Pri zmene životných okolností sa spoliehaj na Božieho ducha

„Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený.“ — 2. TIMOTEJOVI 2:15.

1. Aké zmeny predstavujú hrozbu pre našu duchovnosť?

SVET okolo nás sa neustále mení. Vidíme pozoruhodný vedecký a technický pokrok, ale aj hlboký úpadok morálnych hodnôt. Ako ukázal predchádzajúci článok, kresťania musia odolávať tomuto bezbožnému duchu sveta. Nemení sa však len svet; v mnohých ohľadoch sa meníme aj my. Meníme sa, keď dospievame. Môžeme získať alebo stratiť bohatstvo, zdravie či svojich blízkych. Mnohé z týchto zmien, ktoré nedokážeme ovplyvniť, môžu predstavovať novú, vážnu hrozbu pre našu duchovnosť.

2. Akými zmenami prešiel v živote Dávid?

² Iba málo ľudí zažije v živote také veľké zmeny, aké zažil Dávid, Izaiho syn. V krátkom čase sa z tohto neznámeho pastierskeho chlapca stal slávny národný hrdina. Neskôr sa z neho stal štvanec, ktorého zúrivo prenasledoval  žiarlivý kráľ. Potom sa Dávid stal kráľom a dobyvateľom. Znášal bolestné následky vážneho hriechu. Jeho rodinu postihovali tragédie a rozkoly. Nadobudol bohatstvo, zostarol a zakúsil neduhy staroby. No napriek všetkým tým zmenám Dávid celý život dôveroval Jehovovi a spoliehal sa na jeho ducha. Snažil sa predstaviť „Bohu ako schválený“ a Boh mu žehnal. (2. Timotejovi 2:15) Hoci naše okolnosti sú iné ako Dávidove, z toho, ako zvládol rôzne situácie vo svojom živote, sa môžeme veľa naučiť. Jeho príklad nám ukáže, ako môžeme pri zmenách životných okolností stále pociťovať pomoc Božieho ducha.

Dávidov znamenitý príklad pokory

3, 4. Ako sa z Dávida, neznámeho pastierskeho chlapca, stal národný hrdina?

³ Dávid ako chlapec vo vlastnej rodine nevynikal. Keď prišiel do Betlehema prorok Samuel, Dávidov otec mu predstavil sedem zo svojich ôsmich synov. Najmladšieho syna, Dávida, nechali strážiť ovce. No Jehova vybral za budúceho izraelského kráľa práve jeho. Dávida teda zavolali z poľa. Biblická správa pokračuje: „Samuel... vzal roh oleja a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa začal na Dávida pôsobiť Jehovov duch.“ ​(1. Samuelova 16:12, 13) Dávid sa na tohto ducha spoliehal celý svoj život.

⁴ Už onedlho sa tento pastiersky chlapec mal stať národným hrdinom. Bol povolaný do služieb kráľa a hrával mu na hudobnom nástroji. Potom Dávid zabil obra Goliáta, ktorý vzbudzoval taký strach, že sa s ním báli bojovať aj skúsení izraelskí vojaci. Keď bol Dávid ustanovený za veliteľa vojska, úspešne bojoval proti Filištíncom. Ľudia ho milovali. Skladali piesne na jeho počesť. Už predtým jeden radca opísal kráľovi Saulovi mladého Dávida nielen ako ‚zručného v hre‘, ale aj ako ‚udatného, mocného muža a bojovníka a rozumného rečníka a muža dobrej postavy‘. — 1. Samuelova 16:18; 17:23, 24, 45–51; 18:5–7.

5. Čo mohlo viesť k tomu, že by Dávid spyšnel, a ako vieme, že sa to nestalo?

⁵ Sláva, dobrý vzhľad, mladosť, výrečnosť, hudobné nadanie, zručnosť v boji, božská priazeň — to všetko Dávid mal. Ktorákoľvek z týchto vecí mohla viesť k tomu, že by spyšnel, ale to sa nestalo. Všimni si, ako Dávid odpovedal kráľovi Saulovi, ktorý mu ponúkol za manželku svoju dcéru. Dávid s úprimnou pokorou povedal: „Kto som ja a čo je moje príbuzenstvo, rodina môjho otca, v Izraeli, že sa mám stať kráľovým zaťom?“ ​(1. Samuelova 18:18) Jeden učenec v komentári k tomuto veršu napísal: „Dávid týmito slovami vyjadril, že ani jeho schopnosti, ani jeho spoločenské postavenie, ani jeho pôvod ho vôbec neoprávňujú na to, aby sa mu dostalo cti stať sa kráľovým zaťom.“

6. Prečo by sme si mali rozvíjať pokoru?

⁶ Dávidova pokora vyplývala z toho, že uznával Jehovovu absolútnu nadradenosť nad nedokonalými ľuďmi. Dávid žasol nad tým, že Boh si vôbec všíma človeka. (Žalm 144:3) Okrem toho si Dávid uvedomoval, že sa stal veľkým iba vďaka tomu, že Jehova prejavil pokoru a znížil sa, aby ho podopieral, chránil a staral sa oňho. (Žalm 18:35) Dávid je pre nás naozaj vynikajúcim príkladom! Nikdy by sme nemali dovoliť, aby  naše schopnosti, úspechy a výsady viedli k tomu, že by sme spyšneli. „Vari máš niečo, čo si nedostal?“ napísal apoštol Pavol. „A ak si to skutočne dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?“ ​(1. Korinťanom 4:7) Ak chceme mať Božieho svätého ducha a tešiť sa z Božieho schválenia, musíme si rozvíjať pokoru a snažiť sa nikdy ju nestratiť. — Jakub 4:6.

„Sami sa nepomstite“

7. Kedy sa Dávidovi naskytla príležitosť zabiť Saula?

⁷ Hoci Dávidova sláva nevyvolala pýchu v jeho srdci, vyvolala vražednú žiarlivosť v srdci kráľa Saula, od ktorého sa vzdialil Boží duch. I keď Dávid neurobil nič zlé, musel utiecť, aby si zachránil život, a bývať v pustatine. Raz sa kráľ Saul opäť vydal prenasledovať Dávida a vošiel do jednej jaskyne, netušiac, že sa tam ukryl Dávid so svojimi spoločníkmi. Dávidovi jeho muži hovorili, aby využil túto príležitosť, ktorú mu podľa nich dal Boh, a aby Saula zabil. Predstavme si, ako mu v prítmí jaskyne šepkajú: „Tu je deň, keď ti Jehova hovorí: ‚Hľa, vydávam ti tvojho nepriateľa do ruky, a urobíš mu, ako sa to vidí dobré v tvojich očiach.‘“ — 1. Samuelova 24:2–6.

8. Prečo Dávid odmietal pomstiť sa?

⁸ Dávid odmietol ublížiť Saulovi. Keďže prejavoval vieru a trpezlivosť, nechal veci v Jehovových rukách. Keď kráľ Saul vyšiel z jaskyne, Dávid za ním zavolal a povedal mu: „Kiež Jehova súdi medzi mnou a tebou; a Jehova sa ti za mňa pomstí, ale moja ruka na teba nedopadne.“ ​(1. Samuelova 24:12) Hoci Dávid vedel, že Saul nekoná správne, sám sa mu nepomstil a nehovoril neúctivo ani s ním, ani o ňom. Aj pri niekoľkých ďalších príležitostiach Dávid odmietol vziať veci do vlastných rúk. Spoliehal sa, že Jehova to dá do poriadku. — 1. Samuelova 25:32–34; 26:10, 11.

9. Prečo by sme nemali odplácať zlé zlým, keď zažívame odpor či prenasledovanie?

⁹ Aj ty sa môžeš podobne ako Dávid ocitnúť v náročných situáciách. Možno zažívaš odpor či prenasledovanie zo strany spolužiakov, spolupracovníkov, príbuzných alebo iných, ktorí nemajú rovnakú vieru ako ty. Neodplácaj zlé zlým. Čakaj na Jehovu a pros ho o pomoc jeho svätého ducha. Možno na týchto neveriacich zapôsobí tvoje dobré správanie a stanú sa veriacimi. (1. Petra 3:1) V každom  prípade si môžeš byť istý, že Jehova vidí tvoju situáciu a v správnom čase bude konať. Apoštol Pavol napísal: „Sami sa nepomstite, milovaní, ale nechajte miesto hnevu; lebo je napísané: ‚Moja je pomsta; ja odplatím, hovorí Jehova.‘“ — Rimanom 12:19.

„Počúvajte kázeň“

10. Ako sa Dávid dopustil hriechu a ako sa to pokúsil zakryť?

¹⁰ Roky plynuli. Dávid sa stal milovaným a uznávaným kráľom. Jeho život vyznačujúci sa výnimočnou vernosťou i nádherné žalmy, ktoré napísal na chválu Jehovu, by mohli vyvolať dojem, že Dávid bol človekom, ktorý by sa nikdy nedopustil vážneho hriechu. A predsa sa to stalo. Jedného dňa tento kráľ zazrel zo strechy svojho domu krásnu ženu, ktorá sa kúpala. Začal sa na ňu vypytovať. Keď sa dozvedel, že sa volá Bat-šeba a že jej manžel, Urijah, odišiel do vojny, poslal po ňu a mal s ňou pomer. Neskôr sa Dávid dozvedel, že je tehotná. Keby tá vec vyšla najavo, bol by to obrovský škandál! Pod mojžišovským Zákonom bolo cudzoložstvo hrdelným zločinom. Kráľ si zjavne myslel, že sa mu tento hriech nejako podarí zakryť. Poslal teda na bojisko správu, aby sa Urijah vrátil do Jeruzalema. Dávid dúfal, že Urijah strávi noc s Bat-šebou, ale to sa nestalo. Zúfalý Dávid poslal Urijaha späť do vojny s listom pre vojenského veliteľa Joába. V liste nariadil, aby bol Urijah postavený v boji do takej pozície, v ktorej zahynie. Joáb poslúchol a Urijah bol zabitý. Po tom, čo Bat-šeba podľa zvyku dodržala obdobie smútku, Dávid si ju vzal za manželku. — 2. Samuelova 11:1–27.

11. Aký príbeh vyrozprával Nátan Dávidovi a ako na to Dávid zareagoval?

¹¹ Zdalo sa, že plán sa vydaril, hoci Dávid musel vedieť, že celá záležitosť nie je skrytá pred Jehovom. (Hebrejom 4:13) Prešli mesiace a narodilo sa dieťa. Potom na Boží pokyn prišiel za Dávidom prorok Nátan. Tento prorok porozprával Dávidovi príbeh o istom bohatom mužovi, ktorý mal veľa oviec, a predsa vzal a zabil jedinú, milovanú ovečku chudobného muža. Tento príbeh vyburcoval Dávidov zmysel pre spravodlivosť, no Dávid netušil, že má aj skrytý význam. Okamžite vyniesol nad tým bohatým mužom rozsudok. Rozpálený hnevom, Nátanovi povedal: „Muž, ktorý toto robí, si zaslúži zomrieť!“ — 2. Samuelova 12:1–6.

12. Aký rozsudok vyniesol Jehova nad Dávidom?

¹² „Ty sám si ten muž!“ odpovedal prorok. Dávid vyniesol rozsudok sám nad sebou. Jeho rozhorčenie sa nepochybne ihneď zmenilo na pocit hanby a hlbokého zármutku. Ohromený počúval, ako mu Nátan oznamuje Jehovov neodvratný rozsudok. Prorok nemal preňho žiadne slová útechy. Dávid svojím zlým konaním pohrdol Jehovovým slovom. Či nedal zabiť Urijaha mečom nepriateľa? Meč sa teraz nemal odvrátiť od Dávidovho domu. Či si tajne nevzal Urijahovu manželku? Podobné zlo malo teraz prísť naňho,  no nie tajne, ale verejne. — 2. Samuelova 12:7–12.

13. Ako reagoval Dávid na Jehovovo naprávanie?

¹³ Dávidovi slúži na česť, že nepopieral svoju vinu. Nerozhorčil sa na proroka Nátana. Neobviňoval iných ani sa nesnažil ospravedlniť svoje konanie. Keď Nátan poukázal na jeho hriechy, Dávid uznal svoju zodpovednosť a povedal: „Zhrešil som proti Jehovovi.“ ​(2. Samuelova 12:13) Z 51. žalmu vidno jeho mučivé pocity viny a hĺbku jeho pokánia. Dávid prosil Jehovu: „Neodvrhuj ma od svojej tváre; a svojho svätého ducha mi neodnímaj.“ Veril, že Jehova vo svojom milosrdenstve nepohrdne „srdcom zlomeným a zdrveným“ pod ťarchou hriechu. (Žalm 51:11, 17) Dávid sa ďalej spoliehal na Božieho ducha. A hoci ho Jehova neochránil pred trpkými následkami hriešneho konania, odpustil mu.

14. Ako by sme mali reagovať na káznenie od Jehovu?

¹⁴ Všetci sme nedokonalí a hrešíme. (Rimanom 3:23) Aj nám sa môže stať, že sa dopustíme vážneho hriechu podobne ako Dávid. Jehova však napráva tých, ktorí sa mu snažia slúžiť, tak ako milujúci otec napráva svoje deti. Hoci takéto káznenie je užitočné, nie je vždy ľahké ho prijať. Niekedy je dokonca „zarmucujúce“. (Hebrejom 12:6, 11) No ak ‚počúvame kázeň‘, môžeme napraviť svoj vzťah s Jehovom. (Príslovia 8:33) Ak chceme, aby nás Jehova stále žehnal svojím duchom, musíme sa nechať naprávať a usilovať sa o Božie schválenie.

Nevkladaj nádej do neistého bohatstva

15. a) Ako niektorí ľudia používajú svoje bohatstvo? b) Ako túžil používať svoje bohatstvo Dávid?

¹⁵ V Biblii nie je zmienka o tom, že by Dávid pochádzal z nejakej významnej alebo bohatej rodiny. No počas svojho kraľovania získal nesmierne bohatstvo. Ako si si zrejme všimol, mnohí ľudia sa ženú za bohatstvom a chamtivo sa usilujú ho zväčšovať alebo ho používajú na sebecké ciele. Ďalší používajú svoje peniaze na to, aby si zabezpečili slávu. (Matúš 6:2) Dávid však svoje bohatstvo používal inak. Túžil prinášať česť Jehovovi. Pred Nátanom vyjadril túžbu postaviť Jehovovi chrám, kde by bola umiestnená truhla zmluvy, ktorá vtedy ‚bývala uprostred stanových plátien‘ v Jeruzaleme. Jehovovi sa Dávidov úmysel páčil, ale prostredníctvom Nátana mu oznámil, že výsadu postaviť chrám dostane až jeho syn Šalamún. — 2. Samuelova 7:1, 2, 12, 13.

16. Aké prípravy urobil Dávid na výstavbu chrámu?

¹⁶ Dávid začal zhromažďovať materiál na tento veľký stavebný projekt. Šalamúnovi povedal: „Pripravil [som] pre Jehovov dom stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, a meď a železo sa nedá odvážiť, lebo je ho veľké množstvo; a pripravil som trámy  a kamene, ale k nim budeš pridávať.“ Z vlastného majetku poskytol Dávid na stavbu chrámu 3000 talentov zlata a 7000 talentov striebra. * (1. Paralipomenon 22:14; 29:3, 4) Štedré príspevky nedával preto, aby pútal pozornosť na seba, ale prejavil tým vieru a oddanosť Jehovovi Bohu. Dávid uznal Zdroj svojho bohatstva, keď Jehovovi povedal: „Všetko je od teba a dali sme ti z tvojej vlastnej ruky.“ ​(1. Paralipomenon 29:14) Dávidovo štedré srdce ho podnecovalo, aby robil všetko, čo môže, na podporu čistého uctievania.

17. Ako môžu radu z 1. Timotejovi 6:17–19 uplatniť tak bohatí, ako aj chudobní?

¹⁷ Kiež aj my používame svoj hmotný majetok na konanie dobra. Odmietajme hmotársky spôsob života a usilujme sa o Božie schválenie — to je cesta pravej múdrosti a skutočného šťastia. Pavol napísal: „Tým, ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí, nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie, aby konali dobro, boli bohatí v znamenitých skutkoch, štedrí, ochotní deliť sa, a aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života.“ ​(1. Timotejovi 6:17–19) Nech už je naša ekonomická situácia akákoľvek, spoliehajme sa na Božieho ducha a žime tak, aby sme boli ‚bohatí voči Bohu‘. (Lukáš 12:21) Nič nie je cennejšie ako priazeň nášho milujúceho nebeského Otca.

Predstav sa Bohu ako schválený

18. V čom je Dávid vynikajúcim príkladom pre kresťanov?

¹⁸ Dávid sa celý život usiloval o Jehovovo schválenie. V jednej piesni prosil: „Prejav mi priazeň, ó, Bože, prejav mi priazeň, veď moja duša ťa robí svojím útočišťom.“ ​(Žalm 57:1) Jeho dôvera v Jehovu neviedla ku sklamaniu. Dávid zostarol a „nasýtil sa dní“. (1. Paralipomenon 23:1) A hoci sa dopustil vážnych chýb, je považovaný za jedného z mnohých Božích svedkov, ktorí prejavovali výnimočnú vieru. — Hebrejom 11:32.

19. Ako sa môžeme predstaviť Bohu ako schválení?

¹⁹ Keď sa ti v živote zmenia okolnosti, pamätaj, že tak ako Jehova podopieral, posilňoval a naprával Dávida, môže to isté urobiť aj v tvojom prípade. Apoštol Pavol podobne ako Dávid zažil v živote mnoho zmien. Aj on zostal verný, pretože sa spoliehal na Božieho ducha. Napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Filipanom 4:12, 13) Ak sa spoliehame na Jehovu, pomôže nám vytrvať. Jehova chce, aby sme vytrvali. Ak ho počúvame a približujeme sa k nemu, dá nám silu na konanie jeho vôle. A ak sa budeme stále spoliehať na Božieho ducha, budeme sa môcť ‚predstaviť Bohu ako schválení‘ teraz i po celú večnosť. — 2. Timotejovi 2:15.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Ako sa môžeme chrániť pred pýchou?

• Prečo by sme nemali túžiť po pomste?

• Ako by sme sa mali pozerať na naprávanie?

• Prečo máme dôverovať v Boha, a nie v bohatstvo?

[Študijné otázky]

[Obrázok na stranách 16, 17]

Dávid sa spoliehal na Božieho ducha a usiloval sa o Božie schválenie. Robíš to aj ty?

[Obrázok na strane 18]

„Všetko je od teba a dali sme ti z tvojej vlastnej ruky“