Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hlavné myšlienky z 5. knihy Mojžišovej

Hlavné myšlienky z 5. knihy Mojžišovej

Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z 5. knihy Mojžišovej

PÍŠE sa rok 1473 pred n. l. Odvtedy, čo Jehova oslobodil synov Izraela z egyptského otroctva, uplynulo už 40 rokov. Keďže Izraeliti strávili tieto roky v pustatine, ešte stále sú národom bez krajiny. No teraz už stoja na prahu Zasľúbenej krajiny. Čo ich čaká, keď ju budú brať do vlastníctva? S akými problémami sa stretnú a ako by ich mali zvládnuť?

Skôr ako Izrael prekročí Jordán a vstúpi do Kanaanu, Mojžiš ich na túto veľkú úlohu pripravuje. Ako? Tak, že prednesie niekoľko prejavov, v ktorých povzbudzuje a nabáda, napomína a varuje. Izraelitom pripomína, že Jehova Boh si zasluhuje výlučnú oddanosť a že nesmú napodobňovať správanie okolitých národov. Tieto prejavy tvoria prevažnú časť biblickej knihy Deuteronomium, čiže 5. knihy Mojžišovej. Rady, ktoré obsahujú, sú veľmi vhodné pre nás dnes, lebo aj my žijeme vo svete, v ktorom je ťažké prejavovať Jehovovi výlučnú oddanosť. — Hebrejom 4:12.

Túto knihu napísal okrem poslednej kapitoly Mojžiš a zahŕňa obdobie niečo vyše dva mesiace. * (5. Mojžišova 1:3; Jozua 4:19) Pozrime sa, ako nám to, čo je v nej napísané, môže pomôcť milovať Jehovu Boha celým srdcom a verne mu slúžiť.

‚NEZABUDNI NA TO, ČO VIDELI TVOJE OČI‘

(5. Mojžišova 1:1–4:49)

V prvom prejave Mojžiš spomína niektoré skúsenosti z pustatiny — najmä tie, ktoré sú pre Izraelitov užitočné, keďže sa pripravujú zaujať do vlastníctva Zasľúbenú krajinu. Správa o ustanovení sudcov im pripomenula, že Jehova organizuje svoj ľud spôsobom, ktorý im zaisťuje láskyplnú starostlivosť. Mojžiš spomína aj na to, ako zlá správa desiatich vyzvedačov viedla k tomu, že predošlá generácia Izraelitov nemohla vstúpiť do krajiny sľubu. Tento varovný príklad určite zanechal v mysli Mojžišových poslucháčov silný dojem, keďže tá krajina ležala priamo pred ich očami.

Pripomenutie víťazstiev, ktoré dal Jehova synom Izraela, skôr ako prekročili Jordán, im určite dodalo odvahu, keď sa pripravovali obsadiť oblasť na druhej strane rieky. Krajina, ktorú sa chystali zabrať, bola zamorená modlárstvom. Preto bolo veľmi vhodné, že Mojžiš ich dôrazne vystríhal pred uctievaním modiel!

Odpovede na biblické otázky:

2:4–6, 9, 19, 24, 31–35; 3:1–6 — Prečo Izraeliti zničili niektoré národy žijúce východne od Jordánu a iné nie? Jehova zakázal Izraelu púšťať sa do sporu so synmi Ezaua. Prečo? Lebo boli potomkami Jakobovho brata. Izraeliti nemali obťažovať ani Moábčanov a Amónčanov a nemali s nimi bojovať, lebo boli potomkami Abrahámovho synovca Lóta. No amorejskí králi Sichon a Óg nemali žiadne také práva v krajine, v ktorej vládli. Preto keď Sichon nedovolil Izraelitom prejsť jeho krajinou a Óg proti nim vytiahol do boja, Jehova Izraelitom prikázal, aby ich mestá zničili a nikoho neušetrili.

4:15–20, 23, 24 — Znamená zákaz robiť si vyrezávané obrazy, že je nesprávne robiť umelecké stvárnenia objektov? Nie. Tento zákaz sa vzťahoval na robenie obrazov a sôch, ktoré sa používali pri uctievaní — aby sa ľudia ‚neklaňali ani neslúžili modlám‘. Písma nezakazujú umelecké vyrezávanie či vytesávanie sôch ani maľovanie nejakých objektov. — 1. Kráľov 7:18, 25.

Poučenie pre nás:

1:2, 19 Synovia Izraela putovali po pustatine asi 38 rokov, hoci Kádeš-barnea bola iba „jedenásť dní od Chorebu [hornatej oblasti okolo vrchu Sinaj, kde dostali Desať prikázaní] na ceste k vrchu Seir“. Akú vysokú cenu museli zaplatiť za neposlušnosť voči Jehovovi Bohu! — 4. Mojžišova 14:26–34.

1:16, 17 Božie právne normy sú dnes rovnaké. Tí, ktorým bola zverená zodpovednosť slúžiť v právnom výbore, nesmú dovoliť, aby sklon nadŕžať niekomu alebo strach z človeka zatemnil ich úsudok.

4:9 Podmienkou úspechu Izraelitov bolo to, aby ‚nezabudli na veci, ktoré videli ich oči‘. Keďže sľúbený nový svet sa približuje, je veľmi dôležité, aby sme aj my mali stále pred očami Jehovove obdivuhodné skutky a boli usilovnými študentmi jeho Slova.

MILUJ JEHOVU A POSLÚCHAJ JEHO PRIKÁZANIA

(5. Mojžišova 5:1–26:19)

V druhom prejave Mojžiš opisuje odovzdanie Zákona pri vrchu Sinaj a opakuje Desať prikázaní. Sedem národov je označených na úplné zničenie. Synovia Izraela znovu počujú dôležité poučenie, ktoré získali v pustatine: „Človek žije nielen chlebom, ale... z každého výroku Jehovových úst.“ Vo svojej novej situácii musia „dodržiavať celé prikázanie“. — 5. Mojžišova 8:3; 11:8.

Keď sa Izraeliti usadia v krajine sľubu, budú potrebovať zákony, ktoré sa týkajú nielen uctievania Boha, ale aj súdov, vlády, vojny a každodenného spoločenského a súkromného života. Mojžiš tieto zákony znova pripomína a vyzdvihuje, že je potrebné milovať Jehovu a poslúchať jeho prikázania.

Odpovede na biblické otázky:

8:3, 4 V akom zmysle sa počas putovania Izraelitov ich oblečenie neobnosilo a nohy im neopuchli? Bolo to zázračné opatrenie rovnako ako pravidelné zásobovanie mannou. Izraeliti používali to isté oblečenie a obuv, s ktorými vyšli z Egypta, a zrejme ich odovzdávali ďalším, keď deti vyrástli a dospelí zomreli. Keďže sčítanie ľudu na začiatku putovania po pustatine a na jeho konci ukázalo, že počet Izraelitov sa nezvýšil, vystačili s tým, čo mali na začiatku. — 4. Mojžišova 2:32; 26:51.

14:21 — Prečo mohli Izraeliti cudziemu usadlíkovi dať alebo cudzincovi predať nevykrvácané mŕtve zviera, ktoré sami nesmeli jesť? V Biblii sa výraz „cudzí usadlík“ mohol vzťahovať na Neizraelitu, ktorý sa stal prozelytom, alebo na usadlíka, ktorý žil v súlade so základnými zákonmi krajiny, ale ktorý sa nestal Jehovovým ctiteľom. Cudzinec alebo cudzí usadlík, ktorý sa nestal prozelytom, nebol pod Zákonom a mohol rôznymi spôsobmi používať nevykrvácané mŕtve zvieratá. Izraeliti im mohli takéto zvieratá buď dať, alebo predať. Prozelyta bol však viazaný zmluvou Zákona. Ako vyplýva z 3. Mojžišovej 17:10, taký človek mal zakázané jesť zvieraciu krv.

24:6 — Prečo bolo odobratie ‚ručného mlyna alebo jeho vrchného mlynského kameňa‘ do zálohu pripodobnené k odobratiu ‚duše‘? Ručný mlyn a jeho vrchný mlynský kameň predstavovali ‚dušu‘ človeka, lebo boli nevyhnutné na prežitie. Odobratie ktorejkoľvek z týchto vecí by celú rodinu pripravilo o jej denný prísun chleba.

25:9 — Čo znamenalo stiahnuť z nohy sandál a pľuvnúť do tváre mužovi, ktorý odmietol uzavrieť švagrovské manželstvo? „V Izraeli bol v skorších časoch vzhľadom na výplatné právo... tento zvyk: muž si musel vyzuť sandál a dať ho svojmu druhovi.“ ​(Rút 4:7) Vyzutie sandála mužovi, ktorý odmietol uzavrieť švagrovské manželstvo, teda potvrdzovalo, že tento muž sa vzdal svojej pozície i práva vzbudiť dediča svojmu mŕtvemu bratovi. To bolo hanebné správanie. (5. Mojžišova 25:10) Pľuvnutie do jeho tváre bolo preňho pokorením. — 4. Mojžišova 12:14.

Poučenie pre nás:

6:6–9 Rovnako ako Izraeliti dostali príkaz v súvislosti so Zákonom, aj my musíme poznať Božie príkazy spamäti, stále si ich pripomínať a vštepovať ich svojim deťom. Musíme si ich ‚uviazať ako znamenie na ruku‘ v tom zmysle, že naše skutky — symbolizované našimi rukami — musia ukazovať, že sme poslušní Jehovovi. A naša poslušnosť musí byť všetkým viditeľná ako „páska na čele medzi očami“.

6:16 Kiež nikdy neskúšame Jehovu tak ako neverní Izraeliti pri Masse, keď reptali pre nedostatok vody. — 2. Mojžišova 17:1–7.

8:11–18 Hmotárstvo môže viesť k tomu, že zabudneme na Jehovu.

9:4–6 Musíme sa chrániť pred samospravodlivosťou.

13:6 Nesmieme dovoliť, aby nás niekto odtiahol od uctievania Jehovu.

14:1 Mrzačenie seba samého prezrádza neúctu k ľudskému telu, môže byť spojené s falošným náboženstvom a treba sa mu vyhýbať. (1. Kráľov 18:25–28) Vzhľadom na našu nádej na vzkriesenie sú také extrémne prejavy smútku za mŕtvym nevhodné.

20:5–7; 24:5 Tí, ktorí majú mimoriadne okolnosti, si zaslúžia ohľaduplnosť, aj keď ide o vykonanie dôležitej práce.

22:23–27 Jedným z najúčinnejších spôsobov ochrany pred znásilnením je to, aby ohrozená žena kričala.

„VYVOLÍŠ SI ŽIVOT“

(5. Mojžišova 27:1–34:12)

Mojžiš vo svojej tretej reči uvádza, že po prekročení Jordánu musia Izraeliti napísať na veľké kamene Zákon a vysloviť kliatby za neposlušnosť a požehnania za poslušnosť. Štvrtý prejav sa začína zopakovaním zmluvy medzi Jehovom a Izraelom. Mojžiš opäť varuje pred neposlušnosťou a nabáda ľud, aby si ‚vyvolil život‘. — 5. Mojžišova 30:19.

Okrem týchto štyroch prejavov Mojžiš hovorí aj o zmene vodcu a učí Izraelitov krásnu pieseň, ktorá chváli Jehovu a upozorňuje na nešťastia vyplývajúce z nevernosti. Po požehnaní kmeňov Mojžiš vo veku 120 rokov zomiera a Boh ho pochováva. Obdobie smútku za ním trvá 30 dní, čo je takmer polovica času, ktorý pokrýva 5. kniha Mojžišova.

Odpovede na biblické otázky:

32:13, 14 — Keďže Izraeliti mali zakázané jesť akýkoľvek tuk, čo sa myslí jedením ‚tuku baranov‘? Tento výraz je tu použitý v obraznom zmysle a vyjadruje najlepšie zo stáda. Takýto poetický význam potvrdzuje aj skutočnosť, že ten istý verš hovorí o ‚najvyberanejšom tuku pšenice‘ a o ‚krvi hrozna‘.

33:1–29 — Prečo sa v požehnaní, ktoré vyslovil Mojžiš synom Izraela, nespomína Simeon? Bolo to preto, lebo Simeon i Lévi si počínali „drsne“ a ich hnev bol „krutý“. (1. Mojžišova 34:13–31; 49:5–7) Ich dedičstvo nebolo úplne také isté ako v prípade ostatných kmeňov. Lévi dostal 48 miest a Simeon mal podiel na území Júdu. (Jozua 19:9; 21:41, 42) Hoci Mojžiš nepožehnal Simeona menovite, jeho požehnanie bolo zahrnuté v celkovom požehnaní Izraela.

Poučenie pre nás:

31:12 Mladí by mali na zborových zhromaždeniach sedieť spolu s dospelými a snažiť sa počúvať a učiť sa.

32:4 Všetka Jehovova činnosť je dokonalá v tom zmysle, že Boh prejavuje svoje vlastnosti, ako je spravodlivosť, múdrosť, láska a moc, v dokonalej rovnováhe.

Je pre nás veľmi užitočná

Piata kniha Mojžišova predstavuje Jehovu ako ‚jedného Jehovu‘. (5. Mojžišova 6:4) Je to kniha o ľude, ktorý mal jedinečný vzťah s Bohom. Táto kniha nás tiež varuje pred modlárstvom a vyzdvihuje potrebu slúžiť pravému Bohu s výlučnou oddanosťou.

Piata kniha Mojžišova má pre nás naozaj vysokú hodnotu! Hoci pre nás už Zákon nie je záväzný, môžeme sa z neho veľa naučiť, a tak „milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou životnou silou“. — 5. Mojžišova 6:5.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Poslednú kapitolu, ktorá obsahuje správu o Mojžišovej smrti, zrejme napísal Jozua alebo veľkňaz Eleazár.

[Mapa na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

SEIR

Kádeš-barnea

Sinaj (Choreb)

Červené more

[Prameň ilustrácie]

Based on maps copyrighted by Pictorial Archive (Near Eastern History) Est. and Survey of Israel

[Obrázok na strane 24]

Mojžišove prejavy tvoria prevažnú časť 5. Mojžišovej

[Obrázok na strane 26]

Čo sa môžeme naučiť z Jehovovho opatrenia v podobe manny?

[Obrázok na strane 26]

Odobratie ručného mlyna alebo jeho vrchného mlynského kameňa do zálohu bolo pripodobnené k odobratiu ‚duše‘