Bráni neutralita prejavovať kresťanskú lásku?

BYŤ kresťanom neznamená len čítať Bibliu, modliť sa a v nedeľu spievať chválospevy. Znamená to tiež konať niečo pre Boha i pre ľudí. V Biblii sa píše: „Nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ ​(1. Jána 3:18) Ježiš sa úprimne zaujímal o iných a kresťania ho chcú napodobňovať. Apoštol Pavol nabádal spoluveriacich, aby mali vždy „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Korinťanom 15:58) Ale čo je Pánovo dielo? Patrí k nemu snaha zmeniť politiku vlády v prospech chudobných a utláčaných? Robil niečo také Ježiš?

I keď Ježiša nabádali, aby zasiahol do politických záležitostí, odmietol to urobiť a ani sa nepostavil na niečiu stranu. Zavrhol Satanovu ponuku prevziať moc nad všetkými kráľovstvami sveta. Nedal sa zatiahnuť  do diskusie o platení daní a odišiel, keď ho určitá skupina ľudí chcela urobiť kráľom. (Matúš 4:8–10; 22:17–21; Ján 6:15) No jeho neutralita mu nebránila vykonávať užitočnú prácu pre iných.

Ježiš sa sústredil na to, čo ľuďom prinieslo trvalý úžitok. Tým, že nasýtil päťtisíc ľudí a uzdravil chorých, priniesol niekoľkým dočasnú úľavu, no jeho učenie umožnilo celému ľudstvu získať večné požehnania. Ježiša nepoznali ako organizátora kampaní na pomoc ľuďom v núdzi, ale jednoducho ako „učiteľa“. (Matúš 26:18; Marek 5:35; Ján 11:28) On sám povedal: „Preto som sa narodil a preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ — Ján 18:37.

Kázanie o niečom lepšom ako o politike

Keď Ježiš učil pravdu, nevyučoval politickú teóriu. Ústrednou myšlienkou pravdy bolo Kráľovstvo, ktorého Kráľom mal byť on sám. (Lukáš 4:43) Toto Kráľovstvo je nebeská vláda, ktorá nahradí všetky ľudské vlády a prinesie ľudstvu trvalý mier. (Izaiáš 9:6, 7; 11:9; Daniel 2:44) Preto je jedinou skutočnou nádejou ľudstva. Nie je prejavom väčšej lásky oznamovať ľuďom túto spoľahlivú nádej do budúcnosti, než ich presviedčať, že bezpečnú budúcnosť dosiahne ľudstvo samo? V Biblii sa píše: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky. Šťastný je ten, kto má na pomoc Jakobovho Boha, ktorého nádejou je Jehova, jeho Boh.“ ​(Žalm 146:3–5) Preto Ježiš nevyslal učeníkov kázať lepší spôsob organizovania vlád, ale ich učil kázať „dobré posolstvo o kráľovstve“. — Matúš 10:6, 7; 24:14.

To je to „Pánovo dielo“, ktoré sú kresťania poverení konať. Keďže od poddaných Božieho Kráľovstva sa vyžaduje, aby sa navzájom milovali, tomuto Kráľovstvu sa podarí odstrániť chudobu tak, že prostriedky ľudstva sa budú rozdeľovať rovnomerne. (Žalm 72:8, 12, 13) Toto je dobré posolstvo a určite stojí za to kázať ho.

Dnes sú Jehovovi svedkovia zorganizovaní na konanie tohto „Pánovho diela“ v 235 krajinách. V súlade s Ježišovým príkazom majú úctu ku všetkým vládam. (Matúš 22:21) Ale nezabúdajú ani na slová, ktoré povedal Ježiš svojim nasledovníkom: „Nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta.“ — Ján 15:19.

Niektorí v minulosti obhajovali politiku, ale keď dôkladne preštudovali Bibliu, zmenili názor. Istý taliansky politik, ktorý bol členom cirkevnej organizácie s názvom Katolícka akcia, povedal: „Do politiky som išiel s presvedčením, že človek má aktívne prispievať k politickému a sociálnemu vývoju spoločnosti.“ Keď odstúpil z úradu starostu mesta, aby mohol kázať o Božom Kráľovstve ako Jehovov svedok, povedal, prečo  sa úprimným ľuďom v politike nedarí dosiahnuť ich ciele. „Svet je taký, aký je, nie preto, že by sa dobrí ľudia nesnažili zlepšiť sociálne pomery, ale preto, lebo snahu niekoľkých úprimných marí skazenosť mnohých.“

To, že praví kresťania sa nezapájajú do politiky, aby mohli kázať jedinú spoľahlivú nádej ľudstva, im nebráni poskytovať iným praktickú pomoc. Ľudia, ktorým pomáhajú stať sa poddanými Božieho Kráľovstva, učia sa meniť škodlivé postoje, rešpektovať autoritu, zlepšovať vzťahy v rodine a mať vyrovnaný názor na hmotné bohatstvo. No oveľa dôležitejšie je, že Jehovovi svedkovia pomáhajú ľuďom vytvoriť si blízky vzťah k Bohu.

Kazatelia Božieho Kráľovstva sú prínosom pre spoločnosť, v ktorej žijú. Ale to nie je všetko. Vedú ľudí k tomu, aby dôverovali vláde, ktorá skutočne existuje a ktorá prinesie trvalý mier všetkým tým, čo milujú Boha. Teda neutralita umožňuje týmto kresťanom poskytovať iným tú najtrvácnejšiu a najpraktickejšiu pomoc, aká je dnes dostupná.

[Rámček/obrázok na strane 7]

Od politiky ku kázaniu o Božom Kráľovstve

Keď bol Átila chlapcom, farári v brazílskom meste Belém ho oboznámili s teológiou oslobodenia. Páčila sa mu myšlienka, že raz bude ľudstvo oslobodené od útlaku, a pridal sa ku skupine aktivistov, ktorí ho naučili organizovať protestné pochody a kampane občianskej neposlušnosti.

Na druhej strane aj rád vyučoval deti aktivistov z knihy Počúvať Veľkého Učiteľa, ktorú mu ktosi dal. * V knihe sa písalo o dobrom správaní a poslušnosti autoritám. A tak začal Átila uvažovať, prečo sa zástancovia teológie oslobodenia nedržia Ježišových vysokých morálnych noriem a prečo niektorí zabúdajú na utláčaných, keď sa dostanú k moci. Časom sa s aktivistami prestal stýkať. Neskôr mu na dvere zaklopali Jehovovi svedkovia a hovorili mu o Božom Kráľovstve. Krátko nato začal študovať Bibliu a spoznávať, ako bude ľudstvo skutočne zbavené útlaku.

V tom čase navštevoval stretnutia, kde sa pod vedením katolíckej cirkvi rozoberali otázky viery a politiky. „Sú to dve strany jednej mince,“ hovorili inštruktori. Átila navštívil aj zhromaždenie v sále Kráľovstva. To bol rozdiel! Napríklad nikto tam nefajčil, nepil ani nerozprával neslušné vtipy. Átila sa rozhodol, že začne so svedkami kázať a onedlho bol pokrstený. Teraz chápe, prečo teológia oslobodenia nie je skutočným riešením problémov chudobných.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 6]

Neutralita nebráni kresťanom pomáhať iným