Hlavné myšlienky z 3. knihy Mojžišovej
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z 3. knihy Mojžišovej
OD OSLOBODENIA Izraelitov z egyptského otroctva neuplynul ani rok. Teraz sú už zorganizovaní ako nový národ a sú na ceste do kanaanskej krajiny. Jehovovým predsavzatím je, aby ju obýval svätý národ. No spôsob života a náboženské praktiky Kanaančanov sú veľmi zvrhlé. Preto pravý Boh dáva izraelskému zboru predpisy, ktoré ho budú oddeľovať pre službu Bohu. Tieto predpisy sú zapísané v biblickej knihe Levitikus, čiže 3. knihe Mojžišovej. Napísal ju prorok Mojžiš v pustatine Sinaj zrejme v roku 1512 pred n. l. a kniha nezahŕňa dlhšie časové obdobie ako jeden lunárny mesiac. (2. Mojžišova 40:17; 4. Mojžišova 1:1–3) Jehova v nej opakovane nabáda svojich ctiteľov, aby boli svätí. — 3. Mojžišova 11:44; 19:2; 20:7, 26.
Svedkovia Jehovu dnes nie sú pod Zákonom, ktorý dal Boh prostredníctvom Mojžiša. Smrť Ježiša Krista Zákon odstránila. (Rimanom 6:14; Efezanom 2:11–16) No predpisy, ktoré sa nachádzajú v 3. Mojžišovej, nám môžu byť užitočné, pretože nás veľa naučia o uctievaní nášho Boha, Jehovu.
DOBROVOĽNÉ A POVINNÉ SVÄTÉ OBETE
Niektoré obetné dary a obete, ktoré predpisoval Zákon, boli dobrovoľné, zatiaľ čo iné boli povinné. Napríklad zápalná obeť bola dobrovoľná. Predkladala sa Bohu celá, tak ako sa Ježiš Kristus ochotne celý obetoval ako výkupné. Iná dobrovoľná obeť, obeť spoločenstva, sa neobetovala celá. Jedna časť sa predkladala Bohu na oltár, ďalšiu časť zjedol kňaz a ďalšiu ten, kto ju obetoval. Podobne aj pre pomazaných kresťanov je Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti jedlom spoločenstva. — 1. Korinťanom 10:16–22.
Obete za hriech a obete za vinu boli povinné. Tie prvé boli určené na zmierenie za hriechy, ktorých sa človek dopustil omylom, čiže neúmyselne. Obete za vinu mali uspokojiť Boha, keď bolo porušené právo, alebo mali obnoviť určité práva kajúcneho previnilca, prípadne oboje. Boli tu aj obilné obete, ktoré boli prejavom uznania Jehovovej štedrosti. Všetky tieto veci nás dnes zaujímajú, pretože obete, ktoré prikazovala zmluva Zákona, poukazovali na Ježiša Krista a jeho obeť alebo na úžitok, ktorý z nej vyplýva. — Hebrejom 8:3–6; 9:9–14; 10:5–10.
Odpovede na biblické otázky:
2:11, 12 — Prečo bol med „ako obeť ohňom“ Jehovovi neprijateľný? Med, o ktorom sa tu hovorí, nie je včelí med. Hoci nebol povolený „ako obeť ohňom“, bol zahrnutý medzi „prvotinu... výnosu poľa“. (2. Paralipomenon 31:5) Týmto medom bola zjavne šťava z ovocia. Keďže mohla skysnúť, bola ako obeť na oltári neprijateľná.
2:13 — Prečo sa ‚s každou obeťou‘ musela predkladať aj soľ? Nebolo to preto, aby sa zlepšila chuť obetí. Na celom svete sa soľ používa ako konzervačná látka. Predkladala sa s obeťami pravdepodobne preto, lebo predstavovala neprítomnosť porušenosti a skazenosti.
Poučenie pre nás:
3:17 Keďže tuk sa považoval za najlepšiu alebo najvyberanejšiu časť, zákaz jesť tuk vštepoval Izraelitom myšlienku, že najlepšia časť patrí Jehovovi. (1. Mojžišova 45:18) To nám pripomína, aby sme Jehovovi dávali to najlepšie. — Príslovia 3:9, 10; Kolosanom 3:23, 24.
7:26, 27 Izraeliti nemali jesť krv. V Božích očiach krv predstavuje život. „Duša [život] tela je v krvi,“ uvádza 3. Mojžišova 17:11. Aj dnes sa od pravých ctiteľov vyžaduje, aby sa zdržiavali krvi. — Skutky 15:28, 29.
USTANOVENIE SVÄTÉHO KŇAZSTVA
Kto bol poverený úlohou starať sa o povinnosti spojené s obeťami a obetnými darmi? Táto zodpovednosť bola zverená kňazom. Podľa Božích pokynov Mojžiš uviedol do úradu veľkňaza Árona a jeho štyroch synov, ktorí mali slúžiť ako nižší kňazi. Obrad podľa všetkého trval sedem dní a nasledujúci deň po skončení tohto obdobia si kňazi začali plniť svoju úlohu.
Odpovede na biblické otázky:
9:9 — Aký význam malo vyliatie krvi k základu oltára a potretie jeho rohov? Poukazovalo to na skutočnosť, že Jehova prijíma krv za účelom zmierenia. Celé opatrenie na dosiahnutie zmierenia bolo založené na krvi. „Takmer všetko sa očisťuje podľa Zákona krvou,“ napísal apoštol Pavol, „a bez vyliatia krvi niet odpustenia.“ — Hebrejom 9:22.
10:1, 2 — Čoho sa týkal hriech Áronových synov Nadába a Abihua? Krátko nato, ako sa Nadáb a Abihu pri vykonávaní svojich kňazských povinností dopustili trúfalosti, Jehova zakázal kňazom piť víno alebo opojný nápoj počas služby v svätostánku. (3. Mojžišova 10:9) To naznačuje, že títo dvaja Áronovi synovia boli možno pod vplyvom alkoholu, keď sa dopustili hriechu. No skutočným dôvodom ich smrti bolo to, že obetovali „nedovolený oheň, ktorý im [Jehova] nepredpísal“.
Poučenie pre nás:
10:1, 2 Zodpovední Jehovovi služobníci dnes musia spĺňať Božie požiadavky. Okrem toho nesmú byť opovážliví pri plnení si svojich zodpovedností.
10:9 Úlohy, ktoré nám zveril Boh, by sme nemali vykonávať pod vplyvom alkoholu.
PRE SVÄTÝ SPÔSOB UCTIEVANIA JE NEVYHNUTNÁ ČISTOTA
Z predpisov týkajúcich sa čistých a nečistých zvierat mali Izraeliti dvojaký úžitok. Tieto nariadenia ich chránili pred tým, aby sa nenakazili škodlivými mikroorganizmami, a ešte viac ich oddeľovali od okolitých národov. Ďalšie predpisy sa zaoberali nečistotou z mŕtvych tiel, očisťovaním ženy po pôrode, postupmi pri malomocenstve a nečistotou pri výtokoch z mužských a ženských pohlavných orgánov. Záležitosťami súvisiacimi s nečistotou jednotlivcov sa zaoberali kňazi.
Odpovede na biblické otázky:
12:2, 5 — Prečo bola žena po pôrode „nečistá“? Rozmnožovacie orgány boli vytvorené tak, aby odovzdávali dokonalý ľudský život. No pre zdedené účinky hriechu sa na potomkov prenášal nedokonalý a hriešny život. Prechodné obdobie ‚nečistoty‘ spojené s pôrodom, ako aj s menštruáciou alebo s výronom semena pripomínalo túto dedičnú hriešnosť. (3. Mojžišova 15:16–24; Žalm 51:5; Rimanom 5:12) Predpisy o povinnom očisťovaní mali Izraelitom pomôcť, aby si uvedomovali potrebu výkupnej obete, ktorá by odstránila ľudskú hriešnosť a obnovila dokonalosť. Tak sa Zákon stal ich „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. — Galaťanom 3:24.
15:16–18 — Čo je „výron semena“ spomenutý v týchto veršoch? Zjavne sa to vzťahuje na nočný výron semena, ako aj na manželské pohlavné styky.
Poučenie pre nás:
11:45 Jehova je svätý a od tých, ktorí mu preukazujú posvätnú službu, vyžaduje, aby boli tiež svätí. Musia sa usilovať o svätosť a zostať telesne a duchovne čistí. — 2. Korinťanom 7:1; 1. Petra 1:15, 16.
12:8 Jehova umožnil chudobným, aby ako obeť mohli obetovať vtáky namiesto oviec, ktoré boli drahšie. Jehova berie ohľad na chudobných.
MUSÍME ZOSTAŤ SVÄTÍ
Najvýznamnejšie obete za hriech sa predkladali raz do roka na Deň zmierenia. Za kňazov a kmeň Lévi bol obetovaný býk. Za nekňazské kmene Izraela bol obetovaný cap. Ďalší cap bol vypustený živý do pustatiny po tom, čo nad ním boli vyznané hriechy ľudu. Obidva capy boli považované za jednu obeť za hriech. To všetko poukazovalo na skutočnosť, že Ježiš Kristus bude obetovaný a zároveň sníme hriechy ľudstva.
Predpisy o jedení mäsa a iné záležitosti nám zdôrazňujú potrebu svätosti pri uctievaní Jehovu. Bolo vhodné, že kňazi sa mali zachovávať svätí. Tri výročné sviatky boli príležitosťou na veľkú radosť a vzdávanie vďaky Stvoriteľovi. Jehova dal svojmu ľudu aj predpisy týkajúce sa zneužívania jeho svätého mena, zachovávania sabatu a Jubilea a zaobchádzania s chudobnými a s otrokmi. Požehnania plynúce z poslušnosti Bohu sú dané do protikladu k zlorečeniam za neposlušnosť. Sú tu tiež predpisy o obetiach pri slávnostných sľuboch a o určení hodnoty obetí, o prvorodených zo zvierat a o dávaní každej desatiny ako ‚niečoho svätého Jehovovi‘.
Odpovede na biblické otázky:
16:29 — V akom zmysle mali Izraeliti „trápiť svoje duše“? Izraeliti ‚trápili svoje duše‘ v Deň zmierenia a žiadali tým o odpustenie hriechov. V tom čase sa postili, čím očividne dávali najavo, že uznávajú svoju hriešnosť. Je veľmi pravdepodobné, že ‚trápenie duší‘ sa vzťahovalo na pôst.
19:27 — Aký význam mal príkaz, aby si Izraeliti nestrihali „kadere dookola po stranách hlavy“ a neničili „konce svojej brady“? Tento zákon bol zjavne daný preto, aby zabránil Židom upravovať si brady alebo vlasy spôsobom, ktorý by odrážal isté pohanské praktiky. (Jeremiáš 9:25, 26; 25:23; 49:32) Boží príkaz však neznamenal, že Židia si vôbec nemohli upravovať brady alebo ochlpenie tváre. — 2. Samuelova 19:24.
25:35–37 — Nemohli Izraeliti vôbec požadovať úrok? Pokiaľ boli peniaze požičané na obchodné účely, ten, kto ich požičiaval, mohol požadovať úrok. Zákon však zakazoval vyžadovať úrok pri pôžičkách, ktoré mali zmierniť chudobu. Bolo nesprávne ťažiť zo zlej ekonomickej situácie blížneho. — 2. Mojžišova 22:25.
26:19 — Ako sa mohli ‚nebesia stať ako železo a zem ako meď‘? Pre nedostatok dažďa sa mali stať nebesia nad krajinou Kanaan na pohľad tvrdými a nepriepustnými ako železo. Bez dažďa mala mať pôda medený kovový lesk.
26:26 — Čo znamenalo vyjadrenie, že ‚desať žien bude piecť chlieb v jednej peci‘? Každá žena obyčajne potrebovala na pečenie vlastnú pec. Ale tieto slová poukazujú na taký nedostatok potravy, že jedna pec by úplne stačila na pečenie desiatim ženám. To bol jeden z predpovedaných následkov, ktorý mohli Izraeliti očakávať, keby prestali zachovávať svätosť.
Poučenie pre nás:
20:9 Nenávistný a zlomyseľný duch bol v Jehovových očiach rovnako zlý ako vražda. Za hanobenie rodičov mal previnilca postihnúť rovnaký trest, ako keby ich zabil. Nemalo by nás to podnecovať, aby sme spoluveriacim prejavovali lásku? — 1. Jána 3:14, 15.
22:32; 24:10–16, 23 Jehovovo meno nesmie byť potupované. Naopak, musíme chváliť jeho meno a modliť sa o jeho posvätenie. — Žalm 7:17; Matúš 6:9.
AKO MÔŽE 3. MOJŽIŠOVA OVPLYVNIŤ NAŠE UCTIEVANIE
Jehovovi svedkovia dnes nežijú pod Zákonom. (Galaťanom 3:23–25) No keďže nám 3. Mojžišova pomáha pochopiť Jehovov názor na rôzne záležitosti, môže ovplyvniť naše uctievanie.
Pri týždennom čítaní Biblie v rámci prípravy na teokratickú školu kazateľskej služby na teba nepochybne zapôsobí skutočnosť, že náš Boh od svojich služobníkov vyžaduje svätosť. Táto biblická kniha ťa môže tiež podnietiť, aby si Najvyššiemu dával to najlepšie a vždy si zachovával svätosť na jeho chválu.
[Obrázok na strane 21]
Obete predpísané Zákonom poukazovali na Ježiša Krista a jeho obeť
[Obrázok na strane 22]
Sviatok nekvasených chlebov bol časom veľkej radosti
[Obrázok na strane 23]
Výročné sviatky, ako napríklad sviatok prístreškov, boli príležitosťou na vzdávanie vďaky Jehovovi