Neformálne vydávanie svedectva anglicky hovoriacim ľuďom v Mexiku

KEĎ apoštol Pavol čakal v Aténach na svojich spoločníkov, s ktorými cestoval, využil čas a neformálne vydával svedectvo. Biblia o tom podáva správu: „Zhováral sa... každý deň na trhovisku s tými, ktorí tam práve boli.“ ​(Skutky 17:17) Ježiš na ceste z Judey do Galiley neformálne vydal svedectvo Samaritánke pri studni. (Ján 4:3–26) Využívaš aj ty každú príležitosť, aby si hovoril o dobrom posolstve o Božom Kráľovstve?

V Mexiku sú zvlášť vhodnou skupinou na neformálne vydávanie svedectva anglicky hovoriaci ľudia. Sú to turisti, ktorí navštevujú známe letoviská, študenti prichádzajúci na univerzity a cudzinci na dôchodku, ktorí často chodia do parkov a reštaurácií. Mnohí Jehovovi svedkovia, ktorí hovoria po anglicky, nadobudli skúsenosti v nadväzovaní rozhovorov s týmito ľuďmi. Sú pripravení prihovoriť sa komukoľvek, kto vyzerá ako cudzinec alebo hovorí po anglicky. Všimnime si, ako to robia.

Svedkovia, ktorí prišli do Mexika a v službe sa zameriavajú na anglicky hovoriacich ľudí, sa jednoducho predstavia človeku, o ktorom predpokladajú, že je cudzincom, a spýtajú sa ho, odkiaľ je. Rozhovor zvyčajne vedie k tomu, že svedkovia dostanú otázku, čo v Mexiku robia, a tak majú možnosť podeliť sa o kresťanské učenie. Napríklad takýto úvod sa osvedčil aj Glorii, ktorá slúži v Oaxace, kde je veľa anglicky hovoriacich ľudí. Raz sa Gloria vracala domov po vydávaní svedectva na mestskom námestí a cestou ju zastavil manželský pár z Anglicka. Žena zvolala: „Nechce sa mi veriť, že na ulici Oaxacy stretávam černošku!“ Gloria sa neurazila, miesto toho sa zasmiala a začala sa s manželmi rozprávať o tom, prečo je v Mexiku. Žena pozvala Gloriu k nim na kávu. Keď sa dohodli na návšteve, Gloria ponúkla žene časopisy Strážna veža a Prebuďte sa!, ale ona ich odmietla a povedala, že je ateistka. Gloria na to reagovala, že sa rada rozpráva s ľuďmi, ktorí sú ateistami, a zaujímalo by ju, aký bude mať ona názor na článok s názvom „Potrebujeme miesta uctievania?“ Žena časopis prijala a povedala: „Ak sa vám podarí presvedčiť ma, tak to už niečo znamená.“ Nasledovalo niekoľko zaujímavých rozhovorov pri káve. Neskôr sa manželia vrátili do Anglicka, ale rozhovory pokračovali formou elektronickej pošty.

 Inokedy sa Gloria prihovorila Saron, študentke z Washingtonu, D. C., ktorá pracovala v Oaxace ako dobrovoľníčka medzi domorodými ženami, aby získala titul magisterky. Gloria pochválila Saron za jej dobrú prácu a potom jej vysvetlila, prečo je v Mexiku ona. Viedlo to k peknému rozhovoru o Biblii a o tom, čo Boh urobí nielen pre chudobných, ale pre každého. Saron sa vyjadrila, že je iróniou života to, že zatiaľ čo v Spojených štátoch sa nikdy nerozprávala so svedkami, medzi prvými ľuďmi, s ktorými sa v Mexiku stretla, bola Jehovova svedkyňa! Saron prijala ponuku biblického štúdia a hneď začala navštevovať kresťanské zhromaždenia.

Mnohí cudzinci sa sťahujú do mexických prímorských letovísk, kde hľadajú rajské podmienky. Laurel túto ich túžbu využíva v Acapulcu ako úvod k rozhovoru. Keď sa niekomu prihovorí, spýta sa, či sa Acapulco viac podobá na raj ako miesto, odkiaľ prišiel, a ďalej sa spýta, čo sa mu na Acapulcu páči. Potom vysvetlí, že čoskoro bude naozajstný raj na celej zemi. Týmto spôsobom sa prihovorila aj jednej Kanaďanke, ktorú stretla u zverolekára, a výsledkom bolo, že s ňou zaviedla biblické štúdium. Bol by podobný úvod účinný aj tam, kde bývaš ty?

‚Na uliciach a námestiach‘

Na uliciach a námestiach svedkovia často začínajú rozhovor otázkou: „Hovoríte anglicky?“ Mnohí Mexičania hovoria po anglicky, pretože angličtinu potrebujú v práci alebo nejaký čas žili v Spojených štátoch.

Jeden manželský pár svedkov pristúpil k staršej panej na vozíku, ktorý tlačila ošetrovateľka. Spýtali sa jej, či hovorí anglicky. Pani odpovedala, že áno, lebo dlho žila v Spojených štátoch. Prijala Strážnu vežu a Prebuďte sa!, ktoré nikdy predtým nečítala, povedala svedkom, že sa volá Consuelo, a dala im svoju adresu. Keď ju prišli manželia o štyri dni navštíviť, zistili, že býva v opatrovateľskom domove, ktorý spravujú katolícke mníšky. Zo začiatku mali manželia problém skontaktovať sa s Consuelo, pretože mníšky boli nedôverčivé a povedali, že Consuelo ich nemôže prijať. Ale pár naliehal na mníšky, aby jej dali vedieť, že tam sú a že ju chcú pozdraviť. Consuelo ich hneď pozvala ďalej. Odvtedy sa táto 86-ročná žena teší z pravidelného biblického štúdia, a to i napriek negatívnym poznámkam mníšok. Niekedy navštevuje kresťanské zhromaždenia.

Príslovia 1:20 hovoria: „Pravá múdrosť stále hlasno volá priamo na ulici. Na námestiach stále vyvoláva.“ Všimnime si, ako sa tieto slová naplnili na námestí v San Miguel de Allende. Raz skoro ráno sa Ralph prihovoril jednému mužovi stredného veku, ktorý sedel na lavičke. Muž bol veľmi prekvapený, keď mu Ralph ponúkol Strážnu vežu a Prebuďte sa!, a tak vyrozprával Ralphovi svoj životný príbeh.

Bol veteránom vietnamskej vojny. Následkom citovej traumy z toho, že videl tak veľa mŕtvych, sa počas vojenskej služby nervovo  zrútil. Z frontu ho poslali na základňu. Tam mal za úlohu umývať mŕtvoly vojakov, ktorých posielali do Spojených štátov. Ešte aj po 30 rokoch mal tento muž stále nočné mory a pocity úzkosti. V to ráno, keď sedel na námestí, sa potichu modlil o pomoc.

Veterán prijal literatúru, ako aj pozvanie do sály Kráľovstva. Po zhromaždení povedal, že počas tých dvoch hodín v sále Kráľovstva pocítil prvý raz po 30 rokoch pokoj. Muž bol v San Miguel de Allende iba na niekoľko týždňov, ale za ten čas mal viac ráz biblické štúdium, a kým neodišiel domov, navštevoval všetky zhromaždenia. Bratia sa postarali, aby mohol pokračovať v štúdiu aj doma.

Neformálne vydávanie svedectva na pracovisku a v škole

Je o tebe na pracovisku známe, že si Jehovov svedok? V prípade Adriána, ktorý prenajíma v myse San Lucas dovolenkárom apartmány, to tak je. O tom, aký to má dosah, hovorí jeho spolupracovníčka Judy: „Keby ste mi len pred tromi rokmi povedali, že budem Jehovovou svedkyňou, odpovedala by som, že ani za milión rokov! Ale rozhodla som sa, že chcem čítať Bibliu. Povedala som si, že to určite nemôže byť ťažké, keďže veľmi rada čítam. No nedostala som sa ani po šiestu stranu, keď som si uvedomila, že potrebujem pomôcť. Jediný človek, ktorý mi prišiel na um, bol môj spolupracovník Adrián. Rada som sa s ním rozprávala, pretože to bol jediný naozaj slušný človek na pracovisku.“ Adrián sa hneď ponúkol, že príde k Judy so svojou snúbenicou Katie a zodpovedajú všetky jej otázky. Katie začala s Judy biblické štúdium a o nejaký čas sa Judy stala pokrstenou svedkyňou.

A čo neformálne vydávanie svedectva v škole? Dve svedkyne chodili na kurz španielčiny, ktorý organizovala univerzita, ale raz na vyučovaní chýbali, pretože sa zúčastnili na kresťanskom zjazde. Na nasledujúcej hodine ich učiteľka požiadala, aby po španielsky priblížili, čo robili. Využili túto možnosť a v španielčine vydali svedectvo najlepšie, ako vedeli. Učiteľka Silvia sa veľmi zaujímala o biblické proroctvo. Prijala ponuku biblického štúdia v angličtine a teraz je zvestovateľkou dobrého posolstva. Študuje aj niekoľko členov jej rodiny. Silvia hovorí: „Našla som to, čo som hľadala celý život.“ Ako vidíme, neformálne vydávanie svedectva môže priniesť dobré ovocie.

Využívanie ďalších príležitostí

Na vydanie svedectva si svedkovia môžu vytvoriť príležitosť aj pohostinnosťou. Jim a Gail, ktorí slúžia v San Carlos v štáte Sonora, sa presvedčili, že je to pravda. Jedna žena, ktorá sa o šiestej ráno prechádzala so svojimi psami, sa pristavila pri ich záhradke a obdivovala ju. Jim a Gail ju pozvali na kávu. Žena prvý raz za 60 rokov svojho života počula o Jehovovi  a o vyhliadke na večný život. Začalo sa s ňou biblické štúdium.

Aj Adrienne sa k neznámym ľuďom správa láskavo. Raz jedla v reštaurácii v Cancúne, keď k nej pristúpil chlapec a spýtal sa, či je z Kanady. Keď to potvrdila, chlapec jej vysvetlil, že s matkou pomáha svojej sestre so školskou prácou o Kanaďanoch. Pristúpila k nej aj chlapcova matka, ktorá hovorila anglicky. Adrienne najskôr trpezlivo odpovedala na jej otázky a potom povedala: „Ale je jeden veľmi dôležitý dôvod, prečo som sem z Kanady prišla — aby som ľuďom pomohla učiť sa o Biblii. Mali by ste záujem?“ Žena odpovedala, že áno. Pred desiatimi rokmi vystúpila z náboženstva a sama sa snažila študovať Bibliu. Dala Adrienne svoje telefónne číslo a adresu a začalo sa pekné biblické štúdium.

‚Púšťaj svoj chlieb po vode‘

Keď hovoríme o biblickej pravde pri každej príležitosti, často vydáme svedectvo ľuďom, ktorí mali málo možností počuť posolstvo o Kráľovstve alebo ho ešte nepočuli. Jedna kaviareň v prístavnom meste Zihuatanejo bola preplnená, a tak svedkyňa pozvala dvoch cudzincov, aby si prisadli k jej stolu. Títo manželia sa sedem rokov plavili z jedného miesta na druhé. Vyjadrili sa negatívne o Jehovových svedkoch. Po tomto stretnutí v kaviarni ich svedkyňa navštívila na lodi a pozvala ich k sebe domov. Manželia prijali vyše 20 časopisov a päť kníh a sľúbili, že v ďalšom prístave vyhľadajú svedkov.

Jeff a Deb si v oddelení s občerstvením v nákupnom centre v Cancúne všimli jednu rodinu s krásnym dievčatkom. Keď povedali niekoľko slov na adresu dievčatka, jej rodičia ich pozvali, aby si s nimi dali pizzu. Vyšlo najavo, že rodina je z Indie. Nikdy nepočuli o Jehovových svedkoch ani nevideli ich literatúru. Z nákupného centra odchádzali s niekoľkými publikáciami od svedkov.

Niečo podobné sa stalo aj na jednom ostrove, ktorý leží pri pobreží Yucatánu. Novomanželia čínskeho pôvodu poprosili Jeffa, aby ich odfotografoval, a on to rád urobil. V rozhovore zistil, že hoci už 12 rokov žijú v Spojených štátoch, nikdy Jehovových svedkov nevideli ani o nich nepočuli! Nasledoval príjemný rozhovor. Jeff ich povzbudil, aby po návrate domov vyhľadali svedkov.

Príležitosť na vydanie svedectva sa môže naskytnúť, aj keď sa v tvojom okolí koná nejaká mimoriadna udalosť. Keď prezident Spojených štátov prišiel navštíviť mexického prezidenta na jeho ranč neďaleko Guanajuato, reportéri z celého sveta chceli informovať o tejto udalosti. Jedna rodina svedkov sa rozhodla, že túto príležitosť využije na kázanie v angličtine. Reakcie boli veľmi priaznivé. Medzi inými stretli jedného novinára, ktorý robil reportáže z niekoľkých vojen, napríklad z vojny v Kosove alebo v Kuvajte. Raz mu jeden kolega umrel v náručí po tom, čo ho zasiahol ostreľovač. Keď sa tento reportér dozvedel o vzkriesení, so slzami v očiach ďakoval Bohu za to, že mu dal vedieť, že život má zmysel. Povedal, že i keď už týchto manželov nestretne, bude dobré posolstvo z Biblie nosiť v srdci.

Z týchto skúseností vidíme, že často nevieme, ako sa ďalej vyvíja záujem u ľudí, ktorým neformálne vydáme svedectvo. Ale múdry kráľ Šalamún povedal: „Posielaj svoj chlieb po vodnej hladine, lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.“ A tiež sa vyjadril: „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam alebo či oboje bude rovnako dobré.“ ​(Kazateľ 11:1, 6) Áno, horlivo „posielaj svoj chlieb“ po mnohých vodách a štedro ‚zasievaj svoje semeno‘, ako to robili Pavol a Ježiš a ako to robia aj títo novodobí svedkovia v Mexiku medzi anglicky hovoriacimi ľuďmi.