Ako si pripomínať Pánovu večeru?

PODROBNEJŠÍ opis a vysvetlenie Pánovej večere podáva kresťanský apoštol Pavol: „Prijal [som] od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, v ktorú mal byť vydaný, vzal chlieb, a keď poďakoval, lámal ho a povedal: ‚To znamená moje telo, ktoré je za vás. Stále to robte na moju pamiatku.‘ Keď sa navečeral, urobil podobne s pohárom a povedal: ‚Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi. Stále to robte, kedykoľvek ju budete piť, na moju pamiatku.‘ Lebo kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ — 1. Korinťanom 11:23–26.

Ako píše Pavol, Ježiš zaviedol Pánovu večeru ‚v tú noc, keď ho mal vydať‘ Judáš Iškariotský židovským náboženským vodcom, ktorí robili nátlak na Rimanov, aby Krista povesili na kôl. Táto večera sa uskutočnila večer vo štvrtok 31. marca v roku 33 n. l. Ježiš zomrel na mučeníckom kole v piatok odpoludnia 1. apríla. Keďže podľa židovského kalendára sa deň začínal večer a končil sa večerom nasledujúceho dňa, Pánova večera aj smrť Ježiša Krista sa odohrali v ten istý deň — 14. nisana roku 33 n. l.

Tí, ktorí prijímajú z chleba a vína, to mali ‚robiť stále‘ na Ježišovu pamiatku. (1. Korinťanom 11:24) Pánova večera sa preto tiež nazýva Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti.

Prečo si pripomínať Ježišovu smrť?

Odpoveď spočíva v tom, s čím je jeho smrť spojená. Ježiš zomrel ako najvýznamnejší podporovateľ Jehovovej zvrchovanosti. Tak dokázal, že Satan je luhár, keď tvrdí, že ľudia slúžia Bohu iba zo sebeckých pohnútok. (Jób 2:1–5; Príslovia 27:11) Okrem toho tým, že Ježiš zomrel ako dokonalý človek, „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Keď Adam zhrešil proti Bohu, stratil dokonalosť a všetky vyhliadky, ktoré boli s ňou spojené. Ale Boh „tak veľmi... miloval svet [ľudstva], že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto,  kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Áno, „mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána“. — Rimanom 6:23.

Smrť Ježiša Krista je teda spojená s dvoma najväčšími prejavmi lásky — s veľkou láskou, ktorú Jehova prejavil ľudstvu, keď dal svojho Syna, a s obetavou láskou, ktorú prejavil Ježiš, keď sa dobrovoľne vzdal svojho života za ľudstvo. Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti vyvyšuje tieto dva prejavy lásky. Nemali by sme prejaviť vďačnosť za to, že nám bola prejavená takáto láska? Jedným zo spôsobov, ako prejaviť vďačnosť, je to, že budeme na slávnosti Pánovej večere prítomní.

Význam chleba a vína

Keď Ježiš zaviedol Pánovu večeru, použil chlieb a pohár červeného vína ako symboly. Ježiš zobral chlieb, a „keď poďakoval, lámal ho a povedal: ‚To [chlieb] znamená moje telo, ktoré je za vás.‘“ ​(1. Korinťanom 11:24) Chlieb bol pomerne krehký, pretože bol vyrobený z múky a vody bez kvasu alebo droždia. Musel sa rozlámať, aby sa mohol rozdeliť a jesť. V Písmach kvas symbolizuje hriech. (Matúš 16:11, 12; 1. Korinťanom 5:6, 7) Ježiš nebol hriešny. Preto jeho dokonalé ľudské telo slúžilo ako zodpovedajúca výkupná obeť za ľudstvo. (1. Jána 2:1, 2) Je teda veľmi vhodné, že chlieb predstavujúci Kristovo bezhriešne telo je nekvasený.

Ježiš vzdal vďaky aj za pohár čistého červeného vína a povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu na základe mojej krvi.“ ​(1. Korinťanom 11:25) Červené víno v pohári predstavuje Ježišovu krv. Tak ako krv obetovaných býkov a capov uviedla v roku 1513 pred n. l. do platnosti zmluvu Zákona medzi Bohom a izraelským národom, aj Ježišova krv preliata pri jeho smrti uviedla do platnosti novú zmluvu.

Kto prijíma zo symbolov?

Aby sme mohli zistiť, kto má prijímať zo symbolov na Pamätnej slávnosti, je nutné pochopiť, čoho sa nová zmluva týka a kto je jej účastníkom. V Biblii sa píše: „‚Hľa, prichádzajú dni,‘ je Jehovov výrok, ‚a ja uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu... Ja vložím svoj zákon do nich a napíšem im ho do srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojím ľudom... Odpustím totiž ich previnenie a na ich hriech už viac nebudem spomínať.‘“ — Jeremiáš 31:31–34.

Nová zmluva umožňuje výnimočný vzťah s Jehovom Bohom. Prostredníctvom tejto zmluvy sa určitá skupina jednotlivcov stáva jeho ľudom a on sa stáva ich Bohom. V ich srdciach je napísaný Jehovov zákon. Do tohto vzťahu s Bohom, ktorý je založený na novej zmluve, môžu vstúpiť aj tí, ktorí nie sú obrezanými Židmi. (Rimanom 2:29) Biblický pisateľ Lukáš písal o Božom predsavzatí ‚obrátiť pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno‘. (Skutky 15:14) Podľa 1. Petra 2:10 ‚kedysi neboli ľudom, ale teraz sú Božím ľudom‘. Písma sa o nich zmieňujú ako o „Božom Izraeli“, teda duchovnom Izraeli. (Galaťanom 6:16; 2. Korinťanom 1:21) Nová zmluva je teda zmluvou  medzi Jehovom Bohom a duchovným Izraelom.

Keď bol Ježiš so svojimi učeníkmi poslednú noc, uzavrel s nimi aj inú zmluvu. „Ja robím s vami zmluvu,“ povedal im, „ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ ​(Lukáš 22:29) Je to zmluva o Kráľovstve, ktorá sa vzťahuje na 144 000 nedokonalých ľudí. Po vzkriesení do neba budú vládnuť s Kristom ako králi a kňazi. (Zjavenie 5:9, 10; 14:1–4) Preto tí, ktorí sú v novej zmluve s Jehovom Bohom, sú tiež v zmluve o Kráľovstve s Ježišom Kristom. Len oni majú právo prijímať zo symbolov na Pánovej večeri.

Ako tí, ktorí sú oprávnení prijímať zo symbolov, vedia, že sú v zvláštnom vzťahu s Bohom a spoludedičia s Kristom? Pavol vysvetľuje: „Ten [svätý] duch sám svedčí s naším duchom [s naším duševným vnímaním], že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ — Rimanom 8:16, 17.

Prostredníctvom svojho svätého ducha, čiže činnej sily, Boh pomazáva spoludedičov Krista. Toto pomazanie v nich vyvoláva istotu, že sú dedičmi Kráľovstva. Vytvára v nich nebeskú nádej. Vzťahujú na seba všetko, čo Biblia hovorí o nebeskom živote. Sú ochotní obetovať všetky pozemské putá vrátane života na zemi a všetkých vzťahov. Hoci si kresťania pomazaní duchom uvedomujú, že život v pozemskom raji bude úžasný, nie je to ich nádej. (Lukáš 23:43) Pôsobením Božieho ducha, nie na základe falošných náboženských predstáv, majú nezvratnú nebeskú nádej, a preto oprávnene prijímajú zo symbolov na Pamätnej slávnosti.

Predpokladajme, že niekto si nie je úplne istý, či je v novej zmluve i v zmluve o Kráľovstve. Čo ak mu tiež chýba svedectvo Božieho ducha, že je spoludedičom s Kristom? V tom prípade by bolo nesprávne, aby prijímal zo symbolov. Bohu by sa rozhodne nepáčilo, keby niekto vedome dával najavo, že je povolaný byť nebeským kráľom a kňazom, a v skutočnosti by také povolanie nemal. — Rimanom 9:16; Zjavenie 22:5.

Ako často ju sláviť?

Mala by sa Ježišova smrť pripomínať každý týždeň alebo dokonca každý deň? Kristus zaviedol Pánovu večeru počas Pesachu a v ten deň bol aj nespravodlivo usmrtený. Tento sviatok sa slávil len raz za rok, 14. nisana, a bol pripomienkou oslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. (2. Mojžišova 12:6, 14; 3. Mojžišova 23:5) Preto smrť ‚Krista, nášho pesachu‘, by sme si mali slávnostne pripomínať len raz do roka, nie každý týždeň alebo každý deň. (1. Korinťanom 5:7) Pri slávení Pánovej večere zachovávajú kresťania rovnaký postup ako Ježiš, keď túto slávnosť zavádzal.

Čo mal potom Pavol na mysli, keď povedal: „Kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde“? (1. Korinťanom 11:26) V tomto texte Pavol použil slovo s významom „vždy, keď“, čiže „zakaždým“. Preto Pavol hovoril o tom, že zakaždým, keď pomazaní kresťania budú prijímať zo symbolov, rozhlasujú tým svoju vieru v Ježišovu výkupnú obeť.

 Pomazaní kresťania si mali pripomínať Kristovu smrť, „dokiaľ nepríde“. Táto slávnosť sa bude sláviť až do Ježišovho príchodu, keď prijme svojich pomazaných nasledovníkov do neba vzkriesením k duchovnému životu počas svojej „prítomnosti“. (1. Tesaloničanom 4:14–17) To je v súlade s tým, čo Kristus povedal svojim jedenástim verným apoštolom: „Ak teda pôjdem a pripravím vám miesto, prídem opäť a prijmem vás k sebe, aby ste boli aj vy tam, kde som ja.“ — Ján 14:3.

Aký význam má pre vás?

Je potrebné prijímať zo symbolov na Pamätnej slávnosti, aby mal človek úžitok z Ježišovej obete a získal večný život na zemi? Nie, v Biblii nič nenaznačuje, že by takí bohabojní ľudia ako Noach, Abrahám, Sára, Izák, Rebeka, Jozef, Mojžiš a Dávid mali po vzkriesení k životu na zemi niekedy prijímať z týchto symbolov. Rovnako ako ostatní, ktorí túžia po večnom živote na zemi, aj oni budú musieť prejavovať vieru v Boha a Krista a v Jehovovo opatrenie Ježišovej výkupnej obete. (Ján 3:36; 14:1) Aby ste získali večný život, aj vy musíte prejavovať takú vieru. Keď sa zúčastníte na každoročnej slávnosti na pamiatku Kristovej smrti, pripomenie vám to jeho veľkú obeť a malo by to zväčšiť vaše ocenenie pre ňu.

Apoštol Ján vyzdvihol dôležitosť Ježišovej obete, keď povedal: „Píšem vám [pomazaní spoločníci] toto, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, spravodlivého. A on je obeťou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ ​(1. Jána 2:1, 2) Pomazaní môžu teda povedať, že Ježišova obeť je obeťou zmierenia za ich hriechy. Ale táto obeť sa rovnako vzťahuje aj na hriechy celého sveta a vďaka nej má poslušné ľudstvo vyhliadku na večný život!

Zúčastníte sa 4. apríla 2004 na slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti? Budú ju sláviť Jehovovi svedkovia na celom svete na svojich miestach zhromaždenia. Ak prídete aj vy, budete mať úžitok z veľmi dôležitej biblickej prednášky. Pripomeniete si, ako veľa pre nás urobili Jehova Boh a Ježiš Kristus. Bude tiež pre vás duchovne obohacujúce stretnúť sa s ľuďmi, ktorí majú hlbokú úctu k Bohu a ku Kristovi a k Ježišovej výkupnej obeti. Táto príležitosť môže veľmi posilniť vašu túžbu stať sa príjemcom Božej nezaslúženej láskavosti, ktorá vedie k získaniu večného života. Nedovoľte, aby vám v tom niečo zabránilo. Aj vy sa zúčastnite na tejto príjemnej slávnosti, ktorá prináša radosť a česť nášmu nebeskému Otcovi, Jehovovi Bohu.

[Obrázok na strane 5]

Ježišova smrť je spojená s dvoma najväčšími prejavmi lásky

[Obrázok na strane 6]

Nekvasený chlieb a víno sú vhodnými symbolmi Ježišovho bezhriešneho tela a jeho preliatej krvi