Pravé kresťanstvo prekvitá

SLUŽBA Ježiša Krista mocne ovplyvnila svetovú scénu v prvom storočí. Jeho posolstvo bolo také osviežujúce, poučné a podnetné, že ľudia jednoducho žasli. Na mnohých, ktorí počuli Ježiša hovoriť, jeho slová hlboko zapôsobili. — Matúš 7:28, 29.

Ježiš nebojácne odmietol pripojiť sa k utláčajúcemu náboženskému a politickému systému tých dní. Bol, naopak, prístupný bežným ľuďom. (Matúš 11:25–30) Otvorene poukazoval na šíriaci sa vplyv zlých duchov na zemi a ukázal, že Boh mu dal nad nimi moc. (Matúš 4:2–11, 24; Ján 14:30) Obratne objasňoval základnú súvislosť medzi utrpením a hriechom a láskyplne poukazoval na to, že Božie Kráľovstvo prinesie trvalú úľavu. (Marek 2:1–12; Lukáš 11:2, 17–23) Raz a navždy rozptýlil tmu, ktorá zahaľovala pravú osobnosť jeho Otca, a zjavil Božie meno všetkým, ktorí chceli mať k Bohu osobný vzťah. — Ján 17:6, 26.

Preto nie je prekvapujúce, že Ježišovi učeníci napriek intenzívnemu náboženskému a politickému prenasledovaniu rýchlo šírili Ježišovo dynamické posolstvo. Už za približne 30 rokov boli v Afrike, Ázii i v Európe aktívne kresťanské zbory. (Kolosanom 1:23) Jednoduché pravdy, ktoré Ježiš vyučoval, pôsobili na srdcia pokorných, úprimných ľudí v celej Rímskej ríši. — Efezanom 1:17, 18.

Ako však mohli byť noví učeníci zjednotení a mať podľa slov apoštola Pavla „jednu vieru“, keď pochádzali z takých rôznych ekonomických podmienok a z rôzneho kultúrneho, jazykového a náboženského prostredia? (Efezanom 4:5) Čo im malo pomôcť stále ‚hovoriť súhlasne‘, aby sa nerozchádzali v názoroch? (1. Korinťanom 1:10) Vzhľadom na vážnu nejednotu medzi ľuďmi, ktorí sa dnes hlásia ku kresťanstvu, urobíme dobre, ak preskúmame, čo v tejto súvislosti učil sám Ježiš.

Základ kresťanskej jednoty

Keď Ježiš stál pred Pontským Pilátom, poukázal na to, čo je základom kresťanskej jednoty. Povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde. Každý, kto je na strane pravdy, počúva môj hlas.“ ​(Ján 18:37) Teda prijímanie Ježišovho učenia, ako aj zvyšnej časti Božieho inšpirovaného Slova, Biblie, má na Kristových pravých učeníkov mocný zjednocujúci  účinok. — 1. Korinťanom 4:6; 2. Timotejovi 3:16, 17.

Samozrejme, Ježišovi učeníci si mohli klásť úprimné otázky a mohli mať občas medzi sebou aj nezhody. Čo im však malo pomôcť? Ježiš im povedal: „Keď príde ten duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť to, čo počuje, a bude vám oznamovať prichádzajúce veci.“ ​(Ján 16:12, 13) Teda Boží svätý duch mal Ježišovým pravým učeníkom pomôcť pochopiť pravdu, ktorú im Boh postupne zjavoval. Okrem toho tento duch v nich mal vytvárať ovocie v podobe takých vlastností, ako je láska, radosť a pokoj, čo malo tiež podporiť ich jednotu. — Skutky 15:28; Galaťanom 5:22, 23.

Ježiš nenechal žiaden priestor na nejednotu a rozdelenie, ani nedal svojim učeníkom právomoc vysvetľovať božské pravdy tak, aby vyhovovali kultúrnym či náboženským tradíciám ľudí, ktorých stretnú. V poslednú noc, ktorú bol s nimi, sa vrúcne modlil: „Neprosím len za nich, ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa prostredníctvom ich slova, aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni v spojení s nami, aby svet uveril, že si ma ty vyslal.“ ​(Ján 17:20, 21) Teda pravá jednota ducha a pravdy mala byť charakteristickým znakom Kristových učeníkov od začiatku až do našich dní. (Ján 4:23, 24) No dnešné cirkvi nie sú jednotné, ale rozdelené. Prečo je to tak?

Prečo sú cirkvi rozdelené

Otvorene povedané, príčinou veľkej rozmanitosti názorov a praktík medzi ľuďmi, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, je, že sa nepridŕžajú Ježišovho učenia. Jeden pisateľ uviedol: „Tak ako v minulosti, aj dnes majú noví kresťania sklon prijímať z Biblie len to, čo sa im hodí — a odmietať to, čo sa nezlučuje s ich dovtedajšími náboženskými tradíciami.“ Presne to však Ježiš a jeho apoštoli predpovedali.

Napríklad keď apoštol Pavol pod inšpiráciou písal Timotejovi, spoludozorcovi v kresťanskom zbore, uviedol: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale budú si zhromažďovať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši; a odvrátia uši od pravdy, a obrátia sa k falošným príbehom.“ Mali sa všetci kresťania odchýliť od pravdy? Nie. Pavol pokračoval: „Ty však zostaň triezvy vo všetkom, znášaj zlo, konaj dielo evanjelistu, úplne dovŕš svoju službu.“ ​(2. Timotejovi 4:3–5; Lukáš 21:8; Skutky 20:29, 30; 2. Petra 2:1–3) Timotej a iní verní kresťania žili podľa tejto inšpirovanej rady.

Praví kresťania sú stále jednotní

Tak ako Timotej, praví kresťania dnes zostávajú triezvi tým, že odmietajú ľudské názory a len Písma považujú za autoritu, ktorá by mala určovať, čomu budú veriť. (Kolosanom 2:8; 1. Jána 4:1) Jehovovi svedkovia napodobňujú kresťanov z prvého storočia aj tým, že konajú svoju službu vo vyše 230 krajinách a prinášajú ľuďom na celej zemi Ježišovo pôvodné posolstvo — dobré posolstvo o Kráľovstve. Zamyslite sa nad štyrmi dôležitými spôsobmi, ktorými jednotne napodobňujú Ježiša a pridŕžajú sa pravého kresťanstva bez ohľadu na to, kde žijú.

Ich učenie je založené na Božom Slove. (Ján 17:17) Jeden farár v Belgicku o Jehovových svedkoch napísal: „Jedno sa od nich môžeme naučiť: je to ich ochota poslúchať Božie Slovo a ich odvaha hovoriť o ňom iným.“

Dôverujú, že Božie Kráľovstvo prinesie úľavu od celosvetových problémov. (Lukáš 8:1) V Barranquille v Kolumbii sa jeden svedok rozprával s Antoniom, silným podporovateľom istého politického hnutia. Svedok  sa nepridal na jeho stranu ani sa nezastával žiadnej inej politickej ideológie. Namiesto toho ponúkol Antoniovi, že bude s ním a s jeho sestrami bezplatne študovať Bibliu. Zakrátko si Antonio uvedomil, že Božie Kráľovstvo je naozaj jedinou nádejou pre chudobných ľudí v Kolumbii i na celom svete.

Ctia si Božie meno. (Matúš 6:9) Keď sa Maria, úprimná katolíčka, prvý raz stretla s Jehovovými svedkami, dovolila im, aby jej v Biblii ukázali Božie meno. Ako zareagovala? „Keď som v Biblii prvýkrát uvidela Božie meno, rozplakala som sa. Vedomie, že môžem poznať a používať Božie osobné meno, ma hlboko dojalo.“ Maria pokračovala v štúdiu Biblie a po prvý raz v živote spoznala Jehovu ako osobu a mohla si k nemu vytvoriť trvalý vzťah.

Zjednocuje ich láska. (Ján 13:34, 35) Jeden úvodník kanadských novín The Ladysmith-Chemainus Chronicle uviedol: „Bez ohľadu na to, či ste veriaci, alebo nie, alebo aké máte náboženské presvedčenie, treba dať klobúk dole pred 4500 Jehovovými svedkami v meste Cassidy, ktorí minulého jeden a pol týždňa vo dne v noci pracovali, aby postavili zjazdovú sálu veľkosti 2300 štvorcových metrov... Urobiť také niečo s radosťou, bez hádok, nezhôd či snahy získať slávu pre seba je znakom pravého kresťanstva.“

Zamyslite sa nad tým, o čom svedčia skutočnosti. Zatiaľ čo cirkevní teológovia, misionári a návštevníci kostolov čelia hroziacej kríze v podobe konfliktu v ich cirkvách, pravé kresťanstvo na celom svete prekvitá. Praví kresťania konajú službu, ktorá im bola zverená, keď kážu a vyučujú Božie Slovo. (Matúš 24:14; 28:19, 20) Ak patríte k tým, ktorí „vzdychajú a stenajú“ nad odpornými vecami, ktoré sa dnes dejú, a ak vás trápi nejednota medzi takzvanými kresťanskými náboženstvami, pozývame vás, aby ste sa pripojili k Jehovovým svedkom v zjednotenom kresťanskom uctievaní jediného pravého Boha, Jehovu. — Ezechiel 9:4; Izaiáš 2:2–4.