Libéria — rozmach diela Kráľovstva napriek vojne

LIBÉRIA sa už vyše desať rokov zmieta v občianskej vojne. V polovici roku 2003 sa povstalci prebojovali do hlavného mesta Monrovie. Mnohí Jehovovi svedkovia boli prinútení opustiť svoje domovy, niekedy aj opakovane, a niekoľkokrát ich obrali o majetok.

Žiaľ, počas bojov v hlavnom meste zomrelo tisíce ľudí a medzi nimi boli i dvaja svedkovia, jeden brat a jedna sestra. Ako sa bratia vyrovnávali s ťažkou situáciou a akú pomoc dostali?

Pomoc ľuďom v núdzi

Libérijská odbočka Jehovových svedkov zorganizovala v čase krízy pomoc pre tých, ktorí sa ocitli v núdzi. Zásobovala ich potravinami, základnými potrebami pre domácnosť a liekmi. Keď sa povstalci zmocnili prístavu, v meste bol nedostatok potravín. Odbočka túto situáciu predpokladala, a preto urobila dostatočné zásoby pre dvetisíc svedkov, ktorí utiekli do sál Kráľovstva v meste. Bratia dávali potraviny na prídel, takže zásoby vydržali, kým prístav nebol zase otvorený. Odbočky v Belgicku a Sierre Leone poslali letecky zdravotnícky materiál a z odbočiek v Británii a vo Francúzsku poslali oblečenie.

I keď situácia bola hrozivá, naši bratia si zachovali radosť a pozitívny postoj. Mnohí sa vyjadrili podobne ako jeden brat, ktorý musel trikrát utiecť z domu. Povedal: „Práve o týchto podmienkach zvestujeme; žijeme v posledných dňoch.“

Reakcia na dobré posolstvo

Hoci v krajine panoval zmätok, svedkovia ďalej podávali výborné správy zo služby. V januári 2003 dosiahli doteraz najvyšší počet zvestovateľov 3879 a vo februári viedli 15 227 domácich biblických štúdií.

Ľudia reagujú na dobré posolstvo rýchlo. Ukazuje to napríklad skúsenosť z jednej dediny na juhovýchode krajiny. Zbor si naplánoval, že sa zhromaždí na Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti vo veľkej dedine Bewahn, ktorá leží asi päť hodín chôdze od miesta, kde sa zvyčajne konajú zhromaždenia. Bratia ešte predtým, než prišli pozývať ľudí z dediny na Pamätnú slávnosť, navštívili starostu a dali mu pozvánku. Keď odišli, starosta zobral svoju Bibliu a išiel za dedinčanmi. Prečítal im text, ktorý bol na pozvánke, a povzbudil ich, aby aj oni navštívili Pamätnú slávnosť. A tak keď prišli do dediny zvestovatelia, zistili, že prácu už za nich vykonal starosta! Na Pamätnej slávnosti sa zúčastnil starosta, jeho deti i dve manželky a celkovo bolo na nej prítomných  27 ľudí. Po tejto udalosti starosta vystúpil z metodistickej cirkvi, začal študovať so svedkami a ponúkol im aj miesto na výstavbu sály Kráľovstva.

Zmena postoja

Aj správanie našich bratov prispelo k tomu, že niektorí odporcovia zmenili svoj názor na pravdu. Príkladom je muž menom Opoku. Zvláštny priekopník ho raz stretol vo zvestovateľskej službe a ponúkol mu časopis Strážna veža. Opokua zaujal článok v časopise, ale nemal peniaze. Priekopník mu vysvetlil, že časopis je bezplatný, dal mu ho a dohovoril si uňho návštevu. Keď priekopník prišiel na návštevu, Opoku sa spýtal: „Viete, kto som? Väčšina vašich ľudí v meste Harper ma pozná. Vyhadzoval som vaše deti zo školy!“ Potom vysvetlil, že je riaditeľom jednej školy v meste a že deťom Jehovových svedkov robil problémy, lebo nezdravili zástavu.

Ale tri príklady kresťanskej lásky, ktorú prejavili Jehovovi svedkovia, prinútili Opokua, aby prehodnotil svoj postoj k svedkom. Najskôr videl, ako sa svedkovia starali o svojho duchovného brata, ktorý bol vážne chorý. Dokonca mu zabezpečili liečbu v susednej krajine. Opoku si myslel, že chorý brat je „veľký muž“ medzi svedkami, ale zistil, že bol len obyčajný svedok. Potom v 90. rokoch 20. storočia Opoku ušiel do susednej krajiny, na Pobrežie Slonoviny. Keď bol raz smädný, išiel si kúpiť vodu od jedného mladého muža. Opoku mal len veľkú bankovku a mladý muž mu nemal vydať, a tak mu dal vodu zadarmo. Ako mu mladý muž podával vodu, spýtal sa: „Myslíte si, že sa niekedy dožijeme toho, že si ľudia budú dávať veci zadarmo?“ Opoku sa hneď dovtípil, že je to Jehovov svedok, a mladý muž mu to potvrdil. Štedrosť a láskavosť tohto brata na Opokua zapôsobila. A posledná skúsenosť bola tá, keď Opoku stretol zvláštneho priekopníka, ktorý mu ochotne dal časopis zadarmo. Opoku sa presvedčil, že jeho názor na svedkov bol nesprávny a že ho musí zmeniť. Robil duchovné pokroky a teraz je nepokrsteným zvestovateľom.

Bratia v Libérii stále žijú v extrémne ťažkých podmienkach, ale dôverujú Bohu a verne hlásajú dobré posolstvo o tom, že prídu lepšie dni pod spravodlivou vládou Božieho Kráľovstva. Jehova nikdy nezabudne na ich ťažkú prácu a lásku, ktorú prejavujú jeho menu. — Hebrejom 6:10.

[Mapy na strane 30]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

MONROVIA

[Obrázky na strane 31]

V čase krízy Jehovov ľud poskytuje duchovnú i hmotnú pomoc bratom v núdzi