Osvoj si Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký

„Ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom.“ — MATÚŠ 20:26.

1. Čo tento svet považuje za meradlo veľkosti človeka?

BLÍZKO starovekého egyptského mesta Téby (dnešný Karnak), asi 500 kilometrov južne od Káhiry, sa do výšky 18 metrov týči socha faraóna Amenhotepa III. Človek sa pri pohľade na tento kolos cíti úplne maličký. Táto socha, ktorá mala v ľuďoch nepochybne vyvolať bázeň pred panovníkom, je symbolom toho, čo z pohľadu sveta znamená byť veľký — byť čo najväčší a najdôležitejší a vyvolať v ostatných pocit bezvýznamnosti.

2. Aký príklad dal Ježiš svojim nasledovníkom a aké otázky by sme si mali položiť?

² Porovnajme tento názor s tým, čo učil Ježiš Kristus. Hoci bol ‚Pánom a Učiteľom‘ svojich nasledovníkov, učil ich, že veľkosť človeka spočíva v službe druhým. V posledný deň svojho života na zemi Ježiš názorne ukázal význam toho, čo učil, keď učeníkom umyl nohy. To bol naozaj príklad pokornej služby. (Ján 13:4, 5, 14) Čo sa ti viac páči — slúžiť alebo byť obsluhovaný? Vzbudzuje v tebe Kristov príklad túžbu byť rovnako pokorný ako on? Preskúmajme teda Kristov pohľad na to,  čo znamená byť veľký, a porovnajme ho s názorom bežným vo svete.

Odmietaj svetský názor na to, čo znamená byť veľký

3. Ktoré biblické príklady ukazujú smutný koniec ľudí bažiacich po svetskej sláve?

³ V Biblii je množstvo príkladov, ktoré ukazujú, že svetský pohľad na to, čo znamená byť veľký, vedie ku katastrofe. Zamyslime sa nad mocným Hámanom, ktorý mal významné postavenie na perzskom kráľovskom dvore za dní Ester a Mardochea. Túžba po sláve priniesla Hámanovi pokorenie a smrť. (Ester 3:5; 6:10–12; 7:9, 10) A čo pyšný Nabuchodonozor, ktorý bol na vrchole svojej moci postihnutý šialenstvom? Jeho pokrivený názor na veľkosť je vyjadrený v týchto slovách: „Či nie je toto Veľký Babylon, ktorý som sám postavil pre kráľovský dom v sile svojej moci a na dôstojnosť svojho majestátu?“ ​(Daniel 4:30) Potom je tu príklad namysleného Herodesa Agrippu I., ktorý prijal neoprávnenú slávu namiesto toho, aby vzdal slávu Bohu. „Zožierali ho červy, až skonal.“ ​(Skutky 12:21–23) Títo muži nepochopili Jehovov pohľad na to, čo znamená byť veľký, a to viedlo k ich pokorujúcemu pádu.

4. Kto podporuje ducha pýchy vo svete?

⁴ Je správne, ak túžime po tom, aby si nás druhí vážili a rešpektovali nás. Diabol však zneužíva túto túžbu podporovaním ducha pýchy, ktorý odráža jeho vlastnú ctižiadosť. (Matúš 4:8, 9) Nikdy nezabudnime, že on je ‚bohom tohto systému vecí‘ a že je rozhodnutý presadzovať na zemi svoje myslenie. (2. Korinťanom 4:4; Efezanom 2:2; Zjavenie 12:9) Kresťania odmietajú svetský názor na to, čo znamená byť veľký, pretože si uvedomujú, odkiaľ pochádza takéto zmýšľanie.

5. Môže úspech, uznanie a bohatstvo priniesť trvalé uspokojenie? Vysvetli to.

⁵ Diabol presadzuje názor, že šťastní budeme vtedy, ak vo svete niečo znamenáme, ak nám ľudia vzdávajú poctu a máme vrecká plné peňazí. Je to pravda? Je úspech, uznanie a bohatstvo zárukou spokojného života? Biblia nás vystríha, aby sme sa nenechali oklamať takýmto zmýšľaním. Múdry kráľ Šalamún napísal: „Videl som všetku tú tvrdú prácu a všetku tú šikovnosť v práci, že to znamená vzájomné súperenie; a aj to je márnosť a honba za vetrom.“ ​(Kazateľ 4:4) Mnohí jednotlivci, ktorí svoj život venovali tomu, aby sa vo svete presadili, môžu dosvedčiť pravdivosť tejto inšpirovanej biblickej rady. Takým príkladom je aj muž, ktorý pomáhal navrhnúť, zostrojiť a testovať kozmickú loď, ktorá vyniesla človeka na Mesiac. Povedal: „Tvrdo som pracoval a bol som vo svojom povolaní odborníkom, ale nenašiel som ani trvalé šťastie, ani pokoj mysle.“ * Svetské chápanie toho, čo znamená byť veľký, či už v oblasti podnikania, športu, alebo zábavy, nie je zárukou trvalého uspokojenia.

 Veľkí sme, keď z lásky slúžime druhým

6. Čo ukazuje, že Jakub a Ján mali nesprávny pohľad na to, čo znamená byť veľký?

⁶ Jedna udalosť z Ježišovho života ukazuje, čo v skutočnosti znamená byť veľký. V roku 33 n. l. putoval Ježiš so svojimi učeníkmi do Jeruzalema na Pesach. Počas cesty sa ukázalo, že dvaja Ježišovi bratranci, Jakub a Ján, nemajú správny pohľad na to, čo znamená byť veľký. Prostredníctvom svojej matky žiadali Ježiša: ‚Daj slovo, aby sme sedeli jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici v tvojom kráľovstve.‘ (Matúš 20:21) Medzi Židmi sa považovalo za veľkú česť sedieť po pravici alebo po ľavici významnej osoby. (1. Kráľov 2:19) Jakub a Ján sa ctižiadostivo snažili získať najvýznamnejšie miesta. Chceli si vyhradiť právo na toto vysoké postavenie. Ježiš si uvedomoval, čo sa odohráva v ich mysli, a preto využil túto situáciu, aby opravil ich chybný názor.

7. Ako Ježiš opísal, v čom spočíva pravá veľkosť kresťana?

⁷ Ježiš vedel, že v tomto pyšnom svete človek, ktorý je považovaný za veľkého, vládne a rozkazuje iným a stačí, aby luskol prstami a vyhovie sa každému jeho vrtochu. Ale medzi Ježišovými nasledovníkmi je veľký ten, kto pokorne slúži druhým. Ježiš povedal: „Ktokoľvek sa chce stať medzi vami veľkým, musí byť vaším služobníkom, a ktokoľvek chce byť medzi vami prvým, musí byť vaším otrokom.“ — Matúš 20:26, 27.

8. Čo znamená byť služobníkom a aké otázky by sme si mohli položiť?

⁸ Grécke slovo prekladané v Biblii ako „služobník“ sa vzťahuje na človeka, ktorý sa usilovne a vytrvalo snaží druhým slúžiť. Ježiš odovzdal svojim učeníkom dôležité poučenie: Veľký nie je ten, kto druhým rozkazuje, ale ten, kto im z lásky slúži. Polož si otázky: ‚Ako by som reagoval, keby som bol na mieste Jakuba alebo Jána? Pochopil by som, že skutočná veľkosť človeka spočíva v službe vykonávanej z lásky?‘ — 1. Korinťanom 13:3.

9. Aký príklad dal Ježiš v zaobchádzaní s druhými?

⁹ Kristus svojim učeníkom ukázal, že on má iné meradlo veľkosti ako svet. Ježiš sa nikdy nepovyšoval nad tých, ktorým slúžil, ani v nich nevyvolával pocit menejcennosti. Ľudia každého druhu — muži, ženy i deti,  bohatí, chudobní, mocní, ako aj povestní hriešnici — sa cítili v jeho spoločnosti príjemne. (Marek 10:13–16; Lukáš 7:37–50) Ľudia často strácajú trpezlivosť s tými, ktorí nespĺňajú ich predstavy. Ježiš bol iný. Hoci jeho učeníci sa občas správali sebecky a hašterili sa, trpezlivo ich poučoval, a tak mohli vidieť, že je skutočne pokorný a miernej povahy. — Zechariáš 9:9; Matúš 11:29; Lukáš 22:24–27.

10. Ako z Ježišovho celého života vidieť, že nesebecky slúžil druhým?

¹⁰ Tento najvýznamnejší Boží Syn dal nesebecký príklad, ktorý ukazuje, čo v skutočnosti znamená byť veľký. Ježiš neprišiel na zem, aby mu slúžili, ale aby slúžil iným, napríklad uzdravoval „rôzne choroby“ a oslobodzoval ľudí spod vplyvu démonov. Hoci bol občas unavený a potreboval odpočinok, potreby druhých boli preňho vždy dôležitejšie ako jeho vlastné a veľmi sa namáhal, aby ľuďom priniesol útechu. (Marek 1:32–34; 6:30–34; Ján 11:11, 17, 33) Láska ho podnecovala, aby ľuďom poskytoval duchovnú pomoc, keď putoval stovky kilometrov po prašných cestách a zvestoval dobré posolstvo o Kráľovstve. (Marek 1:38, 39) Niet pochýb o tom, že Ježiš považoval za veľmi dôležité slúžiť druhým.

Napodobňujme Kristovu pokoru

11. Aké vlastnosti by mali mať bratia, ktorí sú vymenovaní za dozorcov v zbore?

¹¹ Koncom 19. storočia, keď sa vyberali muži, aby slúžili potrebám Božieho ľudu ako cestujúci zástupcovia, bola pozornosť zameraná na správny postoj, ktorý si mali rozvíjať kresťanskí dozorcovia. Podľa Zion’s Watch Tower (Sionskej Strážnej veže) z 1. septembra 1894 sa na túto prácu hľadali muži, ktorí by boli „mierni, aby sa nenadúvali... ktorí by boli pokornej mysle, zvestovali by Krista, nie seba, čiže nevyučovali by vlastné poznanie, ale jeho Slovo s jednoduchým a mocným posolstvom“. Je jasné, že praví kresťania by sa nikdy nemali usilovať o zodpovednosť preto, aby uspokojili osobné ambície, získali vedúce postavenie a moc alebo aby mohli ovládať iných. Pokorný dozorca pamätá na to, že jeho zodpovednosť predstavuje „znamenitú prácu“, a nie vysoké postavenie, ktoré by mu prinieslo slávu. (1. Timotejovi 3:1, 2) Každý starší i služobný pomocník by mal robiť všetko, čo je v jeho silách, aby pokorne slúžil iným, a mal by sa ujímať vedenia v svätej službe, čím dá iným príklad hodný napodobňovania. — 1. Korinťanom 9:19; Galaťanom 5:13; 2. Timotejovi 4:5.

12. Aké otázky by si mali položiť tí, ktorí sa usilujú o výsady v zbore?

¹² Každý brat, ktorý sa usiluje o výsady, by si mal položiť otázky: ‚Hľadám príležitosti,  ako slúžiť druhým, alebo mám sklon nechať sa obsluhovať? Som ochotný robiť aj takú prácu, ktorá je potrebná, ale nie je viditeľná?‘ Napríklad nejaký mladý brat túži po tom, aby mával prednášky v kresťanskom zbore, ale zdráha sa pomáhať vekovo starším spolukresťanom. Možno je rád v spoločnosti zodpovedných mužov v zbore, ale vyhovára sa, keď má ísť do služby. Taký mladý brat by si mal položiť otázky: ‚Zameriavam sa predovšetkým na tie formy služby, ktoré prinášajú uznanie a chválu? Chcem sa blysnúť pred druhými?‘ Hľadanie vlastnej slávy určite nie je prejavom Kristovho postoja. — Ján 5:41.

13. a) Ako môže príklad pokorného dozorcu zapôsobiť na druhých? b) Prečo môžeme povedať, že pokora mysle nie je pre kresťana vecou osobnej voľby?

¹³ Keď sa usilujeme napodobňovať Kristovu pokoru, podnecuje nás to slúžiť druhým. Uvažujme o príklade istého zónového dozorcu, ktorý prišiel preveriť činnosť jednej odbočky Jehovových svedkov. Napriek nabitému programu a veľkej zodpovednosti sa tento dozorca pristavil pri mladom bratovi, ktorému sa nedarilo nastaviť drôtovú zošívačku. „Nemohol som tomu uveriť!“ spomína brat. „Povedal mi, že keď bol mladý, obsluhoval v Bételi rovnaký typ stroja a vie, aké náročné je správne ho nastaviť. Pomáhal mi s tým dosť dlho, hoci mal na práci mnoho iných dôležitých vecí. To na mňa skutočne zapôsobilo.“ Tento brat teraz slúži ako dozorca v jednej odbočke Jehovových svedkov a stále si pamätá skutok pokory zónového dozorcu. Kiež si nikdy nemyslíme, že obyčajná práca je pod našu úroveň, alebo že sme príliš dôležití, aby sme vykonávali „podradné“ úlohy. Mali by sme sa skôr prepásať „pokorou mysle“. Nie je to vec osobnej voľby. Pokora mysle je súčasťou ‚novej osobnosti‘, ktorú si kresťan musí obliecť. — Filipanom 2:3; Kolosanom 3:10, 12; Rimanom 12:16.

Ako získať Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký

14. Ako nám môže rozjímanie o našom vzťahu k Bohu a k blížnym pomôcť pestovať si správny pohľad na to, čo znamená byť veľký?

¹⁴ Ako môžeme získať správny pohľad na to, čo znamená byť veľký? Jedným zo spôsobov je rozjímať nad svojím vzťahom k Jehovovi Bohu. Jeho majestátnosť, moc a múdrosť ho vyvyšujú vysoko nad úroveň bezvýznamných ľudí. (Izaiáš 40:22) Rozjímanie nad naším vzťahom k blížnym nám tiež pomôže pestovať si pokoru mysle. Napríklad v niektorých oblastiach možno vynikáme nad druhými. Naši kresťanskí bratia však môžu vynikať v oblastiach života, ktoré sú oveľa dôležitejšie, alebo môžu mať určité vlastnosti, ktoré nám chýbajú. V skutočnosti mnohí, ktorí sú cenní v Božích očiach, neradi vyčnievajú, pretože sú mierni a pokorní. — Príslovia 3:34; Jakub 4:6.

15. Ako rýdzosť Božieho ľudu ukazuje, že nikto nemá dôvod cítiť sa nadradený nad ostatnými?

¹⁵ Túto myšlienku dokazujú skúsenosti Jehovových svedkov, ktorí sa pre svoju vieru ocitli v skúškach. Opakovane sa ukázalo, že tí, ktorých svet považoval za obyčajných ľudí, si v ohnivých skúškach zachovali rýdzosť pred Bohom. Rozjímanie o takýchto príkladoch nám môže pomôcť, aby sme  zostali pokorní, a učí nás to, ‚aby sme si o sebe nemysleli viac, ako treba‘. — Rimanom 12:3. *

16. Ako všetci členovia zboru môžu ukázať, že si osvojili Ježišov názor na to, čo znamená byť veľký?

¹⁶ Všetci kresťania, mladí aj starí, by sa mali usilovať osvojiť si Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký. V zbore je potrebné vykonávať rôzne úlohy. Nikdy nebuďme rozhorčení, keď nás niekto požiada, aby sme urobili prácu, ktorá sa nám javí podradná. (1. Samuelova 25:41; 2. Kráľov 3:11) Rodičia, povzbudzujete svoje deti, aby s radosťou vykonávali akúkoľvek prácu, ktorá im je pridelená v sále Kráľovstva alebo na zjazde? Vidia vás, ako vykonávate obyčajné úlohy? Jeden brat, ktorý teraz slúži vo svetovom ústredí Jehovových svedkov, si živo spomína na príklad svojich rodičov. Povedal: „Z toho, ako pristupovali k upratovaniu sály Kráľovstva alebo zjazdovej sály, som videl, že túto prácu považujú za dôležitú. Často vykonávali práce na úžitok zboru alebo bratstva bez ohľadu na to, aké podradné sa mohli javiť. Tento postoj mi pomohol ochotne prijať akékoľvek pracovné pridelenie v Bételi.“

17. V akých ohľadoch sú pokorné ženy požehnaním pre zbor?

¹⁷ Vynikajúcim príkladom človeka, ktorý kládol záujmy druhých pred svoje vlastné, bola Ester, ktorá sa v piatom storočí pred n. l. stala kráľovnou Perzskej ríše. Hoci žila v paláci, bola ochotná riskovať život kvôli Božiemu ľudu a konala v súlade s Božou vôľou. (Ester 1:5, 6; 4:14–16) Kresťanské ženy, bez ohľadu na svoju ekonomickú situáciu, dnes môžu prejavovať podobného ducha ako Ester tým, že budú povzbudzovať skľúčených, navštevovať chorých, zúčastňovať sa na zvestovateľskej službe a spolupracovať so staršími. Také pokorné sestry sú pre zbor veľkým požehnaním.

Správny pohľad na to, čo znamená byť veľký, prináša požehnania

18. Aké požehnania plynú z toho, že si človek zachová Kristov pohľad na veľkosť?

¹⁸ Ak si zachováš Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký, prinesie ti to mnoho požehnaní. Nesebeckou službou druhým prinesieš radosť sebe aj im. (Skutky 20:35) Keď ochotne a usilovne pracuješ pre svojich bratov, obľúbia si ťa. (Skutky 20:37) Ale dôležitejšie je, že to, čo robíš pre spolukresťanov, Jehova vníma ako príjemnú obeť chvály. — Filipanom 2:17.

19. Čo by sme mali byť rozhodnutí robiť?

¹⁹ Každý z nás by mal preskúmať svoje srdce a položiť si otázku: ‚Budem iba hovoriť o tom, že chcem mať Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký, alebo na tom budem usilovne pracovať?‘ Jehovov postoj voči pyšným je jasný. (Príslovia 16:5; 1. Petra 5:5) Kiež v kresťanskom zbore, v rodinnom živote a v každodennom kontakte s blížnymi dávame najavo, že sme si osvojili Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký, a tak všetko robíme na Jehovovu slávu a chválu. — 1. Korinťanom 10:31.

[Poznámky pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Prečo by sme mali odmietať svetský pohľad na to, čo znamená byť veľký?

• Podľa čoho hodnotil veľkosť človeka Ježiš?

• Ako môžu dozorcovia napodobňovať Kristovu pokoru?

• Čo nám pomôže osvojiť si Kristov pohľad na to, čo znamená byť veľký?

[Študijné otázky]

[Rámček na strane 17]

Kto je z Kristovho pohľadu veľký?

Ten, kto chce byť obsluhovaný, alebo ten, kto ochotne slúži iným?

Ten, kto je rád na výslní, alebo ten, kto prijíma nenápadné úlohy?

Ten, kto vyvyšuje seba, alebo ten, kto vyvyšuje iných?

[Obrázok na strane 14]

Obrovská socha faraóna Amenhotepa III.

[Obrázok na strane 15]

Vieš, čo viedlo k Hámanovmu pádu?

[Obrázky na strane 16]

Hľadáš príležitosti, ako slúžiť druhým?