Ovládajú okolnosti tvoj život?

V TÝCHTO ‚kritických časoch‘ sú skľučujúce okolnosti a problémy niečím bežným. (2. Timotejovi 3:1) Niektoré problémy môžu byť dočasné a napokon pominú. Iné zase pretrvávajú mesiace alebo dokonca roky. Preto sa mnohí cítia ako žalmista Dávid, ktorý kričal k Jehovovi: „Tiesne môjho srdca sa znásobili, ó, vyveď ma z tiesní pôsobiacich na mňa.“ — Žalm 25:17.

Zápasíš so zdrvujúcimi problémami? Ak áno, pomoc a povzbudenie môžeš nájsť v Biblii. Uvažujme o živote dvoch verných Jehovových služobníkov, ktorí sa úspešne vyrovnali s ťažkosťami — o živote Jozefa a Dávida. Keď preskúmame, ako reagovali na svoj neľahký údel, môžeme získať praktické poučenie, ktoré nám dnes pomôže zvládnuť podobné ťažkosti.

Jozef a Dávid čelili ťažkým problémom

Keď Jozef dosiahol vek 17 rokov, mal v rodine vážny problém. Jeho starší bratia videli, že ich otec Jakob ‚miluje Jozefa viac ako ich všetkých‘. Preto ho začali „nenávidieť a neboli schopní sa s ním pokojne rozprávať“. (1. Mojžišova 37:4) Asi si vieme predstaviť, že táto situácia spôsobovala Jozefovi veľkú úzkosť a stres. Nakoniec ho bratia znenávideli do tej miery, že ho predali do otroctva. — 1. Mojžišova 37:26–33.

Keď bol otrokom v Egypte, musel odolávať nemravným návrhom manželky svojho pána. Bola nahnevaná, že ju Jozef odmieta, a falošne ho obvinila z pokusu o znásilnenie. Dostal sa „do väznice“, kde „trápili jeho nohy okovami, do želiez prišla jeho duša“. (1. Mojžišova 39:7–20; Žalm 105:17, 18) To bola naozaj veľká skúška! Asi 13 rokov bol Jozef otrokom alebo väzňom preto, že s ním druhí nespravodlivo zaobchádzali, dokonca aj členovia vlastnej rodiny. — 1. Mojžišova 37:2; 41:46.

 Aj mladý Dávid zo starovekého Izraela čelil skúškam. Niekoľko rokov bol nútený žiť ako utečenec, lebo kráľ Saul ho naháňal ako divú zver. Dávidov život bol stále v nebezpečenstve. Pri jednej príležitosti prišiel Dávid po jedlo za kňazom Achimelechom. (1. Samuelova 21:1–7) Keď sa Saul dozvedel, že Achimelech pomohol Dávidovi, prikázal zabiť Achimelecha aj všetkých kňazov s rodinami. (1. Samuelova 22:12–19) Vieš si predstaviť, aké muky musel Dávid prežívať, keď si uvedomil, že túto tragédiu nepriamo spôsobil on?

Zamyslime sa nad rokmi nepriateľstva a krutého zaobchádzania, ktoré Jozef a Dávid znášali. Keď preskúmame, ako sa oni vyrovnali so svojou náročnou situáciou, získame cenné poučenie. Uvažujme o troch aspektoch, v ktorých sú títo muži hodní napodobňovania.

Zbav sa hnevu a zatrpknutosti

Títo verní muži sa v prvom rade nenechali chytiť do pasce zatrpknutosti a hnevu. Kým bol Jozef vo väzení, mohol sa ľahko zaoberať negatívnymi myšlienkami a stále si premietať, ako ho bratia zradili. Mohol si predstavovať, ako sa im pomstí, keď ich ešte niekedy stretne. Ako vieme, že Jozef odolal takému deštruktívnemu zmýšľaniu? Pouvažujme o tom, ako zareagoval, keď sa mu naskytla príležitosť, aby sa pomstil svojim bratom, ktorí prišli do Egypta kúpiť obilie. Správa hovorí: „[Jozef] sa odvrátil od nich a rozplakal sa... Potom dal Jozef príkaz a [jeho služobníci] naplnili... nádoby [bratov] obilím. Tiež mali vrátiť peniaze mužom jednotlivo do každého vreca a dať im zásoby na cestu.“ Neskôr, keď Jozef posielal bratov, aby priviedli svojho otca do Egypta, ich povzbudil: „Nerozčuľujte sa po ceste jeden na druhého.“ Jozef slovom aj skutkom dokázal, že zatrpknutosť a hnev nepoznačili jeho život. — 1. Mojžišova 42:24, 25; 45:24.

Podobne ani Dávid v sebe neživil hnev voči kráľovi Saulovi. Dávid mal dvakrát príležitosť zabiť Saula. No keď naňho jeho muži naliehali, aby to urobil, povedal: „Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja urobil tú vec svojmu pánovi, Jehovovmu pomazanému, že by som vystrel proti nemu ruku; veď je Jehovov pomazaný.“ Dávid ponechal veci v Jehovových rukách a svojim mužom povedal: „Akože žije Jehova, sám Jehova ho udrie; alebo príde jeho deň a bude musieť zomrieť, alebo pôjde do bitky a istotne ho zmetú.“ Neskôr Dávid dokonca zložil žalospev, v ktorom oplakával Saula a jeho syna Jonatána. Tak ako Jozef, ani Dávid nedovolil, aby  ho zožieral hnev. — 1. Samuelova 24:3–6; 26:7–13; 2. Samuelova 1:17–27.

Prechovávame pocit hnevu a zatrpknutosti, keď sa nás bolestne dotkne nejaká krivda? To sa veľmi ľahko môže stať. Ak by sme dovolili, aby nás ovládli naše pocity, mohlo by nám to spôsobiť ešte väčšiu škodu ako samotná krivda. (Efezanom 4:26, 27) Hoci väčšinou nemôžeme ovplyvniť to, čo robia druhí, svoju reakciu môžeme ovplyvniť. Je ľahšie zanechať hnev a zatrpknutosť, keď veríme, že Jehova vo svoj čas všetko napraví. — Rimanom 12:17–19.

Využi čo najlepšie svoje okolnosti

Druhé poučenie, ktoré môžeme získať, je, aby naše okolnosti neochromili náš život. Mohli by sme byť takí zaujatí tým, čo nemôžeme v danej situácii robiť, že by sme stratili zo zreteľa to, čo môžeme robiť. Potom by nás vlastne naše okolnosti začali ovládať. Tak mohol reagovať aj Jozef. Namiesto toho sa snažil čo najlepšie využiť svoju situáciu. Keď slúžil ako otrok, „nachádzal priazeň [v pánových očiach] a naďalej ho obsluhoval, takže ho ustanovil nad svojím domom“. Jozef si rovnako počínal aj vo väzení. Vďaka Jehovovmu požehnaniu a Jozefovej usilovnosti „hlavný úradník väznice... odovzdal do Jozefovej ruky všetkých väzňov, ktorí boli vo väzení; a on bol tým, kto dával urobiť všetko, čo tam robili“. — 1. Mojžišova 39:4, 21–23.

Dávid žil roky ako utečenec a tiež sa snažil čo najlepšie využiť svoje okolnosti. Keď žil v pustatine Páran, ochraňoval so svojimi mužmi Nábalove stáda pred záškodníckymi tlupami. „Ukázali sa ako múr okolo nás v noci i vo dne,“ povedal jeden z Nábalových pastierov. (1. Samuelova 25:16) Neskôr, keď bol Dávid v Ciklagu, napádal nepriateľské mestá južne od Izraela, a tak chránil hranice Júdu. — 1. Samuelova 27:8; 1. Paralipomenon 12:20–22.

A čo my? Musíme vynakladať viac úsilia na to, aby sme čo najlepšie využili svoje okolnosti? Hoci to môže byť pre nás náročné, dá sa to zvládnuť. Apoštol Pavol o svojom živote napísal: „Naučil [som sa] byť sebestačným v akýchkoľvek okolnostiach... Vo všetkom a za každých okolností som sa naučil tajomstvu, ako byť sýty aj ako hladovať, ako mať hojnosť aj ako trpieť núdzu.“ Ako sa Pavlovi podarilo vypestovať si takýto postoj k životu? Tak, že sa stále spoliehal na Jehovu. Povedal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ — Filipanom 4:11–13.

Čakaj na Jehovu

Tretie poučenie je, že by sme sa nemali snažiť nebiblickým spôsobom zmeniť svoje okolnosti, ale mali by sme čakať na Jehovu. Učeník Jakub napísal: „Nech vytrvalosť dokončí svoje dielo, aby ste boli úplní a zdraví v každom ohľade a aby vám nič nechýbalo.“ ​(Jakub 1:4) Vytrvalosť by mala ‚dokončiť svoje dielo‘ tým, že necháme, aby skúška naplno prebehla bez toho, že by sme sa ju snažili nebiblickým spôsobom rýchlo ukončiť. Potom bude naša viera vyskúšaná a vycibrená a ukáže sa jej veľká sila. Jozef a Dávid mali takúto vytrvalosť. Nesnažili sa hľadať riešenie, ktoré by ich mohlo pripraviť o Jehovovu priazeň. Namiesto toho sa snažili čo najlepšie využiť svoju situáciu. Čakali na Jehovu a boli za to bohato požehnaní. Jehova použil oboch mužov na oslobodenie a vedenie svojho ľudu. — 1. Mojžišova 41:39–41; 45:5; 2. Samuelova 5:4, 5.

Aj my sa môžeme ocitnúť v situácii, v ktorej by sme mohli byť v pokušení hľadať nebiblické riešenie. Si napríklad skľúčený z toho, že si zatiaľ nenašiel vhodného manželského partnera? Ak je to tak,  vyhýbaj sa pokušeniu neposlúchnuť Jehovov príkaz vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Korinťanom 7:39) Máš problémy v manželstve? Nepodvoľ sa duchu sveta, ktorý podporuje odluku a rozvod, ale snaž sa spolu s partnerom pracovať na vyriešení vašich problémov. (Malachiáš 2:16; Efezanom 5:21–33) Je pre teba ťažké uživiť rodinu v zlej ekonomickej situácii? Čakať na Jehovu znamená aj to, aby sme sa v snahe získať peniaze nezaplietli do pochybných alebo nezákonných činností. (Žalm 37:25; Hebrejom 13:18) Áno, každý z nás sa musí snažiť čo najlepšie využiť svoje okolnosti a konať tak, aby ho Jehova mohol požehnať. Popritom buďme rozhodnutí čakať na Jehovu, ktorý príde s dokonalým riešením. — Micheáš 7:7.

Jehova ťa podporí

Rozjímanie o tom, ako Jozef, Dávid a iné postavy z Biblie úspešne zvládli sklamanie a náročné situácie, na nás môže mať priaznivý vplyv. Hoci ich príbehy sú v Biblii opísané iba na niekoľkých stranách, ich skúšky trvali mnoho rokov. Polož si otázky: ‚Ako sa títo Boží služobníci zmierili so svojimi okolnosťami? Ako si udržali radosť? Aké vlastnosti si museli vypestovať?‘

Je tiež dobré, keď uvažujeme o vytrvalosti novodobých služobníkov Jehovu. (1. Petra 5:9) Každý rok sa v Strážnej veži a Prebuďte sa! objavuje mnoho životných príbehov. Čítaš si skúsenosti týchto príkladných verných kresťanov a rozjímaš o nich? Aj v našich zboroch sú kresťania, ktorí verne vytrvávajú za nepríjemných okolností. Stretávaš sa s nimi pravidelne na zborových zhromaždeniach a učíš sa od nich? — Hebrejom 10:24, 25.

Keď ťa sužujú náročné okolnosti, buď si istý, že Jehova sa o teba stará a že ťa podporí. (1. Petra 5:6–10) Usiluj sa o to, aby tvoje okolnosti neovládali tvoj život. Drž sa príkladu Jozefa, Dávida a ďalších tým, že sa zbavíš hnevu, čo najlepšie využiješ svoju situáciu a budeš čakať na dokonalé riešenie od Jehovu. Približuj sa k nemu v modlitbách a účasťou na duchovných činnostiach. Potom zistíš, že aj v ťažkých časoch môžeš zažívať radosť a šťastie. — Žalm 34:8.

[Obrázok na stranách 20, 21]

Jozef sa snažil čo najlepšie využiť svoju situáciu

[Obrázok na strane 23]

Dávid čakal s riešením svojich problémov na Jehovu