‚Odplavili sa na Cyprus‘

TAKTO sa v knihe Skutky začína správa o skúsenostiach kresťanských misionárov Pavla, Barnabáša a Jána Marka, ktorí navštívili Cyprus okolo roku 47 n. l. (Skutky 13:4) Cyprus mal v tom čase — tak ako má aj dnes — strategicky dôležitú polohu vo východnom Stredozemí.

Rimania veľmi túžili získať tento ostrov a v roku 58 pred n. l. sa skutočne dostal pod ich nadvládu. V tom čase mal už Cyprus za sebou búrlivú históriu. Zažil nadvládu Feničanov, Grékov, Asýrčanov, Peržanov a Egypťanov. V stredoveku prišli križiaci, Frankovia a Benátčania a neskôr Osmani. V roku 1914 tento ostrov anektovala Veľká Británia a vládla nad ním až do roku 1960, keď získal nezávislosť.

Dnes je na Cypre hlavným zdrojom príjmov turistický ruch, ale v Pavlových dňoch mal tento ostrov bohaté prírodné zdroje, ktoré Rimania využívali na plnenie svojich pokladníc. Už v ranej histórii ostrova bola objavená meď a odhaduje sa, že do konca rímskeho obdobia sa jej vytavilo 250 000 ton. Na účely tavenia medi však boli vyrúbané husté lesy na rozsiahlom území. V čase Pavlovho príchodu už veľká časť pôvodných lesov neexistovala.

 Cyprus pod nadvládou Ríma

Podľa diela Encyclopædia Britannica najprv Julius Caesar a potom Marcus Antonius darovali Cyprus Egyptu. Za vlády cézara Augusta sa však vrátil do rúk Ríma, a ako veľmi presne zaznamenal Lukáš, pisateľ biblickej knihy Skutky, vládol nad ním prokonzul, ktorý podliehal priamo Rímu. Keď na ostrove kázal Pavol, bol tam prokonzulom Sergius Paulus. — Skutky 13:7.

Pax Romana, medzinárodný mier, ktorý presadil Rím, prispel k rozvoju ťažobného priemyslu a remesiel na Cypre, čo viedlo k rozmachu obchodu. Ďalší príjem plynul z toho, že tu boli rímske légie a že sem prúdili pútnici, ktorí prichádzali uctievať Afroditu, bohyňu považovanú za patrónku ostrova. Vďaka tomu sa budovali nové cesty, prístavy a prepychové verejné budovy. Úradným jazykom zostala gréčtina a Cyperčania vo veľkom uctievali nielen cisára, ale aj Afroditu, Apolóna a Dia. Ľudia sa tešili z prosperity a z bohatého spoločenského a kultúrneho života.

Takýto bol Cyprus v čase, keď ním Pavol prechádzal a učil ľudí o Kristovi. Kresťanstvo sa však na tento ostrov dostalo ešte pred príchodom Pavla. Správa zo Skutkov nám hovorí, že po smrti prvého kresťanského mučeníka, Štefana, niektorí raní kresťania utiekli na Cyprus. (Skutky 11:19) Barnabáš, Pavlov spolupracovník, bol rodák z Cypru, a tak ostrov dobre poznal. Preto bol Pavlovi na tejto misionárskej ceste nepochybne výborným sprievodcom. — Skutky 4:36; 13:2.

Po Pavlových stopách

Nie je ľahké presne zistiť, kadiaľ išiel Pavol pri svojej ceste po Cypre. No archeológovia majú pomerne jasnú predstavu o vynikajúcej cestnej sieti z čias Ríma. Vzhľadom na geografiu ostrova sa dá povedať, že aj dnešné moderné diaľnice idú zhruba rovnakou trasou ako cesty, po ktorých pravdepodobne cestovali raní misionári.

Pavol, Barnabáš a Ján Marek vyplávali zo Seleucie do prístavného mesta Salamis. Prečo do Salamisu, keď hlavné mesto a hlavný prístav bol Pafos? Jedným dôvodom bolo to, že Salamis sa nachádzal na východnom pobreží, iba asi 200 kilometrov od Seleucie, ktorá bola na pevnine. Hoci za čias Ríma sa namiesto Salamisu stal hlavným mestom Pafos, Salamis bol naďalej hlavným kultúrnym, vzdelávacím i obchodným strediskom ostrova. Bola tu aj dosť veľká židovská komunita, a tak títo misionári „zvestovali Božie slovo v židovských synagógach“. — Skutky 13:5.

Dnes zostali zo Salamisu iba rozvaliny. Archeologické nálezy však svedčia o niekdajšej sláve a bohatstve tohto mesta. Jeho trhovisko, centrum politického a náboženského života, je známe ako pravdepodobne najväčšia rímska agora, aká bola kedy v oblasti Stredozemia pri vykopávkach objavená. V ruinách tohto  mesta datovaných do obdobia vlády cézara Augusta sa našli zložité podlahové mozaiky, gymnáziá, vynikajúci systém kúpeľov, štadión a amfiteáter, vznešené hrobky a veľké divadlo, v ktorom bolo až 15 000 miest na sedenie! Neďaleko sa nachádzajú ruiny pôsobivého chrámu zasväteného Diovi.

Ale Zeus nemohol zabrániť tomu, aby mesto nebolo zničené zemetrasením. Pri veľkom zemetrasení v roku 15 pred n. l. bola väčšina mesta zrovnaná so zemou, ale Augustus ho potom znovu postavil. V roku 77 n. l. bol Salamis opäť zničený zemetrasením — a opäť bol obnovený. No v štvrtom storočí bolo toto mesto spustošené sériou zemetrasení a už nikdy nedosiahlo svoju predošlú slávu. V stredoveku bol mestský prístav už zanesený naplaveným pieskom a nepoužíval sa.

Nevieme, ako na Pavlovo kázanie reagovali obyvatelia Salamisu. No Pavol musel ísť ďalej a zvestovať aj ďalším komunitám. Keď misionári odchádzali zo Salamisu, mohli si vybrať z troch hlavných ciest: jedna smerovala k severnému pobrežiu, pričom prechádzala cez hornatú oblasť Kyrenie, druhá smerovala na západ naprieč planinou Mesaria cez hlavnú časť ostrova a tretia viedla pozdĺž južného pobrežia.

Podľa tradície šiel Pavol údajne tou treťou cestou. Táto cesta prechádza cez úrodnú poľnohospodársku oblasť s charakteristickou červenou pôdou. Asi 50 kilometrov juhozápadne od Salamisu cesta prechádza cez mesto Larnaka a potom sa stáča severne do vnútrozemia.

„Cez celý ostrov“

Cesta ďalej viedla cez staroveké mesto Ledra, ktoré bolo neďaleko Larnaky. Na mieste Ledry dnes stojí Nikózia, terajšie hlavné mesto Cypru. Po starovekom mestskom kráľovstve nezostalo ani stopy. Ale v historickom jadre Nikózie, lemovanom benátskymi hradbami zo 16. storočia, sa nachádza úzka, rušná ulička s názvom Ledra. Nevieme, či Pavol so svojimi spoločníkmi navštívil aj Ledru. Biblia nám jednoducho hovorí, že prešli „cez celý ostrov“. (Skutky 13:6) V diele The Wycliffe Historical Geography of Bible Lands sa uvádza, že „to pravdepodobne znamená, že Pavol navštívil všetky židovské komunity na Cypre“.

 Pavol sa určite usiloval osloviť na Cypre toľko ľudí, koľko len bolo možné. Preto pravdepodobne išiel južnou cestou z Ledry cez Amathus a Kourión, čo boli dve veľké kozmopolitné mestá, kde sa obyvateľom zjavne darilo.

Kourión sa nachádzal vysoko nad morom na útese, ktorý sa takmer zvislo zvažuje dole k plážam. Toto pôsobivé grécko-rímske mesto bolo spustošené v roku 77 n. l. tým istým zemetrasením, ktoré zničilo Salamis. Sú tu zrúcaniny chrámu zasväteného Apolónovi, ktoré sa datujú do roku 100 n. l. Tunajší štadión mohol pojať 6000 divákov. Nádherné podlahové mozaiky nájdené dokonca aj v súkromných vilách svedčia o prepychu, v ktorom žili mnohí obyvatelia Kouriónu.

„Do Pafosu“

Z Kouriónu sa táto malebná cesta vinie smerom na západ krajinou viníc, pričom takmer nebadane stúpa, až zrazu celkom nečakane začne prudko klesať a kľukatiť sa v serpentínach dolu po útesoch až k štrkovým plážam. Podľa gréckej mytológie sa práve tam zrodila z mora bohyňa Afrodita a vystúpila na zem.

Afrodita bola na Cypre najobľúbenejšou bohyňou zo všetkých gréckych božstiev a bola horlivo uctievaná až do druhého storočia n. l. Stredisko uctievania Afrodity bolo v Pafose. Každú jar tam na jej počesť usporadúvali veľké oslavy. Na tieto oslavy prichádzali pútnici z Egypta, Grécka, Malej Ázie a dokonca až z Perzie. Keď sa ostrov dostal pod nadvládu Ptolemaiovcov, Cyperčania boli zasvätení aj do uctievania faraóna.

Pafos bol za vlády Ríma hlavným mestom Cypru a sídlom prokonzula a mal privilégium raziť medené mince. Aj toto mesto bolo okolo roku 15 pred n. l. zničené zemetrasením, a práve tak ako to bolo v prípade Salamisu, Augustus poskytol prostriedky aj na obnovu Pafosu. Vykopávky svedčia o luxusnom spôsobe života, ktorým žili bohatí obyvatelia Pafosu v prvom storočí — boli tu široké mestské ulice, bohato zdobené súkromné vily, hudobné školy, gymnáziá a amfiteáter.

Taký bol Pafos, ktorý navštívili Pavol, Barnabáš a Ján Marek, a práve tu sa prokonzul Sergius Paulus — ‚rozumný muž‘ — „vážne... usiloval počuť Božie slovo“ napriek prudkému odporu čarodejníka Elymasa. Tento prokonzul „žasol nad Jehovovým učením“. — Skutky 13:6–12.

Keď títo misionári úspešne dokončili svoju zvestovateľskú misiu na Cypre, pokračovali vo svojej práci v Malej Ázii. Táto prvá Pavlova misionárska cesta bola míľnikom v šírení pravého kresťanstva. Kniha St. Paul’s Journeys in the Greek Orient ju označuje za „skutočný začiatok kresťanskej misie a... Pavlovej misionárskej dráhy“. Okrem toho sa tu píše: „Keďže Cyprus bol križovatkou námorných ciest vedúcich do Sýrie, Malej Ázie a Grécka, bolo len prirodzené, že bol prvou zastávkou misionárskej cesty.“ Ale Pavlova cesta bola iba začiatkom kresťanskej misionárskej činnosti, ktorá pokračuje aj takmer po dvadsiatich storočiach — a dnes možno skutočne povedať, že dobré posolstvo o Jehovovom Kráľovstve sa dostalo doslova „až do najvzdialenejšej časti zeme“. — Skutky 1:8.

[Mapy na strane 20]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

CYPRUS

NIKÓZIA (Ledra)

Salamis

Pafos

Kourión

Amathus

Larnaka

POHORIE KYRENIA

PLANINA MESARIA

POHORIE TROODOS

[Obrázok na strane 21]

Keď bol Pavol v Pafose, naplnený svätým duchom ranil slepotou čarodejníka Elymasa