Nachádzaš potešenie v „Jehovovom zákone“?

„Šťastný je muž, [ktorého]... potešenie je v Jehovovom zákone.“ — ŽALM 1:1, 2.

1. Prečo sú Jehovovi služobníci šťastní?

JEHOVA nás ako svojich verných služobníkov podporuje a žehná. Pravda, stretávame sa s mnohými skúškami. No zažívame tiež pravé šťastie. A nie je to nič prekvapujúce, lebo slúžime ‚šťastnému Bohu‘ a jeho svätý duch vytvára v našom srdci radosť. (1. Timotejovi 1:11; Galaťanom 5:22) Radosť je stav pravého šťastia, ktoré vyplýva z očakávania alebo získania niečoho dobrého. A náš nebeský Otec nám rozhodne dáva dobré dary. (Jakub 1:17) Teda nie div, že sme šťastní!

2. Ktoré žalmy budeme rozoberať?

² O šťastí sa veľa hovorí v knihe Žalmy, napríklad v 1. a 2. žalme. Raní nasledovníci Ježiša Krista pripísali druhý žalm izraelskému kráľovi Dávidovi. (Skutky 4:25, 26) Nemenovaný skladateľ prvého žalmu začína svoju inšpirovanú pieseň slovami: „Šťastný je muž, ktorý nechodí podľa rady zlých.“ ​(Žalm 1:1) V tomto a nasledujúcom článku sa pozrieme, aké dôvody na radosť nachádzame v prvom a druhom žalme.

Tajomstvo šťastia

3. Aké sú podľa Žalmu 1:1 niektoré dôvody, prečo je zbožný človek šťastný?

³ Prvý žalm ukazuje, prečo je zbožný človek šťastný. Žalmista spieva o niektorých dôvodoch takéhoto šťastia: „Šťastný je muž, ktorý nechodí podľa rady zlých a nestojí na ceste hriešnikov a nesedí na mieste posmievačov.“ — Žalm 1:1.

4. Akým príkladným spôsobom života žili Zechariáš a Alžbeta?

⁴ Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme svoj život uviesť do súladu s Jehovovými spravodlivými požiadavkami. Zechariáš a Alžbeta, ktorí dostali radostnú výsadu stať sa rodičmi Jána Krstiteľa, „boli pred Bohom spravodliví, lebo chodili bezúhonne v zhode so všetkými Jehovovými prikázaniami a zákonnými požiadavkami“. (Lukáš 1:5, 6) Aj my môžeme byť šťastní, ak sa usilujeme o podobný spôsob života a pevne odmietame ‚chodiť podľa rady zlých‘, teda neriadime sa ich bezbožnými radami.

5. Čo nám môže pomôcť vyhnúť sa „ceste hriešnikov“?

⁵ Ak zavrhujeme spôsob uvažovania zlých, nebudeme ‚stáť na ceste hriešnikov‘. Určite nepôjdeme tam, kde možno často nájsť takýchto ľudí — na miesta, ktoré majú zlú povesť alebo kde je nemravná zábava. Čo ak sme v pokušení pripojiť sa k hriešnikom v ich správaní, ktoré je v rozpore s biblickými zásadami? Ak máme takýto problém, modlime sa k Bohu o pomoc, aby sme mohli  konať v súlade so slovami apoštola Pavla: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou?“ ​(2. Korinťanom 6:14) Ak sa spoliehame na Boha a sme „čistého srdca“, zavrhneme postoj a životný štýl hriešnikov a budeme mať čisté pohnútky a túžby, ako aj ‚nepokryteckú vieru‘. — Matúš 5:8; 1. Timotejovi 1:5.

6. Prečo by sme sa mali mať na pozore pred posmievačmi?

⁶ Keď sa chceme páčiť Jehovovi, nesmieme ‚sedieť na mieste posmievačov‘. Niektorým ľuďom je na posmech už to, ak niekto žije zbožným životom. No v týchto „posledných dňoch“ sú často zvlášť pohŕdavými posmievačmi tí, ktorí boli predtým kresťanmi, ale stali sa odpadlíkmi. Apoštol Peter spoluveriacich upozorňoval: „Milovaní... viete, že v posledných dňoch prídu posmievači s posmechom a budú postupovať podľa vlastných žiadostí a hovoriť: ‚Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť? Veď odo dňa, keď zosnuli naši predkovia, všetko pokračuje presne tak ako od začiatku stvorenia.‘“ ​(2. Petra 3:1–4) Ak nikdy ‚nesedíme na mieste posmievačov‘, vyhneme sa katastrofe, ktorej oni istotne neuniknú. — Príslovia 1:22–27.

7. Prečo by sme si slová Žalmu 1:1 mali vziať k srdcu?

⁷ Keby sme si tieto úvodné slová prvého žalmu nevzali k srdcu, mohli by sme prísť o svoju duchovnosť, ktorú sme získali štúdiom Písiem. Áno, mohlo by to byť s nami postupne stále horšie. Náš duchovný pád by sa mohol začať tým, že by sme začali konať podľa rady zlých. Potom by sme sa s nimi mohli začať stretávať pravidelne. Časom by sme mohli stratiť vieru a stať sa dokonca odpadlíkmi a posmievačmi. Je zjavné, že priateľstvo so zlými v nás môže živiť bezbožné postoje a môže zničiť náš vzťah k Jehovovi Bohu. (1. Korinťanom 15:33; Jakub 4:4) Nikdy nedovoľme, aby sa nám stalo niečo také!

8. Čo nám pomôže, aby sme sa stále zameriavali na duchovné veci?

⁸ V našej snahe stále sa zameriavať na duchovné veci a vyhýbať sa spoločnosti zlých nám pomôže modlitba. Pavol napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží  pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ Pavol povzbudzoval kresťanov, aby uvažovali o veciach, ktoré sú pravé, zasluhujú si vážny záujem, sú spravodlivé, cudné, hodné lásky, dobre sa o nich hovorí, sú cnostné a hodné chvály. (Filipanom 4:6–8) Konajme teda v súlade s týmito Pavlovými radami a nikdy sa neznížme na úroveň zlých ľudí.

9. Ako sa snažíme pomôcť ľuďom každého druhu, aj keď zavrhujeme skazené konanie?

⁹ Hoci zavrhujeme skazené konanie, s taktnosťou vydávame druhým svedectvo, tak ako apoštol Pavol, keď hovoril rímskemu miestodržiteľovi Félixovi „o spravodlivosti, sebaovládaní a budúcom súde“. (Skutky 24:24, 25; Kolosanom 4:6) Dobré posolstvo o Kráľovstve zvestujeme ľuďom každého druhu a správame sa k nim láskavo. Dôverujeme, že tí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“, sa stanú veriacimi a nájdu potešenie v Božom zákone. — Skutky 13:48.

Má potešenie v Jehovovom zákone

10. Čo nám pomôže, ak chceme, aby sa myšlienky, o ktorých počas osobného štúdia uvažujeme, natrvalo zapísali do našej mysle a srdca?

¹⁰ Žalmista o šťastnom človeku ďalej hovorí: „Jeho potešenie je v Jehovovom zákone, a v jeho zákone si číta tlmeným hlasom vo dne i v noci.“ ​(Žalm 1:2) Ako Boží služobníci ‚máme potešenie v Jehovovom zákone‘. V čase, ktorý máme vyhradený na osobné štúdium a rozjímanie, si môžeme čítať „tlmeným hlasom“, nielen v duchu. Keď čítame nejakú časť Písiem nahlas, pomôže nám to, aby sa tieto myšlienky natrvalo zapísali do našej mysle a srdca.

11. Prečo by sme si mali čítať Bibliu „vo dne i v noci“?

¹¹ „Verný a rozvážny otrok“ nás povzbudzuje, aby sme si denne čítali Bibliu. (Matúš 24:45) Ak vrúcne túžime stále lepšie rozumieť Jehovovmu posolstvu pre celé ľudstvo, budeme si čítať Bibliu „vo dne i v noci“ — áno, napríklad aj vtedy, keď z nejakého dôvodu nemôžeme spať. Peter nás nabádal: „Ako novorodeniatka rozvíjajte túžbu po nefalšovanom mlieku, ktoré patrí k slovu, aby ste ním rástli na záchranu.“ ​(1. Petra 2:1, 2) Nachádzaš potešenie v každodennom čítaní Biblie a v rozjímaní o Božom Slove a Božích predsavzatiach, možno aj v noci, tak ako žalmista? — Žalm 63:6.

12. Čo budeme robiť, ak máme potešenie v Jehovovom zákone?

¹² Naše večné šťastie závisí od toho, či máme potešenie v Božom zákone. Tento zákon je dokonalý a spravodlivý a v jeho dodržiavaní je veľká odmena. (Žalm 19:7–11) Učeník Jakub napísal: „Kto sa... zahľadí do dokonalého zákona, ktorý patrí k slobode, a kto na ňom trvá, ten bude šťastný, keď to bude robiť, lebo sa nestal zábudlivým poslucháčom, ale činiteľom skutku.“ ​(Jakub 1:25) Ak naozaj nachádzame potešenie v Jehovovom zákone,  neprejde ani jediný deň bez toho, aby sme sa nezaoberali duchovnými vecami. Áno, budeme podnecovaní ‚skúmať hlboké Božie veci‘ a stále dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto vo svojom živote. — 1. Korinťanom 2:10–13; Matúš 6:33.

Bude ako strom

13–15. V akom zmysle môžeme byť ako strom zasadený pri výdatnom zdroji vody?

¹³ Žalmista pokračuje v opise priameho človeka slovami: „Istotne bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, ktorý dáva svoje ovocie v svojom období a ktorého lístie neuschýna, a všetko, čo robí, sa podarí.“ ​(Žalm 1:3) Tak ako všetci ostatní nedokonalí ľudia, aj my, ktorí slúžime Jehovovi, zažívame v živote ťažkosti. (Jób 14:1) Môžeme sa stretnúť s prenasledovaním a s rôznymi inými skúškami, ktoré súvisia s našou vierou. (Matúš 5:10–12) No s Božou pomocou dokážeme tieto skúšky zniesť, tak ako zdravý strom dokáže odolať aj silnému vetru.

¹⁴ Strom, ktorý je zasadený pri stálom zdroji vody, nevysychá ani v horúcom počasí či v období sucha. Ak sme bohabojnými ľuďmi, aj my čerpáme silu zo stáleho Zdroja — od Jehovu Boha. Pavol vzhliadal o pomoc k Bohu a mohol povedať: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho [Jehovu], ktorý mi ju prepožičiava.“ ​(Filipanom 4:13) Keď sa nechávame viesť Jehovovým svätým duchom a Boží duch nás duchovne vyživuje, potom, obrazne povedané, nevyschneme a nestaneme sa duchovne neplodnými alebo mŕtvymi. Naopak, budeme prinášať hojnosť ovocia v službe Bohu a prejavovať tiež ovocie jeho svätého ducha. — Jeremiáš 17:7, 8; Galaťanom 5:22, 23.

¹⁵ Žalmista na tomto mieste použil formu hebrejského slova, ktorá sa prekladá porovnávacou spojkou „ako“ — teda použil prirovnanie. Porovnáva dve veci, ktoré sú rozdielne, ale jedno majú spoločné. Ľudia sú úplne iní ako stromy, no košatý strom zasadený pri výdatnom zdroji vody žalmistovi očividne pripomenul dobrý duchovný stav tých, ktorých „potešenie je v Jehovovom zákone“. Ak máme potešenie v Božom zákone, aj našich dní môže byť toľko ako dní stromu. Môžeme dokonca žiť navždy. — Ján 17:3.

16. Prečo a v akom zmysle sa nám ‚všetko, čo robíme, podarí‘?

¹⁶ Keď sa usilujeme konať priamo, Jehova nám pomáha vytrvávať v skúškach a ťažkostiach. V službe Bohu prinášame mnoho ovocia a pociťujeme radosť. (Matúš 13:23; Lukáš 8:15) ‚Všetko, čo robíme, sa nám podarí‘, lebo naším prvoradým cieľom je konať Jehovovu vôľu. Keďže jeho predsavzatia sa vždy splnia a my nachádzame potešenie v jeho prikázaniach, duchovne sa nám darí. (1. Mojžišova 39:23; Jozua 1:7, 8; Izaiáš 55:11) A to platí dokonca aj vtedy, keď zažívame ťažkosti. — Žalm 112:1–3; 3. Jána 2.

Zlým sa zdanlivo darí

17, 18. a) K čomu prirovnal žalmista zlých? b) Prečo zlí nemajú záruku trvalého bezpečia ani v prípade, že sa im hmotne darí?

¹⁷ Ako veľmi sa líši situácia zlých v porovnaní so spravodlivými! Môže sa zdať, že zlým sa istý čas hmotne darí, ale z duchovného hľadiska sú na tom veľmi biedne. Je to zjavné zo žalmistových slov: „Zlí nie sú takí, ale sú ako plevy, ktoré rozháňa vietor. Preto zlí nevstanú v súde ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých.“ ​(Žalm 1:4, 5) Všimni si, že žalmista hovorí, že „zlí nie sú takí“. Poukazuje tu na to, že zlí nie sú takí ako zbožní ľudia, ktorých prirovnal k plodnému a dlho žijúcemu stromu.

¹⁸ Aj keď sa zlým hmotne darí, nemajú žiadnu záruku trvalého bezpečia. (Žalm 37:16; 73:3, 12) Sú ako nerozumný bohatý muž, o ktorom Ježiš hovoril v podobenstve, keď bol požiadaný, aby vyriešil istú záležitosť v otázke dedičstva. Ježiš vtedy povedal prítomným:  „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ Túto myšlienku znázornil, keď hovoril o tom, ako zem istého bohatého muža priniesla takú dobrú úrodu, že muž plánoval zbúrať svoje sýpky a vystavať väčšie, do ktorých by sa to všetko zmestilo. Tento muž si plánoval, že bude už iba jesť, piť a tešiť sa zo života. Ale Boh mu povedal: „Ty nerozumný, túto noc ťa požiadajú o tvoju dušu. Kto bude mať veci, ktoré si nahromadil?“ Ježiš na zdôraznenie myšlienky, ktorú chcel odovzdať, dodal: „Tak sa darí mužovi, ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu.“ — Lukáš 12:13–21.

19, 20. a) Opíš, ako v staroveku prebiehalo mlátenie a previevanie. b) Prečo sú zlí prirovnaní k plevám?

¹⁹ Zlí nie sú ‚bohatí voči Bohu‘. Preto nemajú o nič väčšiu záruku bezpečia a stability ako plevy, ktoré tvoria tenký obal na obilných zrnách. V staroveku sa obilie po žatve vzalo na mlat, čo bolo ploché, väčšinou vyvýšené miesto. Zvieratá ťahali po obilí mlátiace sane, ktoré mali zospodu ostré kamenné alebo železné zuby, a tak drvili steblá a oddeľovali zrno od pliev. Potom mlatci vejačkou, čiže previevacou lopatou, naberali vymlátené obilie aj s plevami a vyhadzovali ho do vzduchu proti vetru. (Izaiáš 30:24) Zrná padali späť na mlat, zatiaľ čo slamu vietor odniesol trochu bokom a plevy odvial preč. (Rút 3:2) Potom mlatci obilie preosiali, aby odstránili kamienky a podobné drobné nečistoty, a zrno bolo pripravené na uskladnenie alebo na mletie. (Lukáš 22:31) Ale plevy boli nenávratne preč.

²⁰ Práve tak ako obilné zrná spadli na zem a boli zachované, zatiaľ čo plevy odfúklo preč, aj spravodliví budú zachovaní a zlí budú odstránení. Určite sme radi, že tí, ktorí konajú zlo, budú čoskoro navždy preč. Keď sa to stane, ľudia, ktorí majú potešenie v Jehovovom zákone, budú nesmierne požehnaní. Áno, poslušné ľudstvo nakoniec dostane od Boha dar večného života. — Matúš 25:34–46; Rimanom 6:23.

Požehnaná ‚cesta spravodlivých‘

21. Ako Jehova ‚spoznáva cestu spravodlivých‘?

²¹ Prvý žalm sa končí slovami: „Jehova pozná cestu spravodlivých, ale cesta zlých, tá sa pominie.“ ​(Žalm 1:6) Ako Boh ‚spoznáva  cestu spravodlivých‘? Ak sa usilujeme konať priamo, môžeme si byť istí, že náš nebeský Otec si všíma náš zbožný spôsob života a považuje nás za svojich schválených služobníkov. A tak môžeme — a mali by sme — uvrhnúť všetku svoju úzkostlivú starosť na neho s presvedčením, že sa o nás naozaj stará. — Ezechiel 34:11; 1. Petra 5:6, 7.

22, 23. Čo sa stane so zlými a čo so spravodlivými?

²² ‚Cesta spravodlivých‘ pretrvá navždy, ale nenapraviteľne zlí zahynú, lebo dostanú od Jehovu nepriaznivý rozsudok. A ich „cesta“, čiže ich spôsob života, sa skončí s nimi. Môžeme dôverovať v splnenie Dávidových slov: „Ešte chvíľku a zlého už nebude; a určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja. Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:10, 11, 29.

²³ Aké šťastie budeme zažívať, ak budeme mať výsadu žiť na rajskej zemi, keď zlí už nebudú existovať! Mierni a spravodliví sa budú tešiť z pravého pokoja, lebo budú vždy nachádzať potešenie v „Jehovovom zákone“. No ešte predtým ako sa to uskutoční, sa musí naplniť „Jehovovo ustanovenie“. (Žalm 2:7a) Nasledujúci článok nám pomôže pochopiť, aké je to ustanovenie a čo bude znamenať pre nás i pre celú ľudskú rodinu.

Ako by si odpovedal?

• Prečo je zbožný človek šťastný?

• Čím dávame najavo, že nachádzame potešenie v Jehovovom zákone?

• Ako môže byť človek podobný dobre zavlažovanému stromu?

• Ako sa cesta spravodlivých líši od cesty zlých?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 11]

Modlitba nám pomôže vyhnúť sa spoločnosti zlých

[Obrázok na strane 12]

Prečo je spravodlivý človek ako strom?