Kapadócia — kde ľudia žili v domoch vytesaných vetrom a vodou

APOŠTOL Peter hovoril o Kapadócii. Svoj prvý inšpirovaný list adresoval aj „dočasným usadlíkom, ktorí sú rozptýlení v... Kappadokii“. (1. Petra 1:1) Čo to bola za krajina? Prečo jej obyvatelia žili v obydliach vytesaných do kameňa? Ako prišli do styku s kresťanstvom?

„Zrazu sme ostali stratení v lese kamenných kužeľov a stĺpov,“ povedal britský cestovateľ W. F. Ainsworth, ktorý navštívil Kapadóciu v 40. rokoch 19. storočia. Jedinečná scenéria tejto oblasti ohromuje aj dnešných návštevníkov Turecka. Neobyčajné „sochy“ z kameňa stoja jedna pri druhej ako nemí strážcovia kapadóckych údolí. Niektoré vyzerajú ako gigantické komíny týčiace sa k oblohe aj do výšky viac ako 30 metrov, iné pripomínajú obrovské zmrzlinové kornúty, obelisky alebo hríby.

V priebehu dňa slnko krásne sfarbuje tieto sochy rôznymi farbami. Na úsvite sú bledoružové, napoludnie dostávajú nádych vyblednutej slonoviny a zapadajúce slnko ich sfarbí do zlatookrova. Čo sformovalo tento „les kamenných kužeľov a stĺpov“? A prečo si ľudia žijúci v tejto oblasti robili v nich obydlia?

Vytesané vetrom a vodou

Kapadócia leží v srdci Anatólie, polostrova, ktorý spája Áziu s Európou. Túto oblasť tvorí náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú dve sopky. Ich silné erupcie pred tisícročiami pokryli oblasť dvoma druhmi kameňa — tvrdým čadičom a mäkkým tufom, bielym kameňom zo stuhnutého vulkanického popola.

Rieky, dážď a vietor pôsobili na mäkký tuf erozívne a vznikli kaňony. Časom sa niektoré z útesov, ohraničujúcich tieto kaňony, rozpadli do nespočetných kužeľovitých kamenných stĺpov a obdarili krajinu sochárskymi dielami, aké sa nenachádzajú nikde inde na zemi. Niektoré kamenné kužele pripomínajú na pohľad včelie plásty. Miestni obyvatelia vytesali do mäkkého kameňa miestnosti, a ako rodina rástla, tesali ďalšie. Zistili, že v týchto obydliach je v lete príjemne chladno a v zime teplo.

Život na križovatke civilizácií

Obyvatelia jaskynných obydlí by pravdepodobne žili dosť v ústraní, nebyť  toho, že žili na dôležitej križovatke civilizácií. Cez Kapadóciu prechádzala povestná hodvábna cesta, 6500 kilometrov dlhá obchodná cesta spájajúca Rímsku ríšu s Čínou. Okrem obchodníkov ju využívali aj perzské, grécke a rímske armády. Cestovatelia prinášali so sebou aj nové náboženské myšlienky.

Najneskôr od druhého storočia pred n. l. žili v Kapadócii aj Židia. A v roku 33 n. l. boli Židia z tejto oblasti prítomní v Jeruzaleme na sviatku Letníc. Preto im apoštol Peter po tom, čo bol vyliaty svätý duch, mohol kázať. (Skutky 2:1–9) Niektorí zjavne reagovali na jeho posolstvo a zobrali si svoju novonájdenú vieru so sebou domov. Preto Peter svoj prvý list adresoval aj kapadockým kresťanom.

Ako však plynul čas, kresťanov v Kapadócii postupne ovplyvňovali pohanské filozofie. Traja hlavní cirkevní vodcovia v Kapadócii v štvrtom storočí dokonca zápalisto obhajovali nebiblickú náuku o Trojici. Bol to Gregor Naziánsky, Bazil Veľký a jeho brat Gregor z Nyssy.

Bazil Veľký povzbudzoval aj ku kláštornému spôsobu života. Skromné kapadócke obydlia vytesané do kameňa sa dobre hodili na asketický spôsob života, ktorý odporúčal. Ako kláštorná komunita rástla, vnútri niektorých väčších kužeľov boli vybudované celé kostoly. V trinástom storočí už bolo v skale vytesaných asi tristo kostolov. Mnohé z nich sa zachovali až dodnes.

Hoci tieto kostoly a kláštory sa už dnes nevyužívajú, životný štýl miestnych ľudí sa počas storočí veľmi nezmenil. Mnohé jaskyne stále slúžia ako obydlia. Len málo návštevníkov Kapadócie nežasne nad tým, ako jej vynachádzaví obyvatelia premenili prírodné útvary na praktické domy.

[Mapa na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KAPADÓCIA

ČÍNA (Kataj)