‚Boh nebýva v chrámoch vytvorených rukami‘

APOŠTOL Pavol nepochybne dobre poznal chrámy bohyne Atény, lebo boli v mnohých mestách, ktoré na svojich misionárskych cestách navštívil. Podľa diela The Encyclopædia Britannica bola Aténa známa nielen ako bohyňa vojny a múdrosti, ale aj „remesiel a iných činností vykonávaných v čase mieru, ktoré si vyžadovali zručnosť“.

Najznámejším chrámom bohyne Atény bol Partenón v Aténach, v meste pomenovanom po tejto bohyni. Považuje sa za jeden z najväčších chrámov starovekého sveta. V Partenóne postavenom z bieleho mramoru bola aj 12-metrová socha bohyne Atény zo zlata a slonoviny. V čase, keď prišiel do Atén Pavol, týčil sa tento chrám nad mestom už približne 500 rokov.

S výhľadom na Partenón kázal Pavol skupine Aténčanov o ‚Bohu, ktorý nebýva v chrámoch vytvorených rukami‘. (Skutky 17:23, 24) Možno práve majestátnosť chrámov bohyne Atény alebo nádhera jej zobrazení pôsobili na niektorých Pavlových poslucháčov viac než neviditeľný Boh, ktorého nepoznali. Ako však povedal Pavol, ľudia by si nemali predstavovať, že Stvoriteľ ľudstva „je ako zlato, striebro alebo kameň, ako [ľudský] výtvor“. — Skutky 17:29.

Bohovia a bohyne vrátane Atény sa objavovali a zase mizli a ich sláva závisela od chrámov a sôch. Spomínaná socha bohyne Atény zmizla z Partenónu v piatom storočí nášho letopočtu a z jej chrámov sa zachovali len niektoré, a aj z tých zostali len ruiny. Kto dnes hľadá u Atény múdrosť a vedenie?

Aký veľký rozdiel je medzi ňou a Jehovom, ‚večným Bohom‘, ktorého nikto nikdy nevidel! (Rimanom 16:26; 1. Jána 4:12) Kórachovi synovia napísali: „Tento Boh je naším Bohom na neurčitý čas, áno navždy. Sám nás povedie.“ ​(Žalm 48:14) Jeden zo spôsobov, ako môžeme získavať vedenie od Jehovu Boha, je študovať jeho Slovo, Bibliu, a uplatňovať jeho rady vo svojom živote.