Krajský zjazd na „pupku sveta“

Počuli ste niekedy slová „Te Pito o Te Henua“? V rapanujčine, pôvodnom jazyku, ktorým sa hovorí na Veľkonočnom ostrove, to znamená „pupok sveta“. Čím bol krajský zjazd na tomto ostrove taký výnimočný?

IZOLOVANÝ, záhadný, exotický. To sú niektoré z prívlastkov, ktoré sa používajú na opis Veľkonočného ostrova. Obyvatelia ho nazývajú Rapa Nui. Je to naozaj izolovaná oblasť ďaleko v južnom Pacifiku vzdialená 3790 kilometrov od mesta Santiago v Chile. Dňa 9. septembra 1888 sa ostrov stal čílskou provinciou.

Tento trojuholníkový ostrov má rozlohu 166 štvorcových kilometrov a v podstate ho tvoria tri vyhasnuté sopky. Podobne ako mnohé iné tichomorské ostrovy, aj tento tvoria vrcholy obrovských podmorských vrchov. Celý ostrov bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Známy je nepochybne najmä vďaka záhadným kamenným sochám nazývaným moai. *

Okrem pôvabnej scenérie a historických miest Veľkonočný ostrov ponúka širokú paletu exotických lahôdok. Pestuje sa tu také ovocie ako ananásy, avokádo, papája a deväť druhov banánov. More ponúka množstvo rôznych druhov rýb a iných morských živočíchov.

Na Veľkonočnom ostrove je mierne podnebie s pravidelnými zrážkami a dúhami, čo návštevníkom poskytuje čistý vzduch a veľkolepý pohľad. V súčasnosti tu žije asi  3800 obyvateľov. Dnešní obyvatelia sú potomkami prvých osadníkov zmiešaných s Európanmi, Čiľanmi a príslušníkmi iných národov. Ostrov navštevujú stovky turistov z Európy a Ázie, a preto cestovný ruch tvorí dôležitú časť miestnej ekonomiky.

Prvé semená Kráľovstva

V Ročenke Jehovových svedkov 1982 sa píše: „Istý čas sme na Veľkonočnom ostrove mali iba jednu zvestovateľku. Duchovne ju podporovala formou listov jedna misionárka z odbočky [v Chile]. Hoci táto sestra sa medzičasom vrátila na pevninu, máme záznamy o tom, že na ostrove sú predplatitelia Strážnej veže. V apríli 1980 nám na naše veľké prekvapenie z ostrova telefonoval jeden záujemca, ktorý chcel vedieť, kedy má sláviť Pamätnú slávnosť. Neskôr toho roku sa tam presťahoval jeden manželský pár z mesta Valparaíso a so záujemcami viedol biblické štúdiá. V apríli roku 1981 sa na ostrove po prvýkrát konala Pamätná slávnosť, na ktorej bolo prítomných 13 ľudí. Sme veľmi šťastní, že ‚dobré posolstvo‘ preniká do tejto izolovanej oblasti.“

Neskôr 30. januára 1991 odbočka poslala na ostrov manželskú dvojicu zvláštnych priekopníkov, Daria a Winny Fernandezovcov. Brat Fernandez spomína: „Po päťhodinovom lete sme sa dostali do najizolovanejšej časti planéty, do kultúry zahalenej tajomstvom.“ S podporou miestneho brata a sestry, ktorá tam nejaký čas predtým prišla s dvoma deťmi, okamžite začali usporadúvať zhromaždenia a organizovať zvestovateľskú činnosť. Napriek tlaku zo strany rodiny či tlaku vyplývajúceho z náboženského oduševnenia a napriek určitému spôsobu života, ktorý je bežný v polynézskej kultúre, videli, že Jehova žehná ich úsilie. Brat a sestra Fernandezovci už síce nie sú zvláštnymi priekopníkmi, ale zostali na ostrove a vychovávajú svojho syna, ktorý sa im tu narodil. Dnes je tu 32 radostných zvestovateľov Kráľovstva. Sú medzi nimi Rapanujčania, ako aj tí, ktorí sa na ostrove usadili alebo sa sem prisťahovali, lebo je tu väčšia potreba hlásateľov Kráľovstva.

Prípravy na krajský zjazd

Keďže ostrov je veľmi vzdialený od kontinentu, trikrát do roka dostával zbor videopásky zo zvláštneho zjazdového dňa, krajského zjazdu a oblastného zjazdu. Ale koncom roka 2000 uvažoval výbor odbočky v Chile o myšlienke, že by zbor na ostrove mal svoj prvý zjazd. Nakoniec sa rozhodlo, že v novembri 2001 sa bude konať krajský zjazd. Pozvanie na túto výnimočnú udalosť dostal obmedzený počet bratov a sestier z rôznych častí Chile. Pre prílety a odlety lietadiel sa mal zjazd konať v nedeľu a pondelok.

Tridsaťtri pozvaných delegátov bolo nadšených už len predstavou, že budú cestovať na ostrov na prvý krajský zjazd v tejto odľahlej oblasti. Po dlhom lete ponad  Tichý oceán sa delegátom uľavilo, keď ich privítali miestni bratia, ktorí ich čakali na letisku. Delegátov privítali nádhernými vencami lei (náhrdelníkmi z kvetinových lupienkov), typickým darom na ostrove. Potom ich zobrali na miesta, kde mali byť ubytovaní, a po krátkej prehliadke ostrova sa všetci, ktorí sa mali podieľať na zjazdovom programe, stretli v sále Kráľovstva.

Publicita z nečakaného zdroja

Počas cesty na zjazd boli niektorí delegáti prekvapení, keď počuli miestneho kňaza, ako sa v rádiu vyjadruje o ich návšteve. Hovoril o turistoch z pevniny, ktorí budú navštevovať domácnosti a hovoriť o prichádzajúcom konci sveta. Hoci svojich farníkov nabádal, aby návštevníkov nepočúvali, jeho oznam prispel k publicite tejto veľkej skupiny svedkov na ostrove. To vzbudilo v ostrovanoch zvedavosť. Počas nasledujúcich dní sa delegáti s nimi taktne delili o povzbudzujúce dobré posolstvo.

Zjazd sa začína

V nedeľu ráno miestni bratia čakali pri vchode do sály Kráľovstva a vítali delegátov, ktorí prichádzali na prvý deň zjazdu. „Iorana koe! Iorana koe!“ „Vitajte!“ Niektoré sestry mali na sebe tradičné oblečenie a vlasy ozdobené nádhernými kvetmi v pravom polynézskom štýle.

Po príjemnom hudobnom úvode sa desiatky hlasov pripojili k spevu piesne „Buďte stáli a nepohnuteľní!“ Takto piesne Kráľovstva na ostrove ešte nikdy nezneli. Miestni bratia boli dojatí k slzám, keď predsedajúci všetkých srdečne privítal v ich domorodom jazyku, v rapanujčine. Počas poludňajšej prestávky symbolizovali svoju oddanosť Bohu krstom vo vode traja noví svedkovia. Po skončení programu prvého dňa sa všetci cítili bližšie k Jehovovi a k celému bratstvu. — 1. Petra 5:9.

Dopoludňajšie vydávanie svedectva

Pre mimoriadne okolnosti na ostrove sa program druhého dňa krajského zjazdu začal popoludní. Preto delegáti využili túto situáciu a dopoludnia boli vo zvestovateľskej službe. Aké skúsenosti ich čakali?

Jedna staršia žena s ôsmimi deťmi svedkom povedala, že sa s nimi nemôže rozprávať, lebo je katolíčka. Keď jej povedali, že chcú hovoriť o problémoch, ktoré sa týkajú všetkých ľudí, napríklad o zneužívaní drog a rodinných problémoch, súhlasila, že si ich vypočuje.

Jedna staršia žena chladne prijala manželský pár svedkov. Povedala im, aby išli a hovorili s ľuďmi na pevnine, ktorí sú k druhým takí krutí. Manželia jej povedali, že „dobré posolstvo o Kráľovstve“ je ponúkané každému a že prišli na ostrov, aby sa zúčastnili na zjazde, ktorý všetkým pomôže rozvíjať si lásku k Bohu. (Matúš 24:14) Spýtali sa jej, či by chcela dlho žiť v rajských podmienkach podobným tým na ostrove, ale bez chorôb a smrti. Po tom, čo  spolu s ňou uvažovali o tom, koľko rokov už existujú sopečné krátery na ostrove, premýšľala nad krátkosťou života a spýtala sa: „Prečo žijeme len taký krátky čas?“ Bola prekvapená, keď jej dali prečítať Žalm 90:10.

Vtedy svedkovia náhle počuli krik z vedľajších dverí. I keď nerozumeli kriku, žena im povedala, že susedia vykrikujú nadávky, čím dávajú jednoznačne najavo, že si neželajú návštevu svedkov. No táto žena bola nua, čiže najstaršia dcéra rodiny. Keďže jej otec zomrel, ona rozhodovala o tom, čo je v najlepšom záujme rodiny. Pred príbuznými obhajovala bratov vo svojom rodnom jazyku a láskavo prijala publikácie, ktoré jej svedkovia ponúkli. Neskôr v ten týždeň išla so svojím bratom v aute a prechádzali okolo svedkov. Povedala mu, aby zastavil. Hoci nebol veľmi nadšený, žena sa rozlúčila so svedkami a zaželala im úspech v ich službe.

I keď spočiatku sa zdalo, že niektorí ostrovania odmietajú posolstvo, ktoré kážu svedkovia z pevniny, návštevníkom bolo nakoniec jasné, že Rapanujčania sú láskaví a priateľskí ľudia. Väčšina z nich s potešením počúvala dobré posolstvo. Vlastne šiesti z dvadsiatich svedkov pokrstených na ostrove sú miestni obyvatelia. Jeden z nich sa prvýkrát dozvedel biblickú pravdu tak, že počúval, ako sa vo vedľajšej miestnosti vedie biblické štúdium s jeho manželkou. On a jeho manželka sú teraz pokrstenými svedkami a brat slúži v zbore ako služobný pomocník.

Duchovný program pokračuje

Popoludní sa začal program druhého dňa zjazdu. K 32 miestnym bratom a sestrám a 33 delegátom sa opäť pripojilo množstvo záujemcov. Takmer sto poslucháčov sledovalo program vrátane verejnej prednášky „Ako láska a viera víťazia nad svetom“. Prítomní mohli na vlastné oči vidieť príklad lásky, ktorá je medzi Jehovovým ľudom, dokonca aj medzi tými, ktorí pochádzajú z odlišných kultúr. — Ján 13:35.

Pri príležitosti krajského zjazdu mali krajský a oblastný dozorca zvláštne stretnutie s priekopníkmi. Okrem troch pravidelných priekopníkov z ostrova boli na stretnutí aj  pravidelní a zvláštni priekopníci spomedzi delegátov. Všetci boli veľmi povzbudení.

Nasledujúci deň niektorí miestni bratia, ktorí slúžili ako sprievodcovia, urobili delegátom prehliadku ostrova. Navštívili kameňolom, kde boli vytesané sochy moai, sopky, na ktorých sa konali starodávne preteky a, samozrejme, nádhernú zlatistú pieskovú pláž Anakena, kde sa vylodili prví osadníci ostrova. *

Poslednou príležitosťou potešiť sa s bratmi bolo zborové štúdium knihy. Po zhromaždení miestni svedkovia prekvapili svojich hostí typickým jedlom. Neskôr im predviedli folklórne tance v tradičných odevoch. Delegáti, ako aj rapanujskí bratia a sestry si boli istí, že úsilie, ktoré vyvinuli na prípravu zjazdu, určite stálo za to.

Všetkým delegátom veľmi prirástli k srdcu ich bratia a sestry na tomto odľahlom ostrove, s ktorými prežili úžasný víkend. Bolo pre nich ťažké odísť z ostrova. Stále si budú uchovávať v srdci nových priateľov, ako aj duchovné povzbudenie. Na letisku miestni bratia ozdobili delegátov mušľovými náhrdelníkmi, ktoré pre nich urobili.

Pri odchode sa delegáti lúčili s ostrovom slovami: „Iorana! Iau he hoki mai e Rapa Nui ee“, čo znamená „Dovidenia! Vrátim sa k tebe, Rapa Nui“. Áno, túžia opäť navštíviť svojich nových priateľov a členov duchovnej rodiny na exotickom, izolovanom, záhadnom a priateľskom Veľkonočnom ostrove!

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 24]

Vydávanie svedectva na Veľkonočnom ostrove

Približne dva roky pred týmto významným krajským zjazdom navštívil ostrov krajský dozorca s manželkou a zažili veľa príjemných skúseností. Predstavte si napríklad ich prekvapenie, keď im sestra, ktorá ich odviedla na miesto ich ubytovania, povedala, že s ňou ako s dievčaťom asi pred 16 rokmi študovali Bibliu v južnom Chile. Semená pravdy, ktoré do nej zasiali, neskôr na Rapa Nui priniesli úrodu.

Zažili aj takúto zábavnú skúsenosť: Majiteľ predajne suvenírov od nich dostal Preklad nového sveta Svätých písiem a pomôcku na štúdium Biblie — knihu Poznanie, ktoré vedie k večnému životu (obe publikácie vydali Jehovovi svedkovia). Keď ho potom opäť navštívili, povedal im, že tej Biblii vôbec nerozumie. Nechali mu totiž Bibliu vo francúzštine, nie v španielčine! Problém bol veľmi rýchlo vyriešený. Majiteľ obchodu s pomocou miestnych svedkov a, samozrejme, Biblie v jeho jazyku, nakoniec zistil, že Biblia nie je až taká nezrozumiteľná.

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

VEĽKONOČNÝ OSTROV

CHILE

[Obrázky na strane 23]

Dvaja z tých, čo boli pokrstení na krajskom zjazde

[Obrázky na strane 25]

Úbočie sopky Rano Raraku; vložený obrázok: Divo rastúce ovocie zvané guajava