Robiť dobro, alebo len nerobiť zlo?

„ČO NECHCETE, aby ľudia robili vám, nerobte ani vy im.“ Toto mravné ponaučenie sa pripisuje slávnemu čínskemu učiteľovi a filozofovi Konfuciovi. Dnes, asi po 2500 rokoch, si mnohí ľudia stále myslia, že človek si plní svoju morálnu povinnosť, ak jednoducho druhým nerobí nič zlé.

Toto Konfuciovo pravidlo správania má určite svoju hodnotu. No Biblia odhaľuje iný rozmer správania a medziľudských vzťahov. Hovorí, že proti blížnemu hrešíme nielen vtedy, keď konáme to, čo je nesprávne, ale aj vtedy, keď nekonáme to, čo je správne. Kresťanský učeník Jakub napísal: „Ak niekto vie, ako robiť to, čo je správne, a predsa to nerobí, je to pre neho hriech.“ ​(Jakub 4:17) Ježiš Kristus neprikázal kresťanom, aby len nerobili druhým zle, ale dal im takúto radu: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ — Matúš 7:12.

Pôvodným Božím predsavzatím bolo, aby sa každý človek správal k druhým tak, ako by chcel, aby sa druhí správali k nemu. Najlepší príklad v prejavovaní záujmu o blaho druhých dal Boh, a to tým, ako vytvoril ľudí: „Boh tvoril človeka na svoj obraz, stvoril ho na Boží obraz; stvoril ich mužského a ženského rodu.“ ​(1. Mojžišova 1:27) To znamená, že Boh z lásky obdaril ľudí svedomím, ktoré ich pri správnom školení vedie k tomu, aby sa správali k druhým tak, ako by chceli, aby sa druhí správali k nim.

Mnohí sú dnes bez nádeje, lebo zažívajú utrpenie zo strany bezohľadných a sebeckých ľudí, a nie je v ich moci to zmeniť. Je jasné, že je potrebné viac ako iba nerobiť druhým zlo — je potrebné robiť to, čo je pre druhých dobré a prospešné. Preto Jehovovi svedkovia ochotne a aktívne pomáhajú ľuďom, aby sa dozvedeli o úžasnej nádeji, ktorá sa nachádza v Božom Slove. Keď navštevujú svojich blížnych s dobrým posolstvom z Biblie, robia to v duchu lásky. Robia pre druhých to, čo by chceli, aby druhí urobili pre nich.