Mexickí domorodci počúvajú dobré posolstvo

DESIATEHO novembra 2002 sa v meste San Miguel Quetzaltepec zhromaždila skupina Mixtékov, ktorí patria k domorodým obyvateľom Mexika. Toto mesto sa nachádza v nádhernom štáte Oaxaca na juhu krajiny. Skupina Mixtékov tu bola na oblastnom zjazde Jehovových svedkov. Vyvrcholením dopoludňajšieho programu bola biblická dráma.

Keď sa cez zvukovú aparatúru ozvali prvé slová biblickej drámy, prítomní zostali ohromení. Začali tlieskať a oči mnohých sa zaliali slzami. Dráma bola totiž v mixtéčtine! Po skončení mnohí vyjadrili hlboké ocenenie za toto neočakávané požehnanie. „Po prvýkrát som rozumela dráme. Zapôsobila na moje srdce,“ povedala jedna žena. „Teraz už môžem spokojne zomrieť, pretože Jehova mi dovolil počuť drámu v mojom jazyku,“ povedala iná žena.

To, čo sa odohralo v to dopoludnie, bolo súčasťou intenzívneho úsilia, ktoré Jehovovi svedkovia v Mexiku v poslednom čase vynaložili, aby sa s dobrým posolstvom o Kráľovstve dostali aj k domorodým obyvateľom. — Matúš 24:14; 28:19, 20.

Jehova vypočul modlitby

V Mexiku žije vyše 6 000 000 domorodých obyvateľov, čo je počet porovnateľný s obyvateľmi mnohých krajín. Hovoria 62 jazykmi a reprezentujú veľkú rozmanitosť kultúr. Z tejto skupiny je najrozšírenejších 15 jazykov — každým z nich hovorí vyše 100 000 ľudí. Viac ako 1 000 000 domorodcov neovláda španielčinu, úradný jazyk Mexika. No aj tí, ktorí vedia po španielsky, sa ľahšie učia biblické pravdy v materinskom jazyku. (Skutky 2:6; 22:2) Niektorí už roky študujú Bibliu a verne navštevujú kresťanské zhromaždenia, ale ich porozumenie biblických právd je obmedzené. Preto sa už nejaký čas modlili, aby mohli mať posolstvo pravdy vo vlastnom jazyku.

Odbočka Jehovových svedkov v Mexiku zareagovala na túto potrebu a v roku 1999 začala robiť opatrenia, aby mohli zborové zhromaždenia prebiehať v jazykoch domorodcov. Boli vytvorené aj prekladateľské tímy. V roku 2000 boli drámy na oblastných zjazdoch v mayčine a neskôr aj v niekoľkých ďalších jazykoch.

Ďalším krokom bol preklad pomôcok Jehovových svedkov na štúdium Biblie. Ako prvá bola preložená brožúra Večne sa teš zo života na zemi! do jazyka huave, mayčiny, mazatéčtiny, totonačtiny, jazyka tzeltal a tzotzil. Potom nasledovali ďalšie publikácie vrátane pravidelného vydávania Našej služby Kráľovstva v mayčine. Niektoré publikácie boli nahrané aj na audiokazety. Na miestne použitie sa upravuje brožúra Venuj sa čítaniu a písaniu,  aby sa mohli domorodci učiť čítať a písať vo vlastnom jazyku. Biblická literatúra sa v súčasnosti vydáva v 15 jazykoch domorodcov a pracuje sa aj na ďalších publikáciách.

‚Snažia sa zo všetkých síl‘

Táto prekladateľská práca nie je jednoduchá. Po prvé preto, že v mexických domorodých jazykoch bolo vydaných málo svetských publikácií. V mnohých jazykoch nie sú dostupné ani slovníky. Ďalší problém je v tom, že niektoré jazyky majú mnoho dialektov. Napríklad len zapotéčtina má najmenej päť dialektov. Tieto dialekty sa stali natoľko odlišnými, že Zapotékovia z rôznych oblastí si navzájom nerozumejú.

Okrem toho v prípade jazykov, ktoré nemajú žiadne gramatické pravidlá, si ich musia prekladatelia stanoviť sami. To si vyžaduje značný výskum a veľa konzultácií. Nie div, že mnohí prekladatelia sa spočiatku cítili ako Élida z huavského tímu. Spomína si: „Keď som bola pozvaná do odbočky Jehovových svedkov v Mexiku do prekladateľského oddelenia, zmocnili sa ma dva pocity — radosť a zároveň obavy.“

Prekladatelia sa musia tiež naučiť ovládať počítač, osvojiť si prekladateľské metódy a dodržiavať termíny práce. Je to pre nich často veľmi náročné. Aké majú pocity? Odpovedá Gloria, členka mayského tímu: „Máme neopísateľnú radosť, že môžeme mať účasť na preklade biblických publikácií do mayčiny, nášho materinského jazyka.“ A dozorca prekladateľského oddelenia o týchto prekladateľoch povedal: „Ich túžba po biblických publikáciách vo vlastnom jazyku je taká silná, že sa snažia zo všetkých síl zdolať akúkoľvek prekážku.“ Stojí ich úsilie za to?

„Ďakujem, Jehova!“

Je očividné, že Jehova žehná prácu na tomto poli. Zvýšila sa návštevnosť zhromaždení a zjazdov. Napríklad v roku 2001 sa stretlo 223 mixtéckych svedkov na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti. No celkový počet prítomných bol 1674 — sedemapolkrát vyšší než počet svedkov!

Niektorí ľudia, ktorí prijímajú pravdu, jej teraz dobre rozumejú hneď od začiatku. Mirna spomína na to, ako to bolo predtým, keď sa zhromaždenia nekonali v mayčine. „Po trojmesačnom štúdiu Biblie som sa dala pokrstiť,“ hovorí. „Vedela som, že sa mám dať pokrstiť, ale musím povedať, že biblickým pravdám som veľmi dobre nerozumela. Myslím, že to bolo preto, lebo mojím materinským jazykom je mayčina a po španielsky som až tak dobre nevedela. Chvíľu mi trvalo, kým som pravdu úplne pochopila.“ Dnes sú Mirna a jej manžel šťastní, že môžu byť súčasťou mayského prekladateľského tímu.

Bratia vo všetkých zboroch sú veľmi šťastní, keď dostanú publikácie vo vlastnom jazyku. Po vydaní brožúry Večne sa teš zo života  na zemi! v jazyku tzotzil jedna žena, ktorá začala navštevovať kresťanské zhromaždenia, si brožúru privinula na hruď a zvolala: „Ďakujem, Jehova!“ Podľa správ mnohí ľudia študujúci Bibliu rýchlejšie postupujú ku krstu, nečinní zvestovatelia sú opäť činní a veľa kresťanských bratov sa teraz cíti spôsobilými prijať zodpovednosti v zbore. V službe sú niektorí ľudia ochotnejší prijať biblickú literatúru vo vlastnom jazyku a začať študovať.

Istá sestra raz išla na biblické štúdium, ale záujemkyňa nebola doma. Otvoril manžel záujemkyne a sestra mu chcela prečítať niečo z brožúry. „Nič nechcem,“ odpovedal. Sestra mu po totonacky povedala, že brožúra je v ich jazyku. Keď to muž počul, priniesol si stoličku a sadol si. Sestra mu čítala z brožúry a on stále hovoril: „To je pravda. Áno, to je pravda.“ Teraz chodí na zhromaždenia.

Na Yucatáne manžel jednej sestry odporoval pravde a niekedy svoju manželku aj udrel, keď sa vrátila zo zhromaždenia. Keď sa začali konať zhromaždenia v mayčine, rozhodla sa, že ho pozve na zhromaždenie. Prišiel a páčilo sa mu. Teraz zhromaždenia navštevuje pravidelne, študuje Bibliu a, samozrejme, nebije už manželku.

Jeden muž, ktorý hovorí po totonacky, povedal dvom svedkyniam, že sa ešte nikdy nemodlil, pretože katolícky kňaz tvrdil, že Boh vypočúva iba modlitby v španielčine. Kňazovi  musel platiť za to, aby sa modlil za Totonakov. Sestry mu povedali, že Boh vypočúva modlitby vo všetkých jazykoch, a dali mu brožúru v totonačtine, ktorú si veľmi rád zobral. — 2. Paralipomenon 6:32, 33; Žalm 65:2.

„Kualtsin tajtoua“

Mnohí zvestovatelia Kráľovstva sú nadšení vývojom týchto udalostí a snažia sa učiť jazyky domorodcov alebo sa v nejakom zlepšujú. Rozhodol sa tak aj jeden krajský dozorca, ktorý slúži piatim nahuasky hovoriacim zborom v severnom štáte Puebla. Hovorí: „Deti, ktoré predtým na zhromaždeniach zaspávali, sú teraz veľmi pozorné a počúvajú, keď hovorím jazykom nahuatl. Raz za mnou po zhromaždení prišiel štvorročný chlapček a povedal mi: ‚Kualtsin tajtoua‘ (hovoríš pekne). To ma uistilo, že moje úsilie stojí za to.“

Áno, toto mnohojazyčné pole sa skutočne ‚belie k žatve‘ a všetci tí, ktorí na ňom pracujú, sú veľmi povzbudení. (Ján 4:35) Roberto, ktorý pracoval na zorganizovaní prekladateľských tímov, to zhŕňa týmito slovami: „Je nezabudnuteľným zážitkom vidieť, ako sa našim bratom a sestrám kotúľajú po lícach slzy radosti, keď počujú pravdu vo svojom jazyku a rozumejú jej. Keď si na to spomeniem, od dojatia sa mi stiahne hrdlo.“ Pomoc týmto úprimným ľuďom, aby sa postavili na stranu Kráľovstva, nepochybne tiež rozradostňuje Jehovovo srdce. — Príslovia 27:11.

[Rámček na stranách 10, 11]

Zoznámte sa s niektorými prekladateľmi

● „Rodičia ma učili pravde od malička. Žiaľ, keď som mala 11 rokov, otec opustil kresťanský zbor. O dva roky od nás odišla matka. Ako najstaršia z piatich detí som musela zastúpiť matku, hoci som ešte chodila do školy.

Naši duchovní bratia a sestry nás s láskou podporovali, ale aj tak sme mali ťažký život. Niekedy som si kládla otázku: ‚Prečo sa mi to stalo? Veď som ešte taká mladá!‘ Dokázala som to zvládnuť len s Jehovovou pomocou. Po maturite som sa stala služobníčkou celým časom a to mi veľmi pomohlo. Keď bol vytvorený nahuaský prekladateľský tím, bola som pozvaná, aby som sa stala jeho súčasťou.

Otec je teraz opäť v zbore a moji mladší bratia a sestry slúžia Jehovovi. To, že som zostala verná Jehovovi, určite stálo za tú námahu. Veľmi požehnal našu rodinu.“ — Alicia.

● „Spolužiačka, ktorá bola svedkyňou, mala referát o vzniku života. Chýbal som vtedy na hodine, a keďže som chcel urobiť skúšky, požiadal som ju, aby mi porozprávala o svojom referáte. Vždy som uvažoval o tom, prečo ľudia zomierajú. Ponúkla mi knihu Stvorenie * a biblické štúdium a ja som ponuku prijal. Veľmi na mňa zapôsobilo Stvoriteľovo predsavzatie a jeho láska.

Po skončení školy som dostal ponuku pracovať ako bilingválny učiteľ v španielčine a v jazyku tzotzil. Znamenalo to však ďaleko sa odsťahovať, vyučovať aj cez víkendy a vynechávať kresťanské zhromaždenia. Namiesto toho som pracoval ako murár. Môjmu otcovi, ktorý nebol svedok, sa moje rozhodnutie vôbec nepáčilo. Neskôr, keď som slúžil ako priekopník, bol vytvorený tím, ktorý prekladá biblickú literatúru do jazyka tzotzil. Bol som povzbudený, aby som sa dal k dispozícii.

Vidím, že keď naši bratia a sestry majú publikácie vo vlastnom jazyku, dáva im to pocit, že niekomu na nich záleží a že je rešpektovaná ich dôstojnosť. To je na tejto práci veľmi uspokojujúce. Toto pridelenie považujem za veľkú výsadu.“ — Humberto.

● „Keď som mala šesť rokov, matka od nás odišla. Počas môjho dospievania začal otec študovať s Jehovovými svedkami. Raz mi jedna sestra ponúkla biblické štúdium, ktorého súčasťou boli aj rady pre mladých ľudí. Ako tínedžerka bez matky som vedela, že je to presne to, čo potrebujem. V pätnástich rokoch som bola pokrstená.

V roku 1999 zabili môjho otca nejakí zlomyseľní ľudia, ktorí chceli získať jeho pôdu. Bola som zdrvená. Upadla som do hlbokej depresie a mala som pocit, že už ďalej nedokážem žiť. Ale stále som sa modlila k Jehovovi o silu. Cestujúci dozorca s manželkou ma veľmi povzbudzovali. Čoskoro som sa stala pravidelnou priekopníčkou.

Raz som si všimla niekoľkých ľudí, ktorí išli šesť hodín pešo na zhromaždenie, len aby si vypočuli 20-minútový prejav v totonačtine, hoci zvyšok zhromaždenia bol v španielčine, ktorej nerozumeli. Preto som bola nadšená, keď som dostala pozvanie, aby som pomáhala pri preklade biblických publikácií do totonačtiny.

Vždy som otcovi vravela, že mojím snom je slúžiť v odbočke Jehovových svedkov. Povedal mi, že slobodná sestra v mojom veku sa tam asi tak ľahko nedostane. Ako veľmi sa len poteší, keď sa po vzkriesení dozvie, že som tam predsa len bola prijatá a že som prekladala biblickú literatúru do nášho jazyka!“ — Edith.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 9]

Členovia tímu, ktorý prekladá do jazyka tzotzil, diskutujú o problematickom slove