Jehova zjavuje svoju slávu pokorným

„Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život.“ — PRÍSLOVIA 22:4.

1, 2. a) Ako kniha Skutky potvrdzuje, že Štefan bol ‚mužom plným viery a svätého ducha‘? b) Z čoho vidieť, že Štefan bol pokorný?

ŠTEFAN bol ‚mužom plným viery a svätého ducha‘. Bol tiež „plný milosti a moci“. Ako jeden z Ježišových raných učeníkov konal medzi ľudom veľké znamenia a predzvesti. Pri jednej príležitosti sa istí muži začali so Štefanom prieť, „ale nemohli obstáť proti múdrosti a duchu, s akým hovoril“. (Skutky 6:5, 8–10) Štefan bol očividne dobrým študentom Božieho Slova a majstrovsky ho obhajoval pred vtedajšími židovskými náboženskými vodcami. Jeho podrobné svedectvo zaznamenané v Skutkoch 7. kapitole svedčí o tom, že sa veľmi zaujímal o spĺňanie Božieho predsavzatia.

² Na rozdiel od náboženských vodcov, ktorí sa pre svoje postavenie a poznanie cítili nadradení obyčajným ľuďom, Štefan bol pokorný. (Matúš 23:2–7; Ján 7:49) Hoci bol zbehlý v Písmach, bol veľmi šťastný, keď dostal úlohu ‚rozdeľovať jedlo na stoly‘, aby sa apoštoli mohli venovať „modlitbe a službe slova“. Štefan mal medzi bratmi dobrú povesť, a preto bol jedným zo siedmich osvedčených mužov, ktorých vybrali, aby sa starali o denné rozdeľovanie jedla. Túto úlohu pokorne prijal. — Skutky 6:1–6.

3. Aký pozoruhodný prejav Božej nezaslúženej láskavosti Štefan zažil?

³ Štefanova pokorná povaha spojená s duchovnosťou a rýdzosťou nezostala u Jehovu nepovšimnutá. Keď Štefan svedčil nepriateľskému zástupu židovských vodcov v Sanhedrine, odporcovia „videli, že jeho tvár je ako tvár anjela“. (Skutky 6:15) Jeho tvár bola ako tvár Božieho posla, vyžarovala pokoj od Boha slávy, od Jehovu. Keď Štefan smelo vydal svedectvo členom Sanhedrinu, zažil pozoruhodný prejav Božej nezaslúženej láskavosti. „Plný svätého ducha sa zahľadel do neba a videl Božiu slávu a Ježiša, ako stojí po Božej pravici.“ ​(Skutky 7:55) Pre Štefana bolo toto veľkolepé videnie opätovným potvrdením, že Ježiš je Boží Syn a Mesiáš. Videnie tohto pokorného muža posilnilo a uistilo ho, že má Jehovovu priazeň.

4. Komu Jehova zjavuje svoju slávu?

⁴ Videnie, ktoré dostal Štefan, ukazuje, že Jehova zjavuje svoju slávu a svoje predsavzatie bohabojným jednotlivcom, ktorí sú pokorní a cenia si vzťah k nemu. „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život,“ píše sa v Biblii. (Príslovia 22:4) Je preto veľmi dôležité, aby sme chápali, čo je pravá pokora, ako sa v prejavovaní tejto dôležitej vlastnosti môžeme zlepšovať a aký úžitok nám to prinesie vo všetkých oblastiach života.

Boh prejavuje pokoru

5, 6. a) Čo je pokora? b) Ako Jehova prejavuje pokoru? c) Ako by na nás mala vplývať Jehovova pokora?

⁵ Pre niekoho môže byť prekvapujúce, že Jehova Boh, najvyššia a najslávnejšia bytosť  vo vesmíre, je najväčším príkladom pokory. Kráľ Dávid Jehovovi povedal: „Dáš mi svoj štít záchrany a tvoja pravica ma bude podopierať a tvoja pokora ma urobí veľkým.“ ​(Žalm 18:35) Dávid pri opise Jehovovej pokory používa hebrejské slovo, ktoré v podstate znamená „byť sklonený“. Z koreňa tohto slova sú okrem „pokory“ odvodené aj iné výrazy vrátane „poníženosti“, „miernosti“ a „blahosklonnosti“. Teda Jehova prejavil pokoru, keď sa znížil, aby sa zaoberal nedokonalým človekom Dávidom a používal ho ako predstaviteľa svojej kráľovskej moci. Ako ukazuje nadpis 18. žalmu, Jehova ochraňoval a podporoval Dávida, oslobodzoval ho „z dlane všetkých jeho nepriateľov a zo Saulovej ruky“. Dávid si zase uvedomoval, že akákoľvek veľkosť alebo sláva, ktorú mohol ako kráľ dosiahnuť, závisí od toho, či Jehova bude pokorne konať v jeho prospech. Toto vedomie pomohlo Dávidovi zostať pokorným.

⁶ A čo my? Jehova považuje za dobré učiť nás pravde a možno nám prostredníctvom svojej organizácie zveruje zvláštne výsady služby alebo nás nejakým spôsobom používa na uskutočnenie svojej vôle. Ako by sme sa mali na to všetko pozerať? Nemalo by nás to viesť k pokore? A nemali by sme pociťovať vďačnosť za Jehovovu pokoru a vyhýbať sa tomu, že by sme sa vyvyšovali, čo by určite viedlo ku katastrofe? — Príslovia 16:18; 29:23.

7, 8. a) Ako Jehova prejavil pokoru v prípade Manašeho? b) Čo sa učíme z toho, ako prejavil pokoru Jehova i Manaše?

⁷ Jehova neprejavuje veľkú pokoru len tým, že sa zaoberá nedokonalými ľuďmi. Je tiež ochotný prejaviť milosrdenstvo ľuďom pokornej mysle, dokonca dvíha, čiže vyvyšuje tých, ktorí sa pokorujú. (Žalm 113:4–7) Zoberme si príklad judského kráľa Manašeho. Svoje výsadné postavenie kráľa zneužil na podporu falošného uctievania a „vo veľkom meradle urobil to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, aby ho urážal“. (2. Paralipomenon 33:6) Napokon Jehova potrestal Manašeho, keď dovolil, aby ho asýrsky kráľ pripravil o trón. Vo väzení Manaše „obmäkčoval tvár Jehovu, svojho Boha, a stále sa veľmi pokoroval“, takže mu Jehova vrátil trón v Jeruzaleme a Manaše „spoznal, že Jehova je pravý Boh“. (2. Paralipomenon 33:11–13) Manaše nakoniec prejavil pokoru  mysle, čo Jehovu potešilo a viedlo k tomu, že aj on sám prejavil pokoru, keď mu odpustil a znovu ho dosadil na trón.

⁸ Jehovova ochota odpúšťať a Manašeho kajúcny postoj sú pre nás dôležitou lekciou pokory. Mali by sme mať stále na pamäti, že Jehova bude s nami zaobchádzať podľa toho, ako sa správame k ľuďom, ktorí nás možno urazili, a aký postoj prejavujeme, keď zhrešíme. Ak ochotne odpúšťame priestupky druhých a pokorne uznávame svoje chyby, môžeme dúfať v Jehovovo milosrdenstvo. — Matúš 5:23, 24; 6:12.

Božia sláva zjavená pokorným

9. Je pokora prejavom slabosti? Vysvetli to.

⁹ Pokora a jej príbuzné vlastnosti by sa však nemali mylne považovať za prejav slabosti ani za sklon prehliadať to, čo je zlé. Ako dosvedčujú Sväté Písma, Jehova je pokorný, ale keď si to okolnosti vyžadujú, prejavuje spravodlivé rozhorčenie a moc, ktorá vzbudzuje bázeň. Pokora ho vedie k tomu, že prejavuje láskavú pozornosť, čiže zvláštny ohľad tým, ktorí sú pokornej mysle, zatiaľ čo pyšní sú mu vzdialení. (Žalm 138:6) Ako Jehova prejavuje zvláštny ohľad svojim pokorným služobníkom?

10. Čo Jehova zjavuje pokorným, ako to vyplýva z 1. Korinťanom 2:6–10?

¹⁰ Jehova vo svoj ustanovený čas a cez svoj komunikačný prostriedok zjavuje pokorným podrobnosti o spĺňaní svojho predsavzatia. Tieto slávne veci zostávajú skryté pred tými, ktorí pyšne dôverujú ľudskej múdrosti či názorom alebo sa ich tvrdohlavo držia. (1. Korinťanom 2:6–10) Ale keďže pokorní dostávajú presné porozumenie Jehovovho predsavzatia, sú podnietení vyvyšovať Jehovu, pretože si ešte viac cenia jeho pôsobivú slávu.

11. Ako niektorí v prvom storočí prejavili nedostatok pokory a akú škodu si tým spôsobili?

¹¹ V prvom storočí mnohí ľudia vrátane niektorých kresťanov prejavili nedostatok pokory a potkli sa na tom, čo im apoštol Pavol odhalil o Božom predsavzatí. Pavol sa stal „apoštolom pre národy“, ale nie vďaka svojej národnosti, vzdelaniu, veku či mnohým znamenitým skutkom. (Rimanom 11:13) Telesne zmýšľajúci ľudia si často myslia, že práve tieto činitele určujú, koho by mal Jehova používať ako svoj nástroj. (1. Korinťanom 1:26–29; 3:1; Kolosanom 2:18) Jehova si však vybral Pavla v súlade so svojou milujúcou láskavosťou a spravodlivým predsavzatím. (1. Korinťanom 15:8–10) Tí, ktorých Pavol nazval „najznamenitejšími apoštolmi“, ako aj iní odporcovia neuznávali Pavla ani jeho dokazovanie z Písiem. Nedostatok pokory im bránil, aby získali poznanie a porozumenie slávneho spôsobu, akým Jehova uskutočňuje svoje predsavzatie. Kiež nikdy nepodceňujeme ani nesúdime ľudí, ktorých si Jehova vybral na uskutočnenie svojej vôle. — 2. Korinťanom 11:4–6.

12. Ako Mojžišov príklad ukazuje, že Jehova požehnáva tých, ktorí sú pokorní?

¹² Na druhej strane mnoho biblických príkladov poukazuje na to, ako boli pokorní ľudia požehnaní výsadou vidieť Božiu  slávu. Mojžiš, „ďaleko najmiernejší“ zo všetkých ľudí, videl Božiu slávu a tešil sa z blízkeho vzťahu k Bohu. (4. Mojžišova 12:3) Tohto pokorného muža, ktorý strávil 40 rokov ako obyčajný pastier — z toho väčšinu času zrejme na Arabskom polostrove —, Stvoriteľ vysoko poctil v mnohých ohľadoch. (2. Mojžišova 6:12, 30) Mojžiš sa stal s Jehovovou podporou hovorcom a hlavným organizátorom izraelského národa. Tešil sa z komunikácie s Bohom. Vo videní zazrel „Jehovov vzhľad“. (4. Mojžišova 12:7, 8; 2. Mojžišova 24:10, 11) Tí, ktorí uznávali tohto pokorného Božieho služobníka a zástupcu, boli tiež požehnaní. I my budeme požehnaní, ak budeme uznávať a poslúchať väčšieho proroka, ako bol Mojžiš, Ježiša, ako aj „verného a rozvážneho otroka“, ktorého ustanovil. — Matúš 24:45, 46; Skutky 3:22.

13. Ako bola Jehovova sláva zjavená pokorným pastierom v prvom storočí?

¹³ Na koho „zažiarila Jehovova sláva“, keď anjel oznámil dobré posolstvo o narodení ‚Záchrancu, ktorý je Kristus, Pán‘? Nie na povýšeneckých náboženských vodcov ani na dôležitých ľudí vo vysokom postavení, ale na pokorných pastierov, „ktorí žili vonku a v noci strážili svoje stáda“. (Lukáš 2:8–11) Títo pastieri nepatrili k ľuďom, ktorých by si ostatní vysoko vážili pre vzdelanie a pre ich prácu. No Jehova si ich všímal a ako prvým im oznámil narodenie Mesiáša. Áno, Jehova zjavuje svoju slávu pokorným a bohabojným ľuďom.

14. Ako Jehova požehnáva pokorných?

¹⁴ Čo sa učíme z týchto príkladov? To, že Jehova prejavuje priazeň a dáva poznanie a porozumenie svojho predsavzatia pokorným. Na oznamovanie svojho slávneho predsavzatia si vyberá jednotlivcov, ktorí možno nevyhovujú predstavám niektorých ľudí. To by nás malo motivovať, aby sme naďalej hľadali vedenie u Jehovu, v jeho prorockom Slove a v jeho organizácii. Môžeme si byť istí, že Jehova bude svojich pokorných služobníkov stále oboznamovať s tým, ako sa vyvíja jeho slávne predsavzatie. Prorok Ámos vyhlásil: „Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom.“ — Ámos 3:7.

Pestuj si pokoru a teš sa z Božej priazne

15. Prečo musíme pracovať na tom, aby sme zostali pokornými, a ako to jasne vidno na príklade izraelského kráľa Saula?

¹⁵ Aby sme sa trvalo tešili z Božej priazne, musíme zostať pokornými. Ak je človek pokorný, neznamená to, že už bude pokorný stále. Človek môže stratiť pokoru a podľahnúť pýche a sebavyvyšovaniu, ktoré vedú k opovážlivosti a katastrofe. Práve to sa stalo Saulovi, ktorý bol ako prvý pomazaný za izraelského kráľa. Keď bol vybratý za kráľa, cítil sa „vo vlastných očiach maličký“. (1. Samuelova 15:17) No už po dvoch rokoch vlády konal opovážlivo. Nedbal na Jehovovo usporiadanie, podľa ktorého mal predkladať obete prorok Samuel, a vymýšľal si výhovorky, aby ospravedlnil to, že zobral veci do vlastných rúk. (1. Samuelova 13:1, 8–14) Bol to začiatok série udalostí, ktoré jednoznačne ukázali, že mu chýba pokora. Následkom toho stratil Božieho ducha a priazeň, čo nakoniec viedlo k jeho potupnej smrti. (1. Samuelova 15:3–19, 26; 28:6; 31:4) Poučenie je jasné: Musíme pracovať na tom, aby sme zostali pokornými a podriadenými, a musíme potláčať pocit vlastnej dôležitosti. Tak sa vyhneme akýmkoľvek opovážlivým skutkom, ktoré by nás obrali o Jehovovu priazeň.

16. Ako nám môže uvažovanie nad naším vzťahom k Jehovovi a k blížnym pomôcť pestovať si pokoru?

 ¹⁶ Hoci pokora nie je uvedená medzi ovocím Božieho ducha, je to vlastnosť, ktorú prejavuje Jehova, a musíme si ju pestovať aj my. (Galaťanom 5:22, 23; Kolosanom 3:10, 12) Keďže pokora súvisí so stavom mysle — s tým, ako sa pozeráme na seba a na iných —, jej rozvíjanie si vyžaduje vedomé úsilie. Zostať pokornými nám pomôže aj to, keď budeme uvažovať a rozjímať nad svojím vzťahom k Jehovovi a k blížnym. V Božích očiach je každé nedokonalé telo ako zelená tráva, ktorá rastie iba istý čas, potom vädne a vysychá. Ľudia sú ako obyčajné kobylky na lúke. (Izaiáš 40:6, 7, 22) Má nejaké steblo trávy dôvod byť pyšné len preto, že je o niečo dlhšie než ostatné steblá? Má kobylka dôvod chvastať sa svojou zdatnosťou len preto, že doskočí o čosi ďalej ako iné kobylky? Bolo by absurdné takto uvažovať. Apoštol Pavol preto spolukresťanom pripomínal: „Kto pôsobí, že sa odlišuješ od iného? Vari máš niečo, čo si nedostal? A ak si to skutočne dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?“ ​(1. Korinťanom 4:7) Uvažovanie nad biblickými textami, ako sú tieto, nám pomôže pestovať si pokoru.

17. Čo pomohlo prorokovi Danielovi pestovať si pokoru a čo v tom môže pomôcť nám?

¹⁷ Hebrejský prorok Daniel bol nazvaný ‚veľmi žiaducim mužom‘ v Božích očiach, pretože sa „pokoroval“, teda prejavoval pokoru. (Daniel 10:11, 12) Čo pomohlo Danielovi vypestovať si pokoru? Po prvé, Daniel mal neotrasiteľnú dôveru v Jehovu a pravidelne sa naňho obracal v modlitbe. (Daniel 6:10, 11) Okrem toho usilovne a so správnou pohnútkou študoval Božie Slovo, vďaka čomu bol stále zameraný na Božie slávne predsavzatie. Hovoril nielen o nedostatkoch svojho ľudu, ale uznal aj svoje nedostatky. A prejavoval skutočný záujem o vyvýšenie Božej spravodlivosti, nie svojej vlastnej. (Daniel 9:2, 5, 7) Môžeme sa poučiť  z Danielovho vynikajúceho príkladu a usilovať sa pestovať a prejavovať pokoru vo všetkých oblastiach nášho života?

18. Aká sláva čaká tých, ktorí dnes prejavujú pokoru?

¹⁸ „Výsledkom pokory a bázne pred Jehovom je bohatstvo a sláva a život,“ hovorí sa v Prísloviach 22:4. Áno, Jehova prejavuje priazeň pokorným, čo im prinesie slávu a život. Žalmista Asaf po tom, čo takmer prestal slúžiť Bohu, ale nechal sa Jehovom usmerniť, pokorne uznal: „Svojou radou ma povedieš a potom ma dovedieš dokonca k sláve.“ ​(Žalm 73:24) A ako je to dnes? Aká sláva čaká tých, ktorí sú pokorní? Okrem toho, že budú mať Božiu priazeň a ich vzťah k Jehovovi bude požehnaný, môžu sa tešiť, že uvidia splnenie inšpirovaných slov kráľa Dávida: „Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ To je naozaj slávna budúcnosť! — Žalm 37:11.

Spomínaš si?

• Prečo môžeme povedať, že Štefan je príkladom pokorného človeka, ktorému Jehova zjavil svoju slávu?

• Ako Jehova Boh prejavuje pokoru?

• Aké príklady ukazujú, že Jehova zjavuje svoju slávu pokorným?

• Ako nám môže Danielov príklad pomôcť pestovať si pokoru?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 12]

Rázny, ale pokorný

V roku 1919 sa v Cedar Point v americkom štáte Ohio konal zjazd Bádateľov Biblie (dnes sú známi ako Jehovovi svedkovia). Päťdesiatročný J. F. Rutherford, ktorý vtedy dohliadal na dielo, tam ochotne slúžil ako hotelový poslíček — nosil batožinu delegátom zjazdu a odprevádzal ich do izieb. V posledný deň zjazdu doslova zelektrizoval 7000 poslucháčov slovami: „Ste vyslancami Kráľa kráľov a Pána pánov, ktorí... oznamujú ľuďom... slávne kráľovstvo nášho Pána.“ Hoci brat Rutherford bol muž vyhranených názorov, známy tým, že hovoril dôrazne a že sa nekompromisne zastával toho, čo považoval za pravdu, prejavoval tiež pravú pokoru pred Bohom, čo bolo často vidieť z jeho modlitieb na rannom uctievaní v Bételi.

[Obrázok na strane 9]

Štefan, muž zbehlý v Písmach, pokorne rozdeľoval jedlo

[Obrázok na strane 10]

Manaše potešil Jehovu, keď prejavil pokoru mysle

[Obrázok na strane 12]

Prečo bol Daniel nazvaný ‚veľmi žiaducim mužom‘?