Ako čakáš na Jehovu?

V DNEŠNOM svete ľudia neradi čakajú. Keď musia na niečo alebo na niekoho čakať, je to pre nich skúška trpezlivosti. Biblia však povzbudzuje Boží ľud, aby si rozvíjal „postoj očakávania“. Prorok Micheáš na rozdiel od svojich súčasníkov vyjadril takýto postoj: „Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany.“ — Micheáš 7:7; Plač Jeremiáša 3:24.

Ale čo to znamená čakať na Jehovu? Ako by mal kresťan čakať na Boha? Dá sa čakať na Boha aj nesprávnym spôsobom? Poučme sa zo skúsenosti proroka Jonáša, ktorý žil v 9. storočí pred n. l.

Prípad nesprávneho čakania

Jehova Boh prikázal Jonášovi, aby išiel kázať obyvateľom Ninive, hlavného mesta Asýrskej ríše. Ninive bolo známe ako ‚mesto krviprelievania‘. Bolo povestné svojou mimoriadnou brutalitou a krutosťou, čo je fakt, ktorý dosvedčujú historici i archeológovia. (Náhum 3:1) Jonáš sa spočiatku snažil vyhnúť tejto úlohe, ale Jehova sa postaral o to, aby Jonáš napokon išiel do Ninive. — Jonáš 1:3–3:2.

„Nakoniec vošiel Jonáš do mesta na jeden deň chôdze a neustále hlásal hovoriac: ‚Už len štyridsať dní, a Ninive bude rozvrátené.‘“ ​(Jonáš 3:4) Jonášovo hlásanie sa stretlo s pozoruhodnou reakciou: „Muži z Ninive uverili Bohu a vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny, od najväčšieho až po najmenšieho z nich.“ ​(Jonáš 3:5) Preto Jehova, ktorý „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“, toto mesto ušetril. — 2. Petra 3:9.

Ako na to zareagoval Jonáš? Správa uvádza: „Jonášovi sa to však náramne nepáčilo, a rozpálil sa hnevom.“ ​(Jonáš 4:1) Prečo? Zrejme mal pocit, že ako prorok stratil tvár, keďže v ohlasovanom čase žiadne zničenie neprišlo. Zjavne mu začalo viac záležať na jeho povesti než na tom, či bude ľuďom, ktorým zvestoval, prejavené milosrdenstvo a či budú zachránení.

Jonáš síce nezašiel až tak ďaleko, že by sa vzdal svojej prorockej služby, no nesprávne sa rozhodol počkať, „dokiaľ neuvidí, čo sa stane s mestom“. Áno, keď sa nestalo tak, ako prorokoval, celý znechutený zaujal vyčkávací postoj. Postavil si prístrešok, posadil sa do tieňa a namrzene čakal, čo bude ďalej. No Jehovovi sa Jonášov postoj nepáčil, a tak Jonáša láskavo usmernil, aby napravil jeho zmýšľanie. — Jonáš 4:5, 9–11.

 Prečo je Jehova trpezlivý

Hoci Ninivčania sa kajali a boli ušetrení, neskôr znovu začali konať skazene. Jehova prostredníctvom prorokov Náhuma a Sofoniáša predpovedal zničenie tohto mesta. Povedal, že Ninive je ‚mestom krviprelievania‘, a vyhlásil, že Asýria bude zničená a z mesta zostane len opustený úhor. (Náhum 3:1; Sofoniáš 2:13) V roku 632 pred n. l. bolo Ninive zničené a už nikdy nebolo obnovené.

Podobne aj dnešný svet je vinný nemilosrdným krviprelievaním; dokonca sa to deje v oveľa väčšom rozsahu ako v starovekom Ninive. Z tohto i z ďalších dôvodov Jehova vyhlásil, že súčasný skazený systém vecí bude zničený vo „veľkom súžení“, aké tu ešte nebolo. — Matúš 24:21, 22.

No Jehova zatiaľ nepristúpil k vykonaniu predpovedaného zničenia, a to preto, aby úprimní ľudia dnes mohli prejaviť pokánie a byť ušetrení podobne ako kajúcni Ninivčania. Apoštol Peter poukazuje na Božiu trpezlivosť týmito slovami: „Jehova nie je pomalý v svojich sľuboch, ako to niektorí považujú za pomalosť; ale je k vám trpezlivý, lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu.“ — 2. Petra 3:9, 10, 13.

Ako správne čakať na Jehovu

Peter ďalej píše: „Keďže sa všetky tieto veci majú takto rozplynúť, akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa!“ ​(2. Petra 3:11, 12) Všimnime si, že kým očakávame Jehovov deň, mali by sme konať ‚sväté činy správania a skutky zbožnej oddanosti‘ — namieste je teda aktivita, nie pasívne čakanie.

Áno, správny postoj očakávania je prejavom absolútnej dôvery, že Jehovov deň nepríde ani o sekundu neskôr, ako si to Jehova predsavzal. Taká dôvera nás vedie k svätým činom a skutkom zbožnej oddanosti, ku ktorým patrí hlavne zvestovanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. Ježiš dal vo zvestovaní vynikajúci príklad a svojim pomazaným nasledovníkom radil: „Majte bedrá opásané a svoje lampy horiace a sami buďte ako ľudia čakajúci na svojho pána, ktorý sa vracia zo svadby, aby mu ihneď otvorili, len čo príde a zaklope. Šťastní sú tí otroci, ktorých nájde pán pri príchode ostražitých!“ — Lukáš 12:35–37.

Otroci v prvom storočí mali vo zvyku ‚opásať si bedrá‘ tak, že si konce rúcha zasunuli pod šerpu opásanú okolo pása, aby im nebránilo pri vykonávaní namáhavej telesnej práce. Ak si má kresťan ‚opásať bedrá‘, znamená to, že má byť aktívny a horlivý v konaní dobrých skutkov. Mal by bojovať proti akémukoľvek sklonu ‚ponevierať sa‘ pri duchovnej činnosti a nemal by plytvať energiou  v honbe za potešením alebo materialistickými cieľmi. Naopak, mal by mať „hojnosť práce v Pánovom diele“, kým čaká na príchod veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa. — Rimanom 12:11; 1. Korinťanom 15:58.

Kým čakáme, musíme byť aktívni

Zatiaľ čo Jehovovi svedkovia čakajú na Jehovov deň, majú plné ruky práce. Napríklad v služobnom roku 2003 strávili denne priemerne 3 383 000 hodín zvestovaním Jehovovho slova. Keby chcel jeden človek vykonať toľko práce, koľko Boží ľud vykoná za jediný deň, musel by zvestovať bez prestávky 386 rokov!

No každý z nás by si mal položiť otázku: ‚Ako ja osobne čakám na Jehovu?‘ Ježiš raz rozprával podobenstvo, z ktorého vidno, že od verných pomazaných kresťanov sa očakáva usilovná práca. Hovoril o troch otrokoch: „Jednému dal [pán] päť talentov, inému dva, ďalšiemu jeden, každému podľa jeho vlastnej schopnosti, a odcestoval do cudziny. Ten, ktorý dostal päť talentov, ihneď išiel a obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Rovnako ten, ktorý dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, ktorý dostal len jeden, odišiel a kopal v zemi a skryl strieborné peniaze svojho pána. Po dlhom čase prišiel pán tých otrokov a účtoval s nimi.“ — Matúš 25:15–19.

Všetci traja očakávali pánov príchod. Tým dvom, ktorí medzitým usilovne pracovali, Pán pri svojom príchode povedal: „Dobre si urobil, dobrý a verný otrok!“ Ale ten, ktorý čakal nečinne, bol posúdený inak. Pán povedal: „Toho naničhodného otroka vyhoďte von do tmy.“ — Matúš 25:20–30.

Hoci toto podobenstvo sa vzťahuje na pomazaných kresťanov, poučiť sa z neho môžeme všetci, bez ohľadu na to, akú máme nádej. Pán, Ježiš Kristus, očakáva od každého z nás, že kým čakáme na jeho príchod v Jehovovom veľkom dni, budeme v službe preňho usilovne pracovať. Cení si prácu každého z nás a posudzuje ju ‚podľa našej vlastnej schopnosti‘ a podľa našich okolností. Len si predstavte, aká to bude radosť, keď sa dočkáme Pánovho príchodu a budeme počuť jeho slová: „Dobre si urobil“!

 Trpezlivosť nášho Pána znamená záchranu

Čo ak tento systém vecí trvá dlhšie, než sme pôvodne predpokladali? Ak aj máme taký pocit, môžeme si byť istí, že to má svoj dôvod. Apoštol Peter napísal: „Považujte trpezlivosť nášho Pána za záchranu.“ ​(2. Petra 3:15) Ak máme presné poznanie Božieho predsavzatia a dokážeme pokorne uznať svoju relatívnu bezvýznamnosť, pomôže nám to, aby sme boli trpezliví rovnako dlho, ako bude tomuto starému systému vecí prejavovať trpezlivosť Jehova.

Aj biblický pisateľ Jakub chcel podnietiť kresťanov k trpezlivosti, a preto použil jedno prirovnanie. Napísal: „Hľa, roľník stále čaká na drahocenné plody zeme a prejavuje kvôli nim trpezlivosť, kým nedostane včasný a neskorý dážď. Vy takisto prejavujte trpezlivosť; upevnite si srdcia, lebo sa priblížila Pánova prítomnosť.“ — Jakub 5:7, 8.

Jehova nechce, aby sme sa čakaním unavili, a už vôbec nie, aby sme sa vzdali. Má pre nás prácu a je rád, ak využívame čas čakania na to, aby sme ju usilovne konali. Chce, aby sme boli medzi tými, ktorých apoštol Pavol opísal v liste Hebrejom: „Túžime... po tom, aby každý z vás prejavoval tú istú usilovnosť, aby ste tak mali plnú istotu nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste boli napodobňovateľmi tých, ktorí vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby.“ — Hebrejom 6:11, 12.

Robme teda všetko pre to, aby sme sa neunavili. Čo nám môže dodávať energiu? Náš osobný vzťah k Jehovovi, naša viera v Ježišovu výkupnú obeť a naša nádej na nádhernú budúcnosť v novom systéme vecí. Buďme ako ‚dobrí a verní‘ otroci v Ježišovom podobenstve, aby sme mohli dostať pochvalu a odmenu za to, že sme boli stále plne zamestnaní službou na chválu nášho Boha, tak ako to vyjadril žalmista, keď vyhlásil: „Ja, ja budem stále čakať, ja budem pridávať ku všetkej tvojej chvále.“ — Žalm 71:14.

[Obrázok na strane 21]

Sklamaný Jonáš čakal, čo sa stane s Ninive

[Obrázky na stranách 22, 23]

Kým čakáme na Jehovov deň, dávajme najavo zbožnú oddanosť