Starať sa o zostarnutých je kresťanskou zodpovednosťou

„Až do staroby človeka som Ten istý; a sám vás budem stále podopierať až do šedín.“ — IZAIÁŠ 46:4.

1, 2. Ako sa starostlivosť nášho nebeského Otca líši od starostlivosti ľudských rodičov?

OBETAVÍ rodičia sa starajú o svoje deti od narodenia až po dospelosť. A dokonca aj keď sú už dospelé a založia si vlastnú rodinu, otcovia a matky sa o nich naďalej s láskou zaujímajú a pomáhajú im.

² Hoci ľudia sú obmedzení v tom, čo môžu pre svoje deti urobiť, náš nebeský Otec má všetky prostriedky na to, aby svojim verným služobníkom pomohol, a stále sa o nich s láskou zaujíma. Jehova svojmu vyvolenému národu v staroveku povedal: „Až do staroby človeka som Ten istý; a sám vás budem stále podopierať až do šedín.“ ​(Izaiáš 46:4) Aké upokojujúce slová pre zostarnutých kresťanov! Jehova neopúšťa tých, ktorí mu zostávajú verní. Sľubuje, že ich bude celý život až do staroby podporovať, pomáhať im a viesť ich. — Žalm 48:14.

3. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ Ako môžeme napodobňovať Jehovov láskyplný záujem o vekovo starších kresťanov? (Efezanom 5:1, 2) Uvažujme teraz o tom, ako sa dospelé deti, zboroví starší a jednotliví kresťania môžu starať o potreby zostarnutých členov nášho celosvetového bratstva.

Povinnosť, ktorú máme ako deti

4. Akú povinnosť majú kresťanské deti voči svojim rodičom?

⁴ „Cti svojho otca a svoju matku.“ ​(Efezanom 6:2; 2. Mojžišova 20:12) Apoštol Pavol  týmto jednoduchým, ale veľavravným citátom z Hebrejských Písiem pripomenul deťom povinnosť, ktorú majú voči svojim rodičom. Ale ako tieto slová súvisia so starostlivosťou o zostarnutých rodičov? Jeden pekný príklad z predkresťanského obdobia nám pomôže nájsť odpoveď na túto otázku.

5. a) Ako vieme, že Jozef nezabudol na svoju synovskú povinnosť? b) Čo znamená ctiť si rodičov v súlade s príkladom, ktorý dal Jozef?

⁵ Jozef sa vyše 20 rokov nevidel so svojím otcom, patriarchom Jakobom. No Jozefova synovská láska voči Jakobovi očividne neochladla. Keď Jozef odhalil bratom svoju pravú totožnosť, spýtal sa: „Je môj otec ešte živý?“ ​(1. Mojžišova 43:7, 27; 45:3) V tom čase bola kanaanska krajina postihnutá hladomorom. Jozef preto svojmu otcovi odkázal: „Zídi ku mne. Neodkladaj. A budeš bývať v krajine Góšen a zostaneš blízko mňa... A zaobstarám ti tam potravu.“ ​(1. Mojžišova 45:9–11; 47:12) Áno, ctiť si zostarnutých rodičov znamená aj ochraňovať ich a hmotne podporovať, keď sa už o seba nedokážu sami postarať. (1. Samuelova 22:1–4; Ján 19:25–27) Jozef si s radosťou plnil túto zodpovednosť.

6. Ako Jozef prejavil svojmu otcovi úprimnú lásku a ako môžeme napodobňovať jeho príklad?

⁶ Vďaka Jehovovmu požehnaniu sa Jozef stal jedným z najbohatších a najmocnejších ľudí v Egypte. (1. Mojžišova 41:40) Ale nemyslel si o sebe, že je príliš dôležitý alebo príliš zamestnaný na to, aby prejavil úctu svojmu 130-ročnému otcovi. Keď sa Jozef dozvedel, že Jakob (Izrael) sa približuje, „dal... prichystať svoj dvojkolesový voz a vyšiel v ústrety svojmu otcovi Izraelovi do Góšenu. Keď sa objavil pred ním, padol mu ihneď okolo krku a znovu a znovu mu na krku prelieval slzy.“ ​(1. Mojžišova 46:28, 29) Toto uvítanie bolo oveľa viac ako len formálny prejav úcty. Jozef vrúcne miloval svojho zostarnutého otca a nehanbil sa dať mu svoju lásku najavo. Ak máme starnúcich rodičov, prejavujeme im aj my vrúcne svoju náklonnosť?

7. Prečo chcel byť Jakob pochovaný v Kanaane?

⁷ Jakob si zachoval úplnú oddanosť voči Jehovovi až do konca života. (Hebrejom 11:21) Keďže prejavoval vieru v Božie sľuby, požiadal, aby boli jeho pozostatky pochované v Kanaane. Jozef si uctil svojho otca tým, že vyhovel jeho žiadosti aj napriek tomu, že s tým bolo spojené značné úsilie a náklady. — 1. Mojžišova 47:29–31; 50:7–14.

8. a) Čo by malo byť našou hlavnou pohnútkou pri starostlivosti o zostarnutých rodičov? b) Čo urobil jeden služobník celým časom, aby sa mohol postarať o svojich starnúcich rodičov? (Pozri rámček na 17. strane.)

⁸ Čo podnietilo Jozefa, aby sa postaral o svojho otca? Na jednej strane to bola určite láska a pocit vďačnosti k človeku, ktorý mu dal život a vychoval ho, no na druhej strane nepochybne aj silná túžba páčiť sa Jehovovi. Rovnako by to malo byť aj v našom  prípade. Pavol napísal: „Ak má... nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné.“ ​(1. Timotejovi 5:4) Láska k Jehovovi a posvätná bázeň pred ním nás budú podnecovať, aby sme sa starali o starnúcich rodičov bez ohľadu na námahu, ktorá s tým môže byť spojená. *

Ako zboroví starší prejavujú záujem

9. Koho Jehova ustanovil, aby pásol stádo, do ktorého patria aj starší kresťania?

⁹ Na sklonku svojho dlhého života sa Jakob o Jehovovi vyjadril, že je to „pravý Boh, ktorý ma pásol počas celej mojej existencie až do tohto dňa“. (1. Mojžišova 48:15) Dnes Jehova pasie svojich pozemských služobníkov prostredníctvom kresťanských dozorcov, čiže starších, pod vedením svojho Syna, Ježiša Krista, ‚hlavného pastiera‘. (1. Petra 5:2–4) Ako môžu dozorcovia napodobňovať Jehovu pri starostlivosti o starších členov stáda?

10. Ako sa zostarnutým kresťanom poskytovala hmotná pomoc v minulosti a ako sa to robí dnes? (Pozri rámček na 19. strane.)

¹⁰ Krátko po založení kresťanského zboru apoštoli ustanovili „sedem osvedčených mužov plných ducha a múdrosti“, aby dozerali na ‚denné rozdeľovanie‘ jedla medzi kresťanskými vdovami v núdzi. (Skutky 6:1–6) Neskôr Pavol dozorcovi Timotejovi nariadil, aby dal príkladné zostarnuté vdovy do zoznamu tých, ktorí mali dostať hmotnú pomoc. (1. Timotejovi 5:3, 9, 10) Podobne aj dnes zboroví dozorcovia v prípade potreby ochotne organizujú praktickú pomoc pre vekovo starších kresťanov. No k starostlivosti o týchto verných bratov a sestry patrí aj niečo viac.

11. Čo povedal Ježiš o chudobnej vdove, ktorá dala malý príspevok?

¹¹ Ku koncu svojej pozemskej služby sa Ježiš posadil v chráme a „pozoroval, ako zástup hádže peniaze do pokladníc“. Vtom niekto zaujal jeho pozornosť. Správa hovorí: „Prišla chudobná vdova a vhodila dve malé mince veľmi malej hodnoty.“ Ježiš k sebe zavolal učeníkov a povedal im: „Pravdivo vám hovorím, že tá chudobná vdova vhodila viac ako všetci tí, čo hádžu peniaze do pokladníc. Lebo všetci vhodili zo svojho prebytku,  ale ona zo svojho nedostatku vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“ ​(Marek 12:41–44) Z hľadiska hodnoty peňazí bol vdovin príspevok malý, ale Ježiš vedel, ako veľmi si jeho nebeský Otec cení taký úprimný prejav oddanosti. Bez ohľadu na to, koľko mala tá chudobná vdova rokov, Ježiš neprehliadol jej skutok.

12. Ako môžu starší prejaviť ocenenie pre to, čo robia zostarnutí kresťania?

¹² Tak ako Ježiš, ani kresťanskí dozorcovia neprehliadajú, čo robia zostarnutí kresťania na podporu pravého uctievania. Starší majú dôvod chváliť ich za účasť na službe a na zhromaždeniach, za ich vytrvalosť a za pozitívny vplyv, ktorý majú na zbor. Úprimnými, povzbudivými slovami môžu zostarnutým kresťanom pomôcť, aby našli „príčinu jasať“ vo svojej svätej službe a neboli skľúčení z toho, že už nie sú schopní robiť to, čo robia iní kresťania alebo čo boli sami schopní robiť v minulosti. — Galaťanom 6:4.

13. Ako môžu dozorcovia využiť schopnosti a skúsenosti starších bratov a sestier?

¹³ Keď dozorcovia využívajú skúsenosti a schopnosti vekovo starších kresťanov, dávajú tým najavo, že ich považujú za prínos pre zbor. Príkladní starší členovia zboru môžu byť občas zapojení do predvedení alebo interview. Jeden dozorca hovorí: „Keď vediem interview s takýmto bratom alebo sestrou, ktorí vychovali deti v pravde, poslucháči skutočne spozornejú a počúvajú.“ Starší z jedného zboru podali správu o tom, že 71-ročná priekopníčka pomohla niektorým zvestovateľom, aby boli v službe pravidelní. Táto priekopníčka ich tiež povzbudzuje k takým „základným“ veciam, ako je čítanie Biblie a denného textu a rozjímanie.

14. Ako jedna rada starších prejavila ocenenie vekovo staršiemu dozorcovi?

¹⁴ Kresťanskí dozorcovia si vážia aj prácu vekovo starších dozorcov. José, ktorý má vyše 70 rokov a slúži ako starší už desaťročia, nedávno podstúpil rozsiahlu operáciu. Vedel, že sa bude dlho zotavovať, a preto uvažoval o tom, že sa vzdá výsady slúžiť ako predsedajúci  dozorca. „Reakcia ostatných starších ma prekvapila,“ hovorí José. „Miesto toho, aby prijali môj návrh, spýtali sa ma, ako by mi mohli pomôcť, aby som si naďalej mohol spĺňať svoje zodpovednosti.“ S pomocou jedného mladšieho staršieho môže José ďalej slúžiť s radosťou ako predsedajúci dozorca, čo je pre zbor požehnaním. Jeden jeho spolustarší hovorí: „Bratia si veľmi cenia to, čo José robí ako starší. Majú ho radi a vážia si ho pre jeho skúsenosti a príkladnú vieru. Je pre náš zbor veľkým prínosom.“

Starajme sa jeden o druhého

15. Prečo by sa mali všetci kresťania zaujímať o blaho zostarnutých spolukresťanov?

¹⁵ O starších bratov a sestry by sa nemali zaujímať len ich deti a vymenovaní služobníci. Pavol prirovnal kresťanský zbor k ľudskému telu, keď napísal: „Boh zložil telo a dal hojnejšiu česť tej časti, ktorá mala nejaký nedostatok, aby nebolo žiadne rozdelenie v tele, ale aby sa jeho údy o seba navzájom rovnako starali.“ ​(1. Korinťanom 12:24, 25) Ak má zbor fungovať ako harmonický celok, každý jeho člen sa musí zaujímať o blaho svojich spoluveriacich vrátane starších členov zboru. — Galaťanom 6:2.

16. Ako môžeme prejaviť záujem o starších bratov a sestry na zhromaždeniach?

¹⁶ Kresťanské zhromaždenia sú vynikajúcou príležitosťou na prejavenie záujmu o starších bratov a sestry. (Filipanom 2:4; Hebrejom 10:24, 25) Nachádzame si čas, aby sme sa s nimi vtedy porozprávali? Môže byť vhodné opýtať sa ich na zdravie. No mohli by sme im ‚odovzdať nejaký duchovný dar‘, napríklad im povedať budujúcu skúsenosť alebo nejakú biblickú myšlienku? Niektorí sa môžu pohybovať len s ťažkosťami, preto by bolo od nás láskavé, keby sme za nimi prišli a nečakali, kým oni prídu za nami. Ak nejaký brat či sestra slabšie počuje, hovorme pomalšie a zreteľne. A ak sa máme naozaj ‚vzájomne povzbudiť‘, musíme pozorne počúvať, čo nám hovoria. — Rimanom 1:11, 12.

17. Ako môžeme prejaviť záujem o tých, čo nemôžu vychádzať z domu?

¹⁷ Čo ak niektorí starší kresťania nemôžu navštevovať zhromaždenia? Jakub 1:27 ukazuje, že našou povinnosťou je „starať sa o siroty a vdovy v ich súžení“. Jeden z významov gréckeho slovesa preloženého ako „starať sa“ je „navštevovať“. (Skutky 15:36) A ako veľmi si títo bratia a sestry cenia naše návštevy! Keď  bol „vekom starší“ Pavol okolo roku 65 n. l. vo väzení v Ríme, zostal v podstate sám. Túžil vidieť svojho spolupracovníka Timoteja, a preto mu napísal: „Snaž sa, aby si čoskoro prišiel za mnou.“ ​(Filémonovi 9; 2. Timotejovi 1:3, 4; 4:9) Hoci naši zostarnutí bratia a sestry nie sú doslovnými väzňami, pre zdravotné problémy nemôžu niektorí z nich vychádzať z domu. Akoby nám hovorili: ‚Prosím, snaž sa ma čo najskôr navštíviť.‘ Reagujeme na takéto prosby?

18. Aký úžitok môže starším bratom a sestrám priniesť naša návšteva?

¹⁸ Nikdy nepodceňujme užitočnosť našej návštevy u vekovo staršieho brata či sestry. Keď bol kresťan Oneziforus v Ríme, usilovne hľadal Pavla a našiel ho. Potom ‚mu často prinášal občerstvenie‘. (2. Timotejovi 1:16, 17) Jedna staršia sestra sa vyjadrila: „Som rada v spoločnosti mladých. Najviac sa mi páči, že sa ku mne správajú, akoby som bola členom ich rodiny. Mám z toho veľkú radosť.“ Ďalšia staršia kresťanka hovorí: „Veľmi si cením, keď mi niekto pošle pohľadnicu, krátko mi zavolá alebo ma na chvíľu navštívi. Je to ako závan sviežeho vzduchu.“

Jehova odmeňuje tých, ktorí sa starajú o zostarnutých kresťanov

19. Aké požehnania plynú zo starostlivosti o zostarnutých kresťanov?

¹⁹ Starostlivosť o vekovo starších kresťanov prináša mnoho požehnaní. Už to, že môžeme byť v ich spoločnosti a môžeme využiť ich poznanie a skúsenosti, je samo osebe výsadou. Tí, ktorí sa o nich starajú, zažívajú väčšie šťastie, ktoré vyplýva z dávania, majú pocit uspokojenia a vnútorného pokoja z toho, že si spĺňajú svoju biblickú zodpovednosť. (Skutky 20:35) Navyše tí, ktorí sa starajú o zostarnutých bratov a sestry, sa nemusia báť, že by sami vo vyššom veku zostali opustení. Božie Slovo nás uisťuje: „Štedrá duša stučnie a kto ochotne zvlažuje iných, bude aj sám ochotne zvlažovaný.“ — Príslovia 11:25.

20, 21. Ako sa Jehova pozerá na tých, ktorí sa starajú o zostarnutých spolukresťanov, a čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

²⁰ Jehova odmeňuje bohabojné deti, dozorcov a iných starostlivých kresťanov, ktorí nesebecky dbajú o potreby starších spoluveriacich. Takýto duch je v súlade s príslovím: „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ ​(Príslovia 19:17) Keď nás láska podnecuje, aby sme prejavili priazeň poníženému a chudobnému, Boh to považuje za pôžičku, ktorú odplatí požehnaním. Odplatí nám aj to, keď sa s láskou staráme o našich zostarnutých spoluveriacich, z ktorých mnohí sú ‚chudobní pre svet, ale bohatí vo viere‘. — Jakub 2:5.

²¹ Boh sa odpláca naozaj veľmi štedro! Ponúka nám aj večný život. Pre veľkú väčšinu Jehovových služobníkov to bude večný život v pozemskom raji, kde budú odstránené účinky zdedeného hriechu a verní starí ľudia sa budú tešiť z toho, že majú opäť svoju mladícku silu. (Zjavenie 21:3–5) Zatiaľ čo očakávame tento požehnaný čas, plňme si i naďalej svoju kresťanskú zodpovednosť starať sa o zostarnutých bratov a sestry.

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Ako si môžu deti ctiť svojich zostarnutých rodičov?

• Ako kresťanskí dozorcovia prejavujú ocenenie starším členom stáda?

• Ako môže každý kresťan prejaviť úprimný záujem o starších bratov a sestry?

• Aké požehnania prináša starostlivosť o zostarnutých kresťanov?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 17]

Keď rodičia potrebovali pomoc

Philip slúžil v roku 1999 ako dobrovoľný stavebný pracovník v Libérii, keď dostal správu, že jeho otec vážne ochorel. Bol presvedčený, že matka nebude schopná sama sa postarať o otca, a preto sa rozhodol vrátiť domov a zabezpečiť pre otca lekársku starostlivosť.

„Nebolo pre mňa ľahké vrátiť sa,“ hovorí Philip, „ale uvedomoval som si, že v prvom rade mám záväzok voči rodičom.“ V priebehu nasledujúcich troch rokov presťahoval rodičov do vhodnejšieho domu a s pomocou miestnych spolukresťanov prispôsobil nové bývanie otcovým špecifickým potrebám.

Philipova matka je teraz lepšie pripravená na zvládnutie otcových vážnych zdravotných problémov. Nedávno mohol Philip prijať pozvanie pracovať ako dobrovoľník v odbočke Jehovových svedkov v Macedónsku.

[Rámček na strane 19]

Neboli ľahostajní voči jej potrebám

Keď Ada, 85-ročná kresťanka v Austrálii, už nemohla pre chatrné zdravie vychádzať z domu, zboroví starší pre ňu zariadili pomoc. Zorganizovali skupinu spoluveriacich, aby jej pomáhali. Títo bratia a sestry sa s radosťou postarali o upratovanie, umývanie, varenie a vybavovanie potrebných vecí.

Táto pomoc bola zorganizovaná takmer pred desiatimi rokmi. Pri starostlivosti o Adu pomáhalo doteraz viac ako 30 svedkov Jehovu. Naďalej ju navštevujú, čítajú jej z biblických publikácií, informujú ju o duchovnom pokroku členov zboru a pravidelne sa s ňou modlia.

Jeden miestny kresťanský starší sa vyjadril: „Tí, ktorí sa starajú o Adu, považujú za výsadu pomáhať jej. Mnohých povzbudila jej verná služba počas desaťročí a jednoducho si nevedia predstaviť, že by boli ľahostajní voči jej potrebám.“

[Obrázok na strane 16]

Sme štedrí v prejavoch svojej náklonnosti voči zostarnutým rodičom?

[Obrázky na strane 18]

Všetci v zbore môžu prejavovať lásku vekovo starším spoluveriacim