Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Aký význam má pre vás modlitba Otčenáš

Aký význam má pre vás modlitba Otčenáš

Aký význam má pre vás modlitba Otčenáš

MODLITBA Otčenáš, tak ako ju predložil Ježiš Kristus v Kázni na vrchu, je v Biblii zaznamenaná v Matúšovi, v 6. kapitole vo veršoch 9–13. Ježiš krátko predtým ako vyslovil túto modlitbu, povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, domnievajúc sa, že budú vypočutí, lebo používajú mnoho slov.“ — Matúš 6:7.

Z toho je zrejmé, že Ježiš nechcel, aby ľudia túto modlitbu odriekali slovo za slovom. Je pravda, že ju neskôr zopakoval na úžitok ďalších poslucháčov, ale nepoužil pritom presne tie isté slová, ako to vidieť z porovnania Matúšovho a Lukášovho evanjelia. (Lukáš 11:2–4) Okrem toho, keď sa Ježiš i jeho učeníci neskôr modlili, nedržali sa striktne slov vzorovej modlitby.

Prečo je Pánova modlitba zaznamenaná v Biblii? Ježiš nám pomocou nej ukazuje, ako môžeme predkladať Bohu modlitby, ktoré sú mu prijateľné. V tejto modlitbe tiež nachádzame odpovede na niektoré dôležité otázky týkajúce sa života každého z nás. Zamyslime sa preto postupne nad každou časťou Pánovej modlitby.

Aké je Božie meno?

„Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Matúš 6:9) Tieto úvodné slová vzorovej modlitby nám pomáhajú priblížiť sa k Bohu, keďže ho oslovujeme „náš Otče“. Tak ako dieťa, ktoré bez zábran prichádza k milujúcemu a chápavému otcovi, aj my sa môžeme približovať k nášmu nebeskému Otcovi s dôverou, že nás chce počúvať. „Ó, Ty, ktorý vypočúvaš modlitbu,“ spieval kráľ Dávid, „k tebe prídu ľudia každého tela.“ — Žalm 65:2.

Ježiš nás učil modliť sa o to, aby bolo Božie meno posvätené, čiže považované za sväté. Ale aké je Božie meno? Biblia na túto otázku odpovedá slovami: „Ty, ktorého meno je Jehova, ty sám si Najvyšší nad celou zemou.“ ​(Žalm 83:18) Už ste sa pri čítaní Biblie stretli s menom Jehova?

Božie meno, Jehova, sa v starovekých biblických rukopisoch nachádza takmer 7000-krát. No niektorí prekladatelia si toto meno dovolili zo svojich prekladov Biblie odstrániť. Preto je namieste modliť sa k Stvoriteľovi, aby svoje meno posvätil, čiže urobil ho svätým. (Ezechiel 36:23) Ako môžeme konať v súlade s takouto modlitbou? Napríklad tak, že v modlitbách k Bohu budeme používať jeho meno, Jehova.

Patricia bola vychovávaná ako katolíčka, a tak modlitbu Otčenáš dobre poznala. Ako zareagovala, keď jej jedna Jehovova svedkyňa ukázala v Biblii Božie meno? „Nemohla som tomu uveriť!“ hovorí. „Pozrela som sa preto do svojej Biblie, a bolo aj tam! Potom mi svedkyňa ukázala Matúša 6:9, 10 a vysvetlila, že Božie meno je úzko späté s modlitbou Otčenáš. Tak ma to nadchlo, že som ju požiadala, aby so mnou študovala Bibliu.“

Nech sa deje Božia vôľa na zemi

„Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ ​(Matúš 6:10) Ako sa splní táto časť Ježišovej vzorovej modlitby? Väčšina ľudí si predstavuje nebo ako ríšu nerušeného pokoja. V Písmach sa o nebi hovorí ako o Jehovovom ‚vyvýšenom príbytku svätosti a krásy‘. (Izaiáš 63:15) Je teda veľmi vhodné modliť sa o to, aby sa Božia vôľa diala na zemi tak „ako v nebi“! Ale stane sa to niekedy?

Jehovov prorok Daniel predpovedal: „Nebeský Boh [zriadi] kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto [pozemské] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Daniel 2:44) Toto nebeské Kráľovstvo je spravodlivá vláda, ktorá čoskoro zasiahne, aby nastolila celosvetový mier. — 2. Petra 3:13.

Keď sa modlíme o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo a aby sa na zemi diala Božia vôľa, dávame tým najavo vieru v niečo, čo sa určite splní. Kresťanský apoštol Ján napísal: „Počul [som] silný hlas hovoriť z trónu: ‚Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.‘“ A dodal: „Ten, ktorý sedel na tróne, povedal:... ‚Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.‘“ — Zjavenie 21:3–5.

Modlitba a naše hmotné potreby

Ježiš slovami vzorovej modlitby ukázal, že keď sa modlíme, mali by sme sa zameriavať najmä na veci, ktoré súvisia s Božím menom a s Božou vôľou. No vzorová modlitba pokračuje osobnými prosbami, ktoré je vhodné predkladať Jehovovi.

Prvá prosba znie: „Daj nám dnes náš chlieb na tento deň.“ ​(Matúš 6:11) To nie je prosba o hmotné bohatstvo. Ježiš nás povzbudzoval modliť sa o „chlieb na deň podľa dennej potreby“. (Lukáš 11:3) Môžeme sa teda modliť k Bohu vo viere, že ak ho milujeme a poslúchame ho, on sa postará o naše každodenné potreby.

Keby sme si robili prílišné starosti s našou ekonomickou situáciou, mohlo by to viesť k tomu, že by sme zanedbávali svoje duchovné potreby, a tak by sme nekonali to, čo od nás Boh očakáva. Ale ak dávame uctievanie Boha na prvé miesto v živote, môžeme si byť istí, že naše prosby o hmotné potreby, ako je jedlo a oblečenie, budú vypočuté. Ježiš povedal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Matúš 6:26–33) Hľadať Božiu spravodlivosť a usilovať sa o ňu však nie je ľahké, lebo všetci sme hriešni a potrebujeme odpustenie. (Rimanom 5:12) Modlitba Otčenáš sa dotýka aj toho.

Naše modlitby a odpúšťanie

„Odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.“ ​(Matúš 6:12) Z Lukášovho záznamu Pánovej modlitby vyplýva, že tieto „dlhy“ sú vlastne „hriechy“. (Lukáš 11:4) Naozaj nám Jehova Boh odpustí naše hriechy, keď sa o to modlíme?

Dávid, kráľ starovekého Izraela, sa síce dopustil vážnych hriechov, no kajal sa a s dôverou sa modlil: „Ty, ó, Jehova, si dobrý a pripravený odpúšťať; milujúca láskavosť je hojná voči všetkým, ktorí ťa vzývajú.“ ​(Žalm 86:5) Koľko útechy je v tejto myšlienke! Náš nebeský Otec je „pripravený odpúšťať“ hriechy tým, ktorí ho kajúcne vzývajú. Práve tak ako je možné úplne odpustiť nejaký dlh, aj Jehova nám môže úplne odpustiť naše hriechy.

Ježiš sa však zmienil o jednej podmienke: Ak chceme, aby nám Boh odpúšťal, aj my musíme odpúšťať druhým. (Matúš 6:14, 15) Spravodlivý Jób odpustil svojim spoločníkom, ktorí s ním nespravodlivo zaobchádzali, a dokonca sa za nich modlil. (Jób 42:10) Ak aj my odpúšťame tým, ktorí proti nám zhrešia, získame Božiu priazeň a môžeme očakávať, že nám Boh prejaví milosrdenstvo.

Skutočnosť, že Boh je ochotný vypočúvať naše prosby, by nás mala podnietiť k tomu, aby sme sa usilovali o jeho schválenie. A jeho schválenie je možné dosiahnuť aj napriek tomu, že sme nedokonalí. (Matúš 26:41) Aj v tejto veci nám Jehova môže pomôcť, ako to ukázal Ježiš, keď vzorovú modlitbu uzavrel jednou dôležitou prosbou.

Pomoc v úsilí o správne konanie

„Nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého.“ ​(Matúš 6:13) Jehova nás neopúšťa, keď sme v pokušení, ani nespôsobuje situácie, v ktorých by sme mohli upadnúť do hriechu. Jeho Slovo hovorí: „Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ ​(Jakub 1:13) Boh síce dovoľuje, aby sme boli pokúšaní, ale môže nás „od toho zlého“ oslobodiť. A ‚tým zlým‘ nie je nikto iný ako Satan Diabol, Veľký Pokušiteľ.

Apoštol Peter spolukresťanov nabádal: „Buďte triezvi, bdejte, váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil.“ (1. Petra 5:8) Satan pokúšal dokonca aj dokonalého človeka Ježiša Krista! S akým zámerom? Aby ho odviedol od čistého uctievania Jehovu Boha. (Matúš 4:1–11) Ak sa usilujete slúžiť Bohu, Satanovým cieľom je pohltiť, čiže duchovne zničiť aj vás!

Keďže Diabol má pod kontrolou celý tento svet, môže nás pokúšať, aby sme sa zaplietli do konania, ktoré Boh odsudzuje. (1. Jána 5:19) Preto je dôležité, aby sme sa pravidelne obracali k Bohu o pomoc, zvlášť ak s nejakým pokušením bojujeme dlhodobo. Keď uctievame Jehovu v súlade s jeho inšpirovaným Slovom, Bibliou, oslobodí nás — pomôže nám odolať Diablovým pokušeniam. „Boh je verný,“ píše sa v Biblii, „a nepripustí, aby ste boli pokúšaní nad to, čo môžete zniesť.“ — 1. Korinťanom 10:13.

Viera v Boha je nevyhnutná

Nie je povzbudzujúce vedieť, že náš nebeský Otec sa o každého z nás zaujíma? Poslal nám dokonca svojho Syna, Ježiša Krista, aby nás naučil modliť sa. Keď o tom premýšľame, určite to v nás vyvoláva túžbu páčiť sa Bohu. Ako sa mu môžeme páčiť?

V Biblii sa píše: „Bez viery nie je možné páčiť sa [Bohu], lebo ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Ako možno získať takúto vieru? „Viera nasleduje za tým, čo sa počulo,“ hovorí Biblia. (Rimanom 10:17) Jehovovi svedkovia sa radi rozprávajú o biblických otázkach s každým, kto túži slúžiť Bohu s pravou vierou.

Veríme, že tento rozbor modlitby Otčenáš vám pomohol lepšie pochopiť jej význam. Ak budete prijímať ďalšie poznanie o Jehovovi a o tom, ako odmeňuje ‚tých, ktorí ho vážne hľadajú‘, môžete si tým posilniť svoju vieru. Keď sa o svojom nebeskom Otcovi a o jeho predsavzatiach dozviete viac, budete sa môcť z blízkeho vzťahu k nemu tešiť navždy. — Ján 17:3.

[Zvýraznený text na strane 5]

„Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Daj nám dnes náš chlieb na tento deň; a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom. A nepriveď nás do pokušenia, ale osloboď nás od toho zlého.“ — Matúš 6:9–13

[Obrázok na strane 7]

Jehova sa stará o hmotné potreby tých, ktorí ho milujú

[Obrázok na strane 7]

Boh nám tiež pomáha, aby sme dokázali odolať Diablovým pokušeniam

[Obrázok na strane 7]

Ak podobne ako Jób odpúšťame tým, ktorí proti nám zhrešia, môžeme očakávať, že Boh nám prejaví milosrdenstvo