Otázky čitateľov

Prečo bolo izraelským mužom dovolené, aby sa ženili so zajatými cudzinkami, keď mojžišovský Zákon zakazoval spriazniť sa sobášom s niektorými cudzincami? — 5. Mojžišova 7:1–3; 21:10, 11.

Táto výnimka súvisela s mimoriadnymi okolnosťami. Jehova Izraelitom prikázal, aby v kanaanskej krajine zničili mestá siedmich národov a zabili všetkých ich obyvateľov. (5. Mojžišova 20:15–18) V prípade iných národov prežili z dospelých pravdepodobne iba zajaté panny. (4. Mojžišova 31:17, 18; 5. Mojžišova 20:14) Izraelita si takúto ženu mohol zobrať za manželku, ale iba ak spĺňala určité kritériá.

O tom, čo sa od takejto ženy vyžadovalo, Biblia hovorí: „Vtedy si oholí hlavu a ošetrí si nechty a odstráni zo seba plášť svojho zajatia a bude bývať v tvojom dome a plakať za svojím otcom a svojou matkou celý lunárny mesiac; a potom máš mať s ňou pomer a vezmeš ju do vlastníctva ako svoju nevestu a stane sa tvojou manželkou.“ — 5. Mojžišova 21:12, 13.

Zajatá panna, s ktorou sa Izraelita chcel oženiť, si musela oholiť hlavu. Bol to prejav žiaľu alebo skľúčenosti. (Izaiáš 3:24) Napríklad keď patriarcha Jób prišiel o všetky svoje deti i majetok, na znak žiaľu si ostrihal vlasy. (Jób 1:20) Cudzinka si mala aj ošetriť nechty, zrejme ‚ostrihať‘, aby jej ruky nevyzerali príťažlivo, aj keby mala nechty namaľované. (5. Mojžišova 21:12, Knox) Čo bolo ‚plášťom zajatia‘, ktorý mala zo seba zajatkyňa odstrániť? Medzi ženami v pohanských mestách bolo zvykom, že sa obliekli do svojich najlepších šiat, keď už bolo jasné, že ich mesto bude dobyté. Robili tak v nádeji, že si získajú priazeň dobyvateľov. V období žiaľu nemala zajatkyňa nosiť takéto šaty.

Zajatkyňa, ktorá sa mala stať manželkou Izraelitu, mala jeden lunárny mesiac oplakávať svojich príbuzných, ktorí zomreli. Dobyté mestá boli zničené tak dôkladne, že sa pretrhli všetky putá, ktoré ju spájali s rodinou a spoločnosťou, v ktorej predtým žila. Keďže izraelskí bojovníci zničili sochy jej bohov, neexistovali ani jej objekty uctievania. Mesiac nariekania mal slúžiť aj ako obdobie očisťovania, počas ktorého sa mala zajatkyňa zbaviť všetkého, čo ju spájalo s falošným náboženstvom.

Situácia však bola iná, pokiaľ išlo o cudzinky všeobecne. Jehova dal v tejto súvislosti takýto príkaz: „Nespriazniš sa s nimi sobášom. Svoju dcéru nedáš jeho synovi a jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna.“ ​(5. Mojžišova 7:3) Aký bol dôvod tohto obmedzenia? V 5. Mojžišovej 7:4 sa píše: „Lebo odvráti tvojho syna, aby ma nenasledoval, a istotne budú slúžiť iným bohom.“ Teda cieľom tohto zákazu bola ochrana Izraelitov pred znečistením falošným náboženstvom. No cudzinka v situácii opísanej v 5. Mojžišovej 21:10–13 takú hrozbu nepredstavovala. Všetci jej príbuzní boli mŕtvi a sochy jej bohov boli zničené. Nebola v kontakte so žiadnymi ctiteľmi falošných bohov. Za takýchto okolností sa Izraelita mohol oženiť s cudzinkou.