Správa SIPRI uvádza, že mnohých účastníkov ozbrojených konfliktov „motivuje osobný zisk“. A dodáva: „Chamtivosť má mnoho podôb, od obchodovania s diamantmi, za ktorým stoja vojenskí a politickí vodcovia, až po plienenie dedín mladými ľuďmi so zbraňami.“

K masakrám prispieva aj ľahký prístup k lacným, ale smrtiacim zbraniam. Podľa odhadov takzvané ručné strelné zbrane ročne usmrtia asi 500 000 ľudí, a pritom ide hlavne o ženy a deti. V jednej africkej krajine sa samopal AK 47 dá kúpiť za cenu jedného kurčaťa. A je smutné, že na niektorých miestach začínajú byť takéto zbrane takmer rovnako rozšírené ako tieto domáce vtáky. Na celom svete je v súčasnosti asi 500 miliónov ručných a ľahkých strelných zbraní, pričom jedna zbraň pripadá na každého 12. človeka.

Stanú sa občianske vojny plné nenávisti charakteristickým znakom 21. storočia? Dá sa občianskym vojnám zabrániť? Prestanú sa ľudia nakoniec zabíjať? Nasledujúci článok sa bude zaoberať týmito otázkami.

[Rámček na strane 4]

Občianske vojny si žiadajú krutú daň

Napriek tomu, že v občianskych vojnách sa zvyčajne bojuje zastaranými zbraňami, stále sú tieto vojny kruté a 90 percent obetí je z radov civilistov, nie bojovníkov. „Je zrejmé, že deti sú v ozbrojených konfliktoch čoraz častejšie terčom, a nie náhodnou obeťou,“ uvádza Graça Machelová, expertka sekretariátu generálneho tajomníka OSN, v správe Účinok ozbrojených konfliktov na deti.

Vojenskou taktikou sa stalo znásilňovanie. Na niektorých územiach zmietaných vojnou povstalci znásilňujú takmer všetky dospievajúce dievčatá v dedinách, ktoré obsadia. Účelom takého znásilňovania je šíriť paniku a ničiť rodinné putá medzi ľuďmi.

S vojnou je úzko spätý hlad a choroby. Občianska vojna znamená, že sa zaseje a zožne málo obilia, že lekárska starostlivosť bude slabá alebo nebude žiadna a že ľudia v núdzi dostanú len malú medzinárodnú pomoc. Štúdia jednej africkej vojny odhalila, že 20 percent obetí zomrelo na choroby a 78 percent od hladu. Iba 2 percentá zomreli počas bojov.

V priemere každých 22 minút niekto stratí jednu končatinu alebo príde o život tým, že stúpi na pozemnú mínu. Podľa odhadov je vo vyše 60 krajinách rozmiestnených okolo 60 až 70 miliónov pozemných mín.

Ľudia musia utekať zo svojich domovov. Vo svete dnes žije 50 miliónov utečencov a presídlencov — z toho polovica sú deti.

 [Prameň ilustrácie na strane 2]

OBÁLKA: Chlapec: Photo by Chris Hondros/​Getty Images

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Fotografia od Chrisa Hondrosa/​Getty Images