Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kedy môže byť človek naozaj šťastný

Kedy môže byť človek naozaj šťastný

Kedy môže byť človek naozaj šťastný

JEHOVA, ‚šťastný Boh‘, a Ježiš Kristus, „šťastný a jediný Mocnár“, najlepšie vedia, čo je potrebné, aby bol človek šťastný. (1. Timotejovi 1:11; 6:15) Preto nie je prekvapujúce, že kľúč k šťastiu sa nachádza v Božom Slove, Biblii. — Zjavenie 1:3; 22:7.

Ježiš vo svojej slávnej Kázni na vrchu opísal, čo môže človeka urobiť šťastným. Povedal: „Šťastní sú“ ​(1) tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, (2) smútiaci, (3) mierni, (4) hladní a smädní po spravodlivosti, (5) milosrdní, (6) tí čistého srdca, (7) tí, ktorí pôsobia pokoj, (8) tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, a (9) tí, ktorých hania a prenasledujú kvôli Ježišovi. — Matúš 5:3–11. *

Sú Ježišove výroky pravdivé?

Niektoré z Ježišových výrokov je potrebné trochu vysvetliť. Kto by poprel, že mierny, milosrdný pokojný človek s čistým srdcom je šťastnejší ako hnevlivý, agresívny a nemilosrdný človek?

Možno si však kladiete otázku, ako môžu byť považovaní za šťastných ľudia, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti alebo ktorí smútia. Takí ľudia majú realistický pohľad na stav vo svete. „Vzdychajú a stenajú nad všetkými odpornými vecami, ktoré sa dejú“ v našich dňoch. (Ezechiel 9:4) To ich samo osebe nerobí šťastnými. Keď sa však dozvedia, že Božím predsavzatím je vytvoriť na zemi spravodlivé podmienky a zabezpečiť právo pre utláčaných, ich radosť nepozná hraníc. — Izaiáš 11:4.

Ľudia, ktorí milujú spravodlivosť, smútia aj preto, lebo často nekonajú to, čo je správne. To znamená, že si uvedomujú svoje duchovné potreby. Takí ľudia ochotne vzhliadajú k Bohu o vedenie, lebo si uvedomujú, že jedine on môže ľuďom pomôcť prekonať ich slabosti. — Príslovia 16:3, 9; 20:24.

Ľudia, ktorí smútia, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti a ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, vedia, že je dôležité mať dobrý vzťah k Stvoriteľovi. Dobré medziľudské vzťahy prispievajú k šťastiu, a o to viac to platí o dobrom vzťahu k Bohu. Áno, hĺbavých ľudí milujúcich spravodlivosť, ktorí ochotne prijímajú Božie vedenie, možno skutočne nazvať šťastnými.

No zrejme vám pripadá ťažké uveriť, že človek, ktorý je prenasledovaný hanený, by mohol byť šťastný. Ale keďže to povedal sám Ježiš, musí to byť pravda. Teda ako by sme mali rozumieť týmto slovám?

Prenasledovaní, ale šťastní — je to vôbec možné?

Všimnite si, že Ježiš nepovedal, že k šťastiu vedie samotné prenasledovanie a hanenie. Bližšie to vysvetlil, keď povedal: „Šťastní sú tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť... šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú... kvôli mne.“ ​(Matúš 5:10, 11) Teda prenasledovaný človek je šťastný iba vtedy, keď znáša pohanu ako nasledovník Krista a keď sa správa podľa spravodlivých zásad, ktoré učil Ježiš.

To dokazuje aj skúsenosť raných kresťanov. Členovia Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu, „predvolali apoštolov, zbičovali ich a nariadili im, aby prestali hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich“. Ako reagovali apoštoli? „Odišli zo Sanhedrinu radujúc sa, že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre jeho meno. A každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi.“ — Skutky 5:40–42; 13:50–52.

Apoštol Peter nám pomáha viac porozumieť spojitosti medzi pohanou a šťastím. Napísal: „Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní, lebo na vás spočíva duch slávy, áno, Boží duch.“ ​(1. Petra 4:14) Hoci je utrpenie nepríjemné, ak kresťan trpí za konanie dobra, pociťuje šťastie, pretože dostáva Božieho svätého ducha. Ale ako súvisí Boží duch so šťastím?

Skutky tela alebo ovocie ducha?

Boží svätý duch pôsobí iba na tých, ktorí poslúchajú Boha ako vládcu. (Skutky 5:32) Jehova nedáva svojho ducha ľuďom konajúcim „skutky tela“. K týmto skutkom patrí „smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty, závisť, pijatiky, hýrenia a podobné veci“. (Galaťanom 5:19–21) Je pravda, že v dnešnom svete sú „skutky tela“ veľmi rozšírené. No tí, ktorí ich konajú, sa netešia z pravého a trvalého šťastia. Tieto skutky skôr človeku ničia vzťahy s príbuznými, priateľmi a známymi. Okrem toho Božie Slovo hovorí, že „tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo“.

Boh však dáva svojho ducha tým, ktorí si pestujú „ovocie ducha“. Toto ovocie tvoria vlastnosti, ako je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť [„trpezlivosť“, poznámka pod čiarou v Pavlíkovom preklade], láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. (Galaťanom 5:22, 23) Keď prejavujeme tieto vlastnosti, vytvárame podmienky na pokojné vzťahy s druhými i s Bohom, čo vedie k pravému šťastiu. (Pozri rámček.) A čo je dôležitejšie, prejavovaním lásky, láskavosti, dobroty a ďalších cnostných vlastností rozradostňujeme Jehovu a máme úžasnú nádej na večný život v Božom novom svete spravodlivosti.

Šťastie je otázkou osobného rozhodnutia

Keď Wolfgang a Brigitte, manželia z Nemecka, začali vážne študovať Bibliu, mali veľa hmotných vecí, ktoré ľudia považujú za nevyhnutné pre šťastie. Boli mladí a zdraví. Nosili drahé oblečenie, žili v atraktívne zariadenom dome a mali prosperujúcu firmu. Väčšinu svojho času venovali tomu, že sa usilovali získať ďalšie hmotné veci, ale to im neprinieslo pravé šťastie. Časom však Wolfgang a Brigitte urobili zásadné rozhodnutie. Začali venovať viac času a úsilia duchovným hodnotám a hľadali spôsoby, ako sa priblížiť k Jehovovi. Ich rozhodnutie onedlho viedlo k zmene postoja, čo ich zase podnietilo k tomu, aby si zjednodušili život a slúžili ako priekopníci, čiže zvestovatelia Kráľovstva celým časom. Dnes slúžia ako dobrovoľní pracovníci v odbočke Jehovových svedkov v Nemecku. Okrem toho sa učia jeden ázijský jazyk, aby pomáhali cudzincom dozvedieť sa pravdu z Božieho Slova, Biblie.

Našli títo manželia pravé šťastie? Wolfgang hovorí: „Odkedy sa viac venujeme duchovným veciam, sme šťastnejší a pociťujeme väčšie uspokojenie. Služba Jehovovi z celého srdca posilnila tiež naše manželstvo. Aj predtým sme mali šťastné manželstvo, ale naše povinnosti a záujmy nás od seba vzďaľovali. Teraz sa obidvaja usilujeme o rovnaký cieľ.“

Kedy môže byť človek naozaj šťastný?

Stručne povedané, keď sa bude vyhýbať ‚skutkom tela‘ a bude si pestovať „ovocie [Božieho] ducha“. Ak chce byť človek šťastný, musí túžiť po blízkom vzťahu k Bohu. Ten, kto sa usiluje o takýto vzťah, zodpovedá Ježišovmu opisu šťastného človeka.

Nedomnievajte sa preto, že šťastie je nedosiahnuteľné. Je pravda, že vám v súčasnosti môže chýbať dobré zdravie alebo môžete mať dokonca problémy v manželstve. Možno sa už nemôžete tešiť ani z rodičovstva a je pre vás ťažké nájsť si dobré zamestnanie. Vaša peňaženka možno už nie je taká plná ako kedysi. Napriek tomu buďte odvážny, nemáte dôvod si zúfať! Božie Kráľovstvo vyrieši tieto problémy, ako aj mnoho ďalších. Áno, Jehova Boh čoskoro splní svoj sľub, ktorý zapísal žalmista: „Tvoje kraľovanie je kraľovanie na všetky neurčité časy... Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ ​(Žalm 145:13, 16) Milióny Jehovových služobníkov na celom svete môžu dosvedčiť, že ak budete pamätať na tento Jehovov utešujúci sľub, už dnes to výrazne prispeje k vášmu šťastiu. — Zjavenie 21:3.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Každé z týchto deviatich Ježišových výrokov sa začína gréckym slovom makarioi. V niektorých prekladoch je toto slovo preložené ako „blahoslavení“, ale Preklad nového sveta, ako aj niektoré iné preklady používajú presnejší výraz „šťastní“.

[Rámček/obrázok na strane 6]

Čo prispieva k šťastiu

Láska, ktorú prejavíte, podnieti druhých, aby vám ju opätovali.

Radosť vám dá silu vyrovnať sa s ťažkosťami.

Pokoj vám pomôže, aby boli vaše vzťahy bez konfliktov.

Trpezlivosť vám umožní zostať šťastnými aj v skúške.

Láskavosť z vás urobí obľúbeného človeka.

Dobrota z vašej strany bude viesť druhých k tomu, aby vám v prípade núdze pomohli.

Viera vás uistí o Božom láskyplnom vedení.

Miernosť vám prinesie pokoj srdca, mysle i tela.

Sebaovládanie vám pomôže robiť menej chýb.

[Obrázky na strane 7]

Ak chce byť človek šťastný, musí uspokojovať svoje duchovné potreby