Nechaj sa viesť živým Bohom

„[Obráťte sa] k živému Bohu, ktorý vytvoril nebo a zem a more a všetko v nich.“ — SKUTKY 14:15.

1, 2. Prečo je správne uznať, že Jehova je „živý Boh“?

PO TOM, čo apoštol Pavol a Barnabáš uzdravili jedného muža v Lystre, Pavol pozorovateľom povedal: „Aj my sme ľudia, máme rovnaké slabosti ako vy a oznamujeme vám dobré posolstvo, aby ste sa odvrátili od týchto márností k živému Bohu, ktorý vytvoril nebo a zem a more a všetko v nich.“ — Skutky 14:15.

² Je to naozaj tak, Jehova je „živý Boh“, nie nejaká neživá modla! (Jeremiáš 10:10; 1. Tesaloničanom 1:9, 10) A nielenže on sám je živý, ale je aj Zdrojom nášho života. „Sám dáva všetkým život a dych a všetko.“ ​(Skutky 17:25) Záleží mu na tom, aby sme sa tešili zo života, teraz i v budúcnosti. Pavol ďalej povedal, že Boh „nezostal bez svedectva tým, že robil dobro, keď vám dával dážď z neba a plodné obdobia a napĺňal vaše srdcia pokrmom a veselosťou“. — Skutky 14:17.

3. Prečo môžeme dôverovať vedeniu, ktoré nám poskytuje Boh?

³ Záujem, ktorý Boh prejavuje o náš život, nám dáva podklad na to, aby sme dôverovali jeho vedeniu. (Žalm 147:8; Matúš 5:45) Niektorí však toto vedenie neprijímajú, ak nájdu nejaký biblický pokyn, ktorému nerozumejú alebo ktorý sa im zdá obmedzujúci. No dôverovať Jehovovmu vedeniu bolo vždy múdre. Znázornime si to: Ak aj nejaký Izraelita nerozumel zákonu, ktorý zakazoval dotýkať sa mŕtveho tela, ale poslúchal ho, mal z toho úžitok. Aký? Predovšetkým sa vďaka svojej poslušnosti priblížil k živému Bohu. Okrem toho sa tak vyhol chorobám. — 3. Mojžišova 5:2; 11:24.

4, 5. a) Aké vedenie v otázke krvi poskytol Jehova v predkresťanskej dobe? b) Z čoho vieme, že Božie vedenie v otázke krvi sa týka aj kresťanov?

⁴ Podobne je to aj s Božím vedením v otázke krvi. Boh povedal Noachovi, že ľudia nemajú  jesť krv. Neskôr v Zákone odhalil, že jediný spôsob použitia krvi, ktorý schvaľuje, je na oltári — na odpustenie hriechov. Takýmito pokynmi Boh pripravil pôdu na to najvznešenejšie použitie krvi, ktorým je záchrana života ľudí prostredníctvom Ježišovho výkupného. (Hebrejom 9:14) V tomto Božom vedení sa odzrkadľoval jeho záujem o náš život a o naše blaho. V komentári k 1. Mojžišovej 9:4 Adam Clarke, biblický učenec z 19. storočia, napísal: „Tento príkaz [daný Noachovi] ešte stále striktne poslúchajú východní kresťania... Pod Zákonom sa krv nejedla, pretože poukazovala na krv, ktorá mala byť vyliata za hriech sveta; a pod Evanjeliom sa nemá jesť, pretože sa na ňu má vždy pozerať tak, že predstavuje krv, ktorá bola vyliata na odpustenie hriechov.“

⁵ Tento učenec mal zrejme na mysli základné posolstvo evanjelia úzko späté s Ježišom — že Boh poslal svojho Syna, aby za nás zomrel, teda vylial svoju krv, aby sme mohli získať večný život. (Matúš 20:28; Ján 3:16; Rimanom 5:8, 9) V spomínanom komentári sa zmienil aj o neskoršom príkaze zdržiavať sa krvi, ktorý dostali Kristovi nasledovníci.

6. Aké príkazy týkajúce sa krvi dostali kresťania a prečo?

⁶ Ako iste vieš, Boh dal Izraelitom stovky predpisov a nariadení. No keď Ježiš zomrel, jeho učeníci už nemuseli dodržiavať všetky tieto zákony. (Rimanom 7:4, 6; Kolosanom 2:13, 14, 17; Hebrejom 8:6, 13) Časom však vznikla otázka o jednej zo základných požiadaviek — o mužskej obriezke. Mali by sa Nežidia, ktorí chceli mať úžitok z Kristovej krvi, obrezávať, čím by dali najavo, že sú pod Zákonom? V roku 49 n. l. sa touto otázkou zaoberal kresťanský vedúci zbor. (Skutky, 15. kapitola) S pomocou Božieho ducha apoštoli a starší dospeli k záveru, že povinná obriezka sa skončila so Zákonom. No určité Božie požiadavky zostali v platnosti aj pre kresťanov. V liste zborom vedúci zbor napísal: „Svätý duch a my sami sme uznali za dobré nepridávať vám nijaké ďalšie bremeno okrem týchto nevyhnutných vecí: Aby ste sa zdržiavali obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva. Ak sa budete tohto pozorne vystríhať, bude sa vám dobre dariť.“ — Skutky 15:28, 29.

7. Nakoľko dôležité je, aby sa kresťania ‚zdržiavali krvi‘?

⁷ Je zjavné, že vedúci zbor považoval požiadavku ‚zdržiavať sa krvi‘ z morálneho hľadiska za rovnako dôležitú ako vyhýbať sa sexuálnej nemravnosti či uctievaniu modiel. To ukazuje, že zákaz týkajúci sa krvi treba brať vážne. Kresťania, ktorí sa nekajúcne dopúšťajú modlárstva alebo sexuálnej nemravnosti, „nezdedia Božie kráľovstvo“; ‚ich podielom bude druhá smrť‘. (1. Korinťanom 6:9, 10; Zjavenie 21:8; 22:15) Z toho vyplýva, že rovnako ak niekto nedbá na Božie vedenie v súvislosti so svätosťou krvi, môže to viesť k večnej smrti. Naproti tomu úcta k Ježišovej obeti môže viesť k večnému životu.

8. Z čoho vidno, že raní kresťania brali Božie vedenie v otázke krvi vážne?

⁸ Ako raní kresťania rozumeli Božiemu vedeniu v otázke krvi a ako sa to odrazilo v ich živote? Pripomeňme si komentár učenca Adama  Clarka: „Pod Evanjeliom sa [krv] nemá jesť, pretože sa na ňu má vždy pozerať tak, že predstavuje krv, ktorá bola vyliata na odpustenie hriechov.“ História potvrdzuje, že raní kresťania brali túto záležitosť vážne. Tertulián napísal: „Povážte tých, ktorí na predstaveniach v aréne hltavo pijú čerstvú krv zločincov... a odnášajú si ju na vyliečenie epilepsie.“ Zatiaľ čo pohania pili krv, Tertulián povedal, že kresťania nemajú „ani len krv zvierat vo svojich jedlách... Na súdnych pojednávaniach s kresťanmi im ponúkate klobásy plnené krvou. A pritom viete, že práve [to] je pre nich nezákonné.“ Teda Božie vedenie bolo pre kresťanov také dôležité, že ani pod hrozbou smrti nejedli krv.

9. Čo zahŕňal príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ okrem toho, že ju kresťania nemali jesť ani piť?

⁹ Niektorí si možno myslia, že pokyn vedúceho zboru jednoducho znamenal, že kresťania nemali jesť ani piť krv ani nemali jesť nevykrvácané mäso či jedlo, v ktorom bola krv. Je pravda, že to bol prvý význam príkazu, ktorý dal Boh Noachovi. A nariadenie apoštolov skutočne obsahovalo príkaz, aby sa kresťania ‚zdržiavali zaduseného‘, čiže mäsa, v ktorom zostala krv. (1. Mojžišova 9:3, 4; Skutky 21:25) No raní kresťania vedeli, že nešlo len o to. Niektorí ľudia v tom čase prijímali krv ako liečebný prostriedok. Tertulián sa zmienil o tom, že niektorí pohania pili čerstvú krv v snahe liečiť epilepsiu. A krv sa možno používala aj pri liečbe iných chorôb alebo na údajné posilnenie zdravia. Preto príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ pre kresťanov znamenal neprijímať ju ani zo zdravotných dôvodov. Tento postoj si zachovávali aj vtedy, ak tým riskovali svoj život.

Krv ako liečebný prostriedok

10. Ako sa krv používa v medicíne a aké otázky to vyvoláva?

¹⁰ Používanie krvi v medicíne je dnes bežné. Pri prvých transfúziách sa podávala celá krv, ktorá bola odobratá darcovi, uskladnená a potom podaná pacientovi, napríklad zranenému vojakovi. Časom výskumníci prišli na to, ako rozložiť krv na hlavné zložky. Keď lekári podávali transfúzie týchto zložiek, mohli darovanú krv rozdeliť viacerým pacientom, napríklad jednému podali plazmu a inému červené krvinky. Ďalší výskum ukázal, že z každej z týchto hlavných zložiek, napríklad z krvnej plazmy, možno ďalším spracovaním získať viacero frakcií, ktoré tak mohli byť podané ešte väčšiemu počtu pacientov. Výskum v tomto smere pokračuje a objavujú sa správy o nových a nových spôsoboch použitia krvných frakcií. Aký postoj by mal zaujať kresťan, ktorý je pevne rozhodnutý nikdy neprijať transfúziu krvi, ale lekár naňho nalieha, aby prijal niektorú z hlavných zložiek, napríklad koncentrované červené krvinky? Alebo čo ak k liečbe patrí prijať jednu malú frakciu získanú z niektorej hlavnej zložky? Ako sa môže Boží služobník rozhodnúť v takýchto otázkach, keď berie do úvahy, že krv je posvätná a že Kristova krv zachraňuje život v tom najdôležitejšom zmysle?

11. Aký lekársky presný postoj v otázke krvi svedkovia už dlho zaujímajú?

¹¹ Jehovovi svedkovia už pred desiatkami rokov jasne vyjadrili svoj postoj. Napríklad napísali článok do lekárskeho časopisu JAMA (The Journal of the American Medical Association z 27. novembra 1981; v nezmenenej podobe bol uverejnený v brožúre Ako môže krv zachrániť váš život? na stranách 27–29). * Tento článok citoval z 1. Mojžišovej, 3. Mojžišovej a Skutkov. Bolo v ňom uvedené takéto vysvetlenie: „Hoci tieto verše nie sú formulované v lekárskych pojmoch, svedkovia sa na ne pozerajú ako na verše vylučujúce transfúziu celej krvi, koncentrovaných červených krviniek a plazmy, takisto aj bielych krviniek a doštičiek.“ V lekárskej príručke  o poskytovaní pomoci v naliehavých prípadoch (Emergency Care) sa pod nadpisom „Zloženie krvi“ píše: „Krv tvorí niekoľko zložiek: plazma, červené a biele krvinky a krvné doštičky.“ Preto v súlade s týmito lekárskymi poznatkami svedkovia odmietajú transfúzie celej krvi, ako aj ktorejkoľvek z jej štyroch hlavných zložiek.

12. a) Aký postoj v súvislosti s frakciami získavanými z hlavných zložiek krvi bol predložený v roku 1981? b) Kde možno nájsť ďalšie informácie na túto tému?

¹² V spomenutom článku sa ďalej písalo: „Náboženské porozumenie svedkov im v absolútnom zmysle nezakazuje použitie takých [frakcií] ako je albumín, imunoglobulíny a preparáty pre hemofilikov; každý svedok sa musí rozhodnúť sám, či ich prijme.“ Od roku 1981 bolo izolovaných mnoho ďalších frakcií (menších častí získaných z niektorej zo štyroch hlavných zložiek). Preto Strážna veža z 15. júna 2000 poskytla na tento námet užitočné informácie v článku „Otázky čitateľov“. Na úžitok miliónov súčasných čitateľov uverejňujeme tento článok znovu v nezmenenej podobe na stranách 29–31 v tomto časopise. Článok obsahuje viaceré podrobnosti a logické argumenty, ale ako uvidíte, je v súlade so základnými myšlienkami uverejnenými v roku 1981.

Úloha tvojho svedomia

13, 14. a) Čo je svedomie a akú úlohu zohráva v súvislosti s krvou? b) Aké pokyny o jedení mäsa dal Boh Izraelitom, ale aké otázky mohli vzniknúť?

¹³ Vo svetle týchto informácií vystupuje do popredia úloha svedomia. Prečo je to tak? Kresťania uznávajú potrebu držať sa Božieho vedenia, no v niektorých oblastiach musia urobiť osobné rozhodnutie, pri ktorom zohráva úlohu svedomie. Svedomie je vrodená schopnosť posudzovať rôzne záležitosti, často v oblasti morálky, a rozhodovať sa v nich. (Rimanom 2:14, 15) No ako iste vieš, každý má iné svedomie. * Biblia sa zmieňuje o tom, že niektorí majú „svedomie, ktoré je slabé“, čím naznačuje, že iní majú zase silné svedomie. (1. Korinťanom 8:12) Kresťania sa líšia v tom, aký pokrok už dosiahli v poznaní toho, čo hovorí Boh, v pochopení jeho zmýšľania a v uplatňovaní tohto poznania pri svojich rozhodnutiach. Môžeme si to znázorniť na Židoch a jedení mäsa.

¹⁴ Biblia jasne hovorí, že človek, ktorý poslúcha Boha, nebude jesť nevykrvácané mäso. Tento zákaz bol taký dôležitý, že keď raz  izraelskí vojaci jedli nevykrvácané mäso, previnili sa vážnym hriechom, hoci to urobili v naliehavej situácii. (5. Mojžišova 12:15, 16; 1. Samuelova 14:31–35) V tejto súvislosti však mohli vzniknúť určité otázky. Keď Izraelita zabil ovcu, ako rýchlo ju musel nechať vykrvácať? Musel jej podrezať krk, aby stiekla z krvi? Bolo nutné, aby ovcu zavesil za zadné nohy? Na ako dlho? A ako mohol nechať vykrvácať také veľké zviera, ako je krava? Aj po vykrvácaní mohla nejaká krv v mäse zostať. Mohol také mäso jesť? Kto mal o tom rozhodnúť?

15. Ako niektorí Židia pristupovali k jedeniu mäsa, ale aké pokyny dal v tomto smere Boh?

¹⁵ Predstav si nejakého horlivého Žida, ktorý stál pred takýmito otázkami. Možno považoval za najistejšie vôbec nekupovať mäso na trhu, tak ako iný sa zas možno vyhýbal jedeniu mäsa, ak tu bolo čo aj najmenšie riziko, že bolo obetované modle. Iní Židia možno jedli iba také mäso, ktoré bolo vykrvácané určitým obradným spôsobom. * (Matúš 23:23, 24) Čo si myslíš o takých rôznych prístupoch? Okrem toho, keďže Boh k takýmto otázkam nedal žiadne konkrétne pokyny, bolo by najlepším riešením, aby Židia posielali množstvo otázok nejakej rabínskej rade, ktorá by určila pravidlá pre každý jeden prípad? Hoci v judaizme vznikol takýto zvyk, môžeme byť radi, že Jehova neprikázal, aby sa praví ctitelia rozhodovali v otázke krvi takýmto spôsobom. Boh dal jednoduché pokyny o tom, že majú zabíjať čisté zvieratá a že ich majú nechať vykrvácať, a nič viac. — Ján 8:32.

16. Prečo môžu mať kresťania rôzne názory na prijímanie injekcií nejakej malej frakcie z niektorej hlavnej zložky krvi?

¹⁶ Ako bolo uvedené v 11. a 12. odseku, Jehovovi svedkovia odmietajú transfúzie celej krvi a jej štyroch hlavných zložiek — plazmy, červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek. A ako je to s malými frakciami získanými z niektorej hlavnej zložky, napríklad so sérami obsahujúcimi protilátky na liečbu chorôb alebo proti hadiemu jedu? (Pozri stranu 30, odsek 4.) Niektorí dospeli k záveru, že také malé frakcie v skutočnosti už nie sú krvou, a tak sa na ne nevzťahuje príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘. (Skutky 15:29; 21:25; strana 31, odsek 1) Je to ich osobné rozhodnutie. Iných svedomie vedie k tomu, aby odmietli čokoľvek, čo je získané z krvi (zvieracej či ľudskej), a to aj malé frakcie ktorejkoľvek hlavnej zložky. * Ďalší sa možno rozhodnú prijať injekcie niektorej bielkoviny z krvnej plazmy, napríklad na liečbu nejakej choroby alebo proti hadiemu jedu, zatiaľ čo iné malé frakcie odmietajú. Okrem toho niektoré produkty získané z jednej zo štyroch hlavných zložiek krvi  môžu byť vo svojej funkcii také podobné celej zložke a mať pri udržiavaní života takú úlohu v tele, že väčšina kresťanov by ich prijatie považovala za sporné.

17. a) Akou pomocou nám môže byť svedomie, keď sa potrebujeme rozhodnúť v otázke krvných frakcií? b) Prečo sú rozhodnutia v tejto veci také závažné?

¹⁷ Pri takýchto rozhodnutiach je užitočné vedieť, čo Biblia hovorí o svedomí. Prvým krokom je spoznať, čo hovorí Božie Slovo, a podľa toho sa snažiť pretvárať svoje svedomie. Potom sa budeš vedieť rozhodovať v súlade s Božím vedením a nebudeš sa musieť pýtať niekoho iného, čo by si mal robiť. (Žalm 25:4, 5) Pokiaľ ide o prijímanie krvných frakcií, niektorí si možno myslia: ‚Ak je to vec svedomia, tak to nie je až také dôležité.‘ To je však mylné uvažovanie. Skutočnosť, že niečo je otázkou svedomia, neznamená, že to nie je závažné. Môže to byť veľmi vážna vec. Jedným z dôvodov je to, že naše rozhodnutie môže ovplyvniť iných, ktorým svedomie hovorí v danej veci niečo iné. Vidíme to z rady, ktorú dal Pavol o jedení mäsa, ktoré sa predávalo na trhu a ktoré mohlo byť predtým obetované modle. Kresťanovi malo záležať na tom, aby ‚nezraňoval svedomie tých, ktorí ho mali slabé‘. Ak by privádzal druhých k potknutiu, mohol by spôsobiť, že by ‚zahynul jeho brat, za ktorého zomrel Kristus‘, a tak hrešiť proti Kristovi. Teda aj keď je prijímanie malých krvných frakcií otázkou osobného rozhodnutia, k takémuto rozhodnutiu by sa malo pristupovať s veľkou vážnosťou. — 1. Korinťanom 8:8, 11–13; 10:25–31.

18. Čo musí kresťan robiť, aby neotupoval svoje svedomie, pokiaľ ide o rozhodnutia v otázke krvi?

¹⁸ Je tu ešte jeden aspekt, ktorý zdôrazňuje závažnosť rozhodnutí súvisiacich s krvou. Ide o to, ako môžu takéto rozhodnutia zapôsobiť na teba. Ak by prijatie malej krvnej frakcie znepokojovalo tvoje biblicky školené svedomie, nemal by si to brať na ľahkú váhu. Mal by si počúvať hlas svojho svedomia a nemal by si ho potláčať len preto, že ti niekto povie: „To je v poriadku. Mnohí prijímajú krvné frakcie.“ Pamätaj na to, že dnes milióny ľudí ignorujú svoje svedomie, takže ich svedomie úplne znecitlivelo a dovoľuje im klamať alebo robiť iné zlé veci bez toho, aby to nejako ľutovali. Kresťania sa chcú takému spôsobu konania rozhodne vyhnúť. — 2. Samuelova 24:10; 1. Timotejovi 4:1, 2.

19. Čo by sme mali mať predovšetkým na pamäti, keď sa rozhodujeme v otázke použitia krvi na liečebné účely?

¹⁹ Ku koncu znovuuverejneného článku „Otázky čitateľov“ na stranách 29–31 sa uvádza: „Znamená skutočnosť, že názory a rozhodnutia na základe svedomia sa v tejto veci môžu líšiť, že táto otázka nie je taká dôležitá? Nie. Je závažná.“ Je závažná zvlášť preto, že sa týka tvojho vzťahu k „živému Bohu“. Iba tento vzťah ti umožní získať večný život na základe zachraňujúcej moci Ježišovej preliatej krvi. Rozvíjaj si preto hlbokú úctu ku krvi, lebo práve prostredníctvom nej Boh umožňuje záchranu života. Pavol výstižne napísal: „Nemali ste nijakú nádej a boli ste bez Boha vo svete. Ale teraz, v spojení s Kristom Ježišom, vy, ktorí ste boli kedysi vzdialení, priblížili ste sa Kristovou krvou.“ — Efezanom 2:12, 13.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• Aké vedenie v otázke krvi poskytol Boh Noachovi, aké Izraelitom a aké kresťanom?

• Čo Jehovovi svedkovia úplne odmietajú, pokiaľ ide o krv?

• V akom zmysle je prijatie malých frakcií z hlavných zložiek krvi vecou svedomia, ale čo to neznamená?

• Prečo by sme mali predovšetkým pamätať na náš vzťah k Bohu, keď robíme nejaké rozhodnutia?

[Študijné otázky]

[Tabuľka na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ZÁKLADNÝ POSTOJ KU KRVI

CELÁ KRV

NEPRIJATEĽNÉ

červené krvinky

biele krvinky

krvné doštičky

plazma

OTÁZKA SVEDOMIA

frakcie z červených krviniek

frakcie z bielych krviniek

frakcie z krvných doštičiek

frakcie z krvnej plazmy

[Obrázok na strane 20]

Vedúci zbor dospel k záveru, že kresťania sa musia ‚zdržiavať krvi‘

[Obrázok na strane 23]

Nepotláčaj svoje svedomie, keď sa rozhoduješ, či prijmeš nejakú krvnú frakciu