Čo sa deje s cirkvami?

„ĽUDIA v Británii stále veria v Boha, ale nechcú mať záväzok voči Kristovi,“ hovorí Stephen Tirwomwe, duchovný z Ugandy, ktorý približne pred 20 rokmi prežil násilné útoky proti jeho cirkvi v Ugande. Dnes káže v pánskych kluboch v anglickom Leedse, kde máva 10-minútové kázne, skôr ako mu poslucháčov ukradne bingo.

Na druhej strane Atlantiku, v Amerike, nedávno zriadená anglikánska misia bojuje s podobnou duchovnou krízou. „Spojené štáty sú dnes krajinou s najväčšou populáciou anglicky hovoriacich ľudí, ktorí nepatria k žiadnej cirkvi a sú duchovne ľahostajní,“ uvádza oficiálna webová stránka tejto misie. Táto krajina „sa stáva misionárskym poľom“. Spomínaná novozriadená misia, sklamaná zlyhávajúcimi snahami zmeniť cirkev zvnútra, porušila tradíciu a pripojila sa k ázijským a africkým duchovným v „misionárskej kampani na pomoc Spojeným štátom“.

Ale prečo africkí, ázijskí a latinskoamerickí misionári ‚zachraňujú duše‘ v takzvaných kresťanských krajinách Európy a Severnej Ameriky?

Kto koho zachraňuje?

Počas koloniálnej expanzie vyše štyristo rokov prúdili do Afriky, Ázie, Južnej Ameriky a na tichomorské ostrovy zanietení európski misionári. Ich cieľom bolo priniesť takzvaným pohanom na týchto územiach svoje náboženstvo. Časom sa k nim pripojili aj misionári z amerických kolónií, ktoré boli založené údajne na kresťanských princípoch. Tí napokon predstihli svojich európskych kolegov v zakladaní protestantských misií po celom svete. Teraz sa však karta obrátila.

 „Jadro [takzvaného kresťanstva] sa presunulo,“ hovorí Andrew Walls, zakladateľ a riaditeľ Centra pre štúdium kresťanstva v krajinách mimo Západu. V roku 1900 celých 80 percent tých, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, žilo v Európe alebo v Severnej Amerike. Dnes 60 percent všetkých prívržencov kresťanstva žije v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike. Nedávna tlačová správa uviedla: „Katolícke kostoly v Európe sú odkázané na kňazov z Filipín a Indie“ a „každý šiesty kňaz na amerických katolíckych farách je dnes zo zahraničia“. V Holandsku sa africkí protestanti, ktorí pochádzajú zväčša z Ghany, považujú za „misionársku cirkev na sekularizovanom kontinente“. A brazílski evanjelisti teraz vedú kampane v rôznych častiach Británie. Ako poznamenáva jeden pisateľ, „kresťanskí misionári prúdia opačným smerom“.

Búrka na obzore

Je celkom možné, že na stále viac sekularizovanom európskom a severoamerickom kontinente sú skutočne potrební misionári. „V Škótsku pravidelne chodí do kostola menej ako 10 percent kresťanov,“ uvádza jeden časopis. Vo Francúzsku a Nemecku ich chodí do kostola ešte menej. V prieskumoch len „asi 40 percent Američanov a 20 percent Kanaďanov uvádza, že pravidelne chodia do kostola,“ pripája iná novinová správa. Naproti tomu na Filipínach je účasť vraj takmer 70-percentná a v iných rozvojových krajinách je to podobne.

Ešte závažnejšie je, že návštevníci kostolov na južnej pologuli sa viac pridŕžajú tradičných názorov než veriaci na severnej pologuli. Napríklad katolíci v Spojených štátoch a Európe pri prieskumoch zhodne vyjadrujú rastúcu nedôveru v autoritu duchovných a dožadujú sa väčšej účasti laikov na bohoslužbách a zrovnoprávnenia žien pri vymenúvaní do cirkevných úradov. Naproti tomu drvivá väčšina katolíkov na južnej pologuli prijíma tradičný názor cirkvi v týchto otázkach. Ako sa podpora cirkvi presúva na juh, vzniká základ budúceho konfliktu. Historik a religionista Philip Jenkins predpovedá: „Je veľmi pravdepodobné, že v priebehu desiatich alebo dvadsiatich rokov južní a severní kresťania nebudú jedni druhých uznávať za plnohodnotných a pravých kresťanov.“

Podľa Wallsa vzniká vzhľadom na tento trend naliehavá otázka: „Ako môžu africkí, ázijskí, latinskoamerickí, severoamerickí a európski kresťania spolunažívať v tej istej cirkvi a verne sa pridŕžať tej istej viery?“ Čo si o tom myslíte? Aká je budúcnosť cirkví v tomto rozdelenom svete? Čo je základom pravej kresťanskej jednoty? Nasledujúci článok poskytne biblické odpovede na tieto otázky a uvedie tiež jasné dôkazy, že jednotné celosvetové kresťanské spoločenstvo už dnes prekvitá.

[Obrázok na strane 4]

Tento bývalý kostol je dnes hudobnou kaviarňou

[Prameň ilustrácie]

AP Photo/​Nancy Palmieri