Komplutenská polyglota — historická prekladateľská pomôcka

V ROKU 1455 nastal obrovský zvrat v spôsobe vydávania Biblie. V tomto roku Johannes Gutenberg po prvý raz vytlačil metódou pohyblivých písmen Bibliu. Putá, ktoré dovtedy držali Bibliu prikovanú k rukopisom a k ich obmedzenej rýchlosti výroby, boli zlomené. Biblia sa konečne mohla vydávať vo veľkých množstvách a za relatívne nízku cenu. Onedlho sa stala najrozšírenejšou knihou na svete.

Gutenbergova Biblia bola v latinčine. Ale európski učenci si rýchlo uvedomili, že potrebujú dôveryhodný text Biblie v pôvodných jazykoch, v hebrejčine a gréčtine. Katolícka cirkev považovala za jediný prijateľný preklad Biblie latinskú Vulgátu, ale tá mala dva veľké nedostatky. V 16. storočí väčšina ľudí latinčine nerozumela. A navyše sa v priebehu tisíc rokov odpisovania Vulgáty dostalo do kópií značné množstvo chýb.

Prekladatelia aj učenci potrebovali Bibliu v pôvodných jazykoch a potrebovali aj zlepšený latinský preklad. V roku 1502 kardinál Jiménez de Cisneros, politický radca a spovedník španielskej kráľovnej Izabely I., sa rozhodol, že naplní všetky potreby učencov len v jednej publikácii. Táto historická prekladateľská pomôcka sa stala známou ako Komplutenská polyglota. Cisneros si zaumienil vytvoriť polyglotu, čiže viacjazyčnú Bibliu, ktorá by obsahovala najlepší text v hebrejčine, gréčtine a latinčine, ako aj niektoré časti v aramejčine. Tlač bola stále len v začiatkoch, a tak úspešné splnenie tohto zámeru by zároveň bolo aj míľnikom v umení kníhtlače.

Cisneros začal svoju impozantnú úlohu tým, že nakúpil staroveké hebrejské rukopisy, ktorých bolo na území Španielska veľké množstvo. Zozbieral tiež rôzne grécke a latinské rukopisy. Tieto texty mali byť základom Komplutenskej polygloty. Cisneros zveril zostavenie diela do rúk skupiny učencov, ktorých sústredil na novozaloženej univerzite v Alcalá de Henares v Španielsku. * O spoluprácu požiadal aj Erazma Rotterdamského, ale tento slávny jazykovedec pozvanie odmietol.

Učenci pracovali na zostavení tohto rozsiahleho diela desať rokov a ďalšie štyri roky trvalo jeho vytlačenie. Vznikli mnohé technické ťažkosti, pretože španielski tlačiari nemali hebrejské, grécke ani aramejské písmená. Preto Cisneros najal do služieb majstra tlače Arnalda Guillerma Brocaria, aby zhotovil písmená týchto jazykov. Tlač sa konečne začala v roku 1514 a šesť zväzkov diela bolo dotlačených 10. júla 1517, len štyri mesiace pred smrťou kardinála. Celkovo bolo vydaných asi šesťsto kópií úplného diela a je  paradoxné, že to bolo práve v čase, keď španielska inkvizícia bola na vrchole svojej moci. *

Usporiadanie diela

Každá strana Polygloty bola bohatým zdrojom informácií. V štyroch zväzkoch, ktoré obsahovali Hebrejské Písma, bol v strede každej strany text Vulgáty, hebrejský text tvoril vonkajší stĺpec a grécky text spolu s medziriadkovým prekladom v latinčine tvoril vnútorný stĺpec. Na okrajoch strán boli uvedené korene mnohých hebrejských slov. V knihách Pentateuchu zaradili vydavatelia na spodnú časť strany Targum Onkelos (parafrázovaný text prvých piatich kníh Biblie v aramejčine) spolu s latinským prekladom.

Piaty zväzok Polygloty obsahoval Grécke Písma v dvoch stĺpcoch. V jednom stĺpci bol grécky text a v druhom bol text latinskej Vulgáty. Texty vydavatelia prepojili malými písmenkami, ktoré čitateľa odkazovali na ekvivalentný výraz v druhom stĺpci. Grécky text Polygloty bol prvým vytlačeným úplným textom Gréckych Písiem, čiže „Nového zákona“, a krátko po ňom nasledovalo vydanie Gréckych Písiem, ktoré zostavil Erazmus.

Učenci venovali kontrole textu piateho zväzku takú pozornosť, že je v ňom iba 50 tlačových chýb. Pre toto ich svedomité úsilie ho súčasní odborníci považujú za kvalitnejší ako slávny grécky text od Erazma. Elegantné tvary gréckych písmen sa vyrovnali jednoduchej kráse starších unciálnych rukopisov. Robert Proctor v knihe The Printing of Greek in the Fifteenth Century (Tlač gréckych textov v pätnástom storočí) uvádza: „Španielsku patrí česť za to, že prvé grécke písmená, ktoré v tejto krajine vytvorili, sú nepochybne najkrajšími gréckymi písmenami, aké kedy boli vytvorené.“

Šiesty zväzok Polygloty obsahoval rôzne pomôcky na štúdium Biblie: hebrejský a aramejský slovník, výklad gréckych, hebrejských a aramejských mien, hebrejskú gramatiku a latinský index k slovníku. Neprekvapuje, že Komplutenská polyglota bola označená za „významné dielo typografického umenia a biblickej vedy“.

Cisneros si zaumienil, že toto dielo má „oživiť dosiaľ spiace štúdium písiem“, ale pritom si neželal, aby sa Biblia stala prístupnou širokej verejnosti. Myslel si, že „Slovo Božie má byť zahalené tajomstvom, ktoré prostý ľud nikdy nemá odhaliť“. Bol tiež presvedčený, že „Písma majú byť výlučne v troch starovekých jazykoch, v ktorých Boh dovolil napísať text nad hlavou svojho ukrižovaného Syna“. * Z tohto dôvodu Komplutenská polyglota neobsahovala španielsky preklad.

Vulgáta verzus pôvodné jazyky

Samotné zostavovanie Polygloty vyvolalo medzi učencami, ktorí na nej pracovali, určité nezhody. Slávny španielsky učenec  Antonio de Nebrija * bol zodpovedný za revíziu textu Vulgáty, ktorý mal byť v polyglotnej Biblii. Napriek tomu, že katolícka cirkev uznávala Hieronymovu Vulgátu za jediný schválený preklad, Nebrija považoval za nutné porovnať Vulgátu s pôvodnými hebrejskými, aramejskými a gréckymi textami. Chcel opraviť zrejmé chyby, ktoré sa dostali do existujúcich kópií Vulgáty.

Nebrija chcel odstrániť nesúlad medzi Vulgátou a pôvodnými jazykmi, a preto Cisnera vyzýval: „Znovu rozsvieť dve nezažaté pochodne nášho náboženstva, hebrejský a grécky jazyk. Odmeň tých, ktorí sa vkladajú do tejto práce.“ A ďalej navrhol toto: „Zakaždým, keď sa v latinských rukopisoch Nového zákona objaví nezrovnalosť, mali by sme sa vrátiť ku gréckym rukopisom. Vždy, keď sa nebudú zhodovať rôzne latinské rukopisy alebo latinský a grécky rukopis Starého zákona, mali by sme hľadať presné znenie v pôvodnom hebrejskom zdroji.“

Ako na tieto návrhy reagoval Cisneros? Vo svojom predslove k polyglotnej Biblii nenecháva nikoho na pochybách. „Latinský preklad svätého Hieronyma sme umiestnili medzi text synagógy [hebrejský text] a text východnej cirkvi [grécky text], presne tak, ako viseli zločinci, každý po jednej strane Ježiša, ktorý predstavuje rímsku alebo latinskú cirkev.“ Teda Cisneros nedovolil Nebrijovi, aby chyby v latinskej Vulgáte opravil podľa textu v pôvodných jazykoch. Nakoniec sa Nebrija rozhodol radšej opustiť tento projekt, ako by sa mal podpísať pod neúplnú revíziu.

Comma Joanneum

Napriek tomu, že polyglotná Biblia z Alcalá de Henares bola obrovským krokom vpred vo vydávaní čo najpresnejšieho textu v pôvodných jazykoch Biblie, tradícia v istých momentoch prevážila nad poznaním. Vulgáta bola v tom čase v takej hlbokej úcte, že vydavatelia sa domnievali, že sú povinní v niekoľkých prípadoch upraviť pôvodný grécky text „Nového zákona“ tak, aby sa zhodoval s latinským, miesto toho, aby to urobili naopak. Jedným takým príkladom je povestný nepravý text známy ako Comma Joanneum. * Ani jeden skorší grécky rukopis neobsahoval túto pasáž, ktorá sa do Jánovho listu evidentne dostala až niekoľko storočí po tom, čo ho  Ján napísal. Neobjavovala sa ani v najstarších latinských rukopisoch Vulgáty. Z tohto dôvodu Erazmus tento vložený text vypustil zo svojho gréckeho „Nového zákona“.

Vydavatelia Polygloty sa zdráhali vypustiť verš, ktorý bol stáročia súčasťou tradičného textu Vulgáty. Preto tento nepravý text nechali v latinčine a radšej sa rozhodli preložiť ho a pridať ho do gréckeho textu tak, aby sa oba stĺpce zhodovali.

Podklad na nové preklady Biblie

Hodnota Komplutenskej polygloty netkvie len v tom, že obsahuje prvé vytlačené vydanie úplných Gréckych Písiem so Septuagintou. Tak ako sa grécky „Nový zákon“ od Erazma stal Textom receptom, čiže prijatým textom Gréckych Písiem (podkladom na mnohé preklady do iných jazykov), aj hebrejský text Polygloty sa stal vzorovým textom Hebrejsko-aramejských Písiem. * William Tyndale tiež použil hebrejský text Polygloty ako podklad na svoj preklad Biblie do angličtiny.

Teda odborná práca skupiny učencov, ktorí zostavili Komplutenskú polyglotu, významne prispela k rozvoju biblickej vzdelanosti. Jej vydanie prišlo v čase, keď v Európe vzrastal záujem o Bibliu, čo bolo podnetom na to, aby sa Biblia začala prekladať do národných jazykov. Polyglota bola ďalším krokom, ktorý viedol k spresneniu a zachovaniu gréckeho a hebrejského textu Biblie. Tieto snahy boli v súlade s Božím predsavzatím, že ‚Jehovova reč bude prečistená‘ a že ‚slovo nášho Boha potrvá na neurčitý čas‘. — Žalm 18:30; Izaiáš 40:8; 1. Petra 1:25.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 29]

Kardinál Jiménez de Cisneros

[Prameň ilustrácie]

Biblioteca Histórica. Universidad Complutense de Madrid

[Obrázok na strane 30]

Antonio de Nebrija

[Prameň ilustrácie]

Biblioteca Histórica. Universidad Complutense de Madrid

[Prameň ilustrácie na strane 28]

Biblioteca Histórica. Universidad Complutense de Madrid