„Majte jeden k druhému nežnú náklonnosť“

„V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť.“ — RIMANOM 12:10.

1, 2. Aký vzťah mal k bratom jeden novodobý misionár a apoštol Pavol?

DON bol počas 43-ročnej misionárskej služby na Ďalekom východe známy svojou vrúcnosťou voči tým, ktorým slúžil. Keď teraz ležal na lôžku a bojoval so smrteľnou chorobou, niektorí z jeho bývalých záujemcov cestovali za ním tisícky kilometrov, aby mu povedali: „Kamsahamnida, kamsahamnida!“, čo v kórejčine znamená „ďakujem, ďakujem“. Donova nežná náklonnosť hlboko zapôsobila na ich srdce.

² Príklad Dona nie je ojedinelý. V prvom storočí apoštol Pavol vyjadroval hlbokú náklonnosť tým, ktorým slúžil. Pavol sa ochotne rozdával. Hoci bol rozhodným a zásadovým človekom, bol tiež jemný a starostlivý, „ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti“. Zboru v Tesalonike napísal: „Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť, boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše, lebo ste sa stali našimi milovanými.“ ​(1. Tesaloničanom 2:7, 8) Neskôr, keď Pavol svojim efezským bratom povedal, že ho už viac neuvidia, „medzi všetkými prepukol veľký plač a padli Pavlovi okolo krku a nežne ho bozkávali“. (Skutky 20:25, 37) Z toho vidno, že vzťah medzi Pavlom a jeho bratmi nebol založený len na spoločnej viere. Mali k sebe nežnú náklonnosť.

Nežná náklonnosť a láska

3. Aká je spojitosť medzi biblickými výrazmi pre náklonnosť a lásku?

³ V Písmach sa nežná náklonnosť a súcit spájajú s najvznešenejšou kresťanskou vlast nosťou — láskou. (1. Tesaloničanom 2:8; 2. Petra 1:7) Ako plôšky nádherného diamantu sú tieto zbožné vlastnosti vo vzájomnej rovnováhe a dopĺňajú sa. Kresťanov nepribližujú len k sebe navzájom, ale aj k ich nebeskému Otcovi. Apoštol Pavol preto spoluveriacich nabádal: „Vaša láska nech je bez pokrytectva... V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť.“ — Rimanom 12:9, 10.

4. Čo znamená výraz „nežná náklonnosť“?

⁴ Grécke slovo, ktoré Pavol použil a ktoré je preložené ako „nežná náklonnosť“, je zložené z dvoch slov: jedno znamená priateľstvo a druhé prirodzenú náklonnosť. Podľa jedného biblického učenca to znamená, že kresťania „by sa mali vyznačovať oddanosťou typickou pre milujúcu, zomknutú rodinu, ktorej členovia sa vzájomne podporujú“. Pociťuješ aj ty takú oddanosť k svojim kresťanským bratom a sestrám? V zbore by mala vládnuť vrúcna atmosféra ako v rodine. (Galaťanom 6:10) Preto Nový zákon v modernom jazyku prekladá text v Rimanom 12:10 takto: „Majte sa radi ako bratia, buďte k sebe nežní.“ Teda láska medzi kresťanmi nie je len vecou rozumu či povinnosti. Z ‚nepokryteckej bratskej náklonnosti‘ by sme sa mali ‚milovať navzájom vrúcne zo srdca‘. — 1. Petra 1:22.

‚Boh nás vyučuje, aby sme sa navzájom milovali‘

5, 6. a) Ako Jehova používa medzinárodné zjazdy na to, aby svoj ľud učil prejavovať kresťanskú náklonnosť? b) Ako sa časom môže posilniť puto medzi bratmi?

⁵ Hoci v tomto svete „láska mnohých“ chladne, Jehova vyučuje svojich novodobých služobníkov, aby sa ‚navzájom milovali‘. (Matúš 24:12; 1. Tesaloničanom 4:9) Medzinárodné zjazdy Jehovových svedkov sú vynikajúcou príležitosťou na takéto školenie. Miestni svedkovia sa na nich spoznávajú s bratmi zo vzdialených krajín a mnohí z nich poskytujú ubytovanie zahraničným delegátom. Nedávno prišli na jeden zjazd bratia a sestry z krajín, kde sú ľudia pri vyjadrovaní svojich citov zdržanliví. „Spočiatku boli títo delegáti nesvoji a ostýchaví,“ spomína jeden kresťan, ktorý pomáhal pri ubytovaní. „Ale o šesť dní, keď sa lúčili, objímali sa so svojimi hostiteľmi a plakali. Pocítili kresťanskú lásku, na ktorú nikdy nezabudnú.“ Ak prejavujeme pohostinnosť našim bratom bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú, prebudí to tie najlepšie vlastnosti nielen v nich, ale aj v nás. — Rimanom 12:13.

⁶ Takéto zjazdy sú určite nezabudnuteľným zážitkom, ale ešte silnejšie putá vznikajú vtedy, keď kresťania určitý čas spolu slúžia Jehovovi. Ak svojich bratov dobre poznáme, môžeme si viac oceniť ich príťažlivé vlastnosti — pravdovravnosť, dôveryhodnosť, vernosť, láskavosť, štedrosť, ohľaduplnosť, súcit  a nesebeckosť. (Žalm 15:3–5; Príslovia 19:22) Mark, ktorý slúžil ako misionár vo východnej Afrike, povedal: „Keď pracujeme bok po boku s našimi bratmi, vzniká nezničiteľné puto.“

7. Čo si to od nás vyžaduje, ak chceme pociťovať v zbore kresťanskú náklonnosť?

⁷ Aby sa vytvorilo a udržalo také silné puto v zbore, musia sa jeho členovia zblížiť. Vzťah k našim bratom a sestrám si posilňujeme pravidelnou návštevou kresťanských zhromaždení. Keď sme v sále už pred zhromaždením, aktívne sa na ňom zúčastňujeme a ostaneme aj nejaký čas po skončení, povzbudzujeme a podnecujeme sa navzájom „k láske a k znamenitým skutkom“. (Hebrejom 10:24, 25) Jeden starší zo Spojených štátov hovorí: „Rád spomínam na to, ako sme s rodičmi odchádzali zo sály Kráľovstva vždy medzi poslednými a čo najdlhšie sa tak tešili z priateľských a hlbokých rozhovorov.“

Potrebuješ sa ‚rozšíriť‘?

8. a) Čo mal Pavol na mysli, keď nabádal Korinťanov, aby sa ‚rozšírili‘? b) Čo môžeme urobiť na roznietenie náklonnosti v zbore?

⁸ Aby sme mohli takúto náklonnosť prejavovať v čo najväčšej miere, možno bude potrebné, aby sme sa ‚rozšírili‘ v srdci. Apoštol Pavol zboru v Korinte napísal: „Naše srdce sa rozšírilo. Nie ste zovretí pre nedostatok miesta v nás.“ Pavol ich nabádal, aby sa aj oni ‚rozšírili‘. (2. Korinťanom 6:11–13) Mohol by si sa aj ty ‚rozšíriť‘ vo svojich prejavoch náklonnosti? Nemusíš čakať, kým sa niekto iný chopí iniciatívy. V liste Rimanom spojil Pavol potrebu nežnej náklonnosti s touto radou: „Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rimanom 12:10) Prejavovať druhým úctu môžeš tak, že ich budeš iniciatívne vítať na zhromaždení. Môžeš ich tiež pozvať do služby alebo navrhnúť, že sa spoločne pripravíte na zhromaždenie. Také konanie otvára cestu hojnejším prejavom nežnej náklonnosti.

9. Aké kroky podnikli niektorí, aby sa zblížili so spolukresťanmi? (Uveď nejaké miestne príklady.)

⁹ Rodiny a jednotlivci v zbore sa môžu ‚rozšíriť‘ tak, že sa budú navštevovať, napríklad sa zídu pri jednoduchom jedle, alebo tak, že sa budú spolu venovať zdravej oddychovej činnosti. (Lukáš 10:42; 14:12–14) Hakop z času na čas organizuje pikniky pre malé skupiny. „Sú tam všetky vekové skupiny, aj rodiny s jedným rodičom,“ hovorí. „Každý si domov odnáša pekné spomienky a teší sa z toho, že sa s druhými zblížil.“ Ako kresťania by sme sa mali snažiť byť nielen spoluveriacimi, ale aj pravými priateľmi. — 3. Jána 14.

10. Čo môžeme urobiť v prípade napätých vzťahov?

¹⁰ Niekedy však pri pestovaní priateľstva a náklonnosti môžu byť prekážkou chyby a nedostatky druhých. Čo v takom prípade? V prvom rade sa môžeme modliť za dobré vzťahy s našimi bratmi. Boh odpovie na také úprimné modlitby, pretože jeho vôľou je, aby jeho služobníci spolu dobre vychádzali. (1. Jána 4:20, 21; 5:14, 15) Mali by sme tiež konať v súlade so svojimi modlitbami. Ric, cestujúci služobník vo východnej Afrike, si spomína na brata, s ktorým bolo ťažké vychádzať pre jeho drsnú povahu. „Rozhodol som sa, že sa tomu bratovi nebudem vyhýbať, ale ho lepšie spoznám,“ vysvetľuje Ric. „Vysvitlo, že jeho otec bol veľmi tvrdý  a prísny. Keď som pochopil, ako tento brat musel zápasiť, aby prekonal vplyv svojej výchovy, a aký veľký pokrok urobil, začal som ho obdivovať. Stali sme sa dobrými priateľmi.“ — 1. Petra 4:8.

Otvor si srdce!

11. a) Čo je potrebné na to, aby bolo v zbore viac náklonnosti? b) Prečo môže byť duchovne nezdravé neprejavovať druhým svoje city?

¹¹ Dnes mnohí ľudia žijú bez toho, že by s niekým nadviazali blízke priateľstvo. Nie je to smutné? To sa však nemusí — a ani by sa nemalo — stať v kresťanskom zbore. Skutočná bratská láska nie je iba zdvorilá konverzácia a vyberané spôsoby. Neznamená ani zavaliť druhých nespútanými prejavmi emócií. Skôr by sme mali byť ochotní otvoriť si srdce, tak ako ho otvoril Pavol Korinťanom, a ukázať spoluveriacim, že nám skutočne záleží na ich blahu. I keď každý nie je prirodzene spoločenský alebo zhovorčivý, byť príliš utiahnutý môže byť nezdravé. „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu,“ varuje Biblia. „Vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ — Príslovia 18:1.

12. Prečo je dobrá komunikácia dôležitá pre blízke vzťahy v zbore?

¹² Úprimná komunikácia je základom pravého priateľstva. (Ján 15:15) Všetci potrebujeme priateľov, ktorým sa môžeme zveriť s najvnútornejšími myšlienkami a pocitmi. Okrem toho, čím lepšie sa poznáme, tým skôr zareagujeme na potreby iných. Keď sa takto budeme jeden o druhého zaujímať, podporíme tým nežnú náklonnosť a zažijeme pravdivosť Ježišových slov: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35; Filipanom 2:1–4.

13. Ako môžeme dať najavo, že k našim bratom pociťujeme pravú náklonnosť?

¹³ Ak majú mať druhí z našej náklonnosti úžitok, musíme ju prejaviť. (Príslovia 27:5) Keď je naša náklonnosť pravá, bude to vidno aj na našej tvári a druhí budú v srdci podnietení na to reagovať. „Jas očí rozradostňuje srdce,“ napísal múdry muž. (Príslovia 15:30) Nežnú náklonnosť podporujú aj prejavy pozornosti. Hoci pravú náklonnosť si nikto nemôže kúpiť, dar daný zo srdca môže veľa znamenať. Pohľadnica, list a „slovo povedané v pravý čas“ — to všetko môže vyjadriť hlbokú náklonnosť. (Príslovia 25:11; 27:9)  Keď sme si už získali priateľstvo iných, musíme si ho udržiavať tak, že im budeme stále prejavovať nesebeckú náklonnosť. Našim priateľom budeme pomáhať hlavne vtedy, keď sa ocitnú v núdzi. Biblia hovorí: „Pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne.“ — Príslovia 17:17.

14. Čo môžeme robiť, ak sa zdá, že niekto nereaguje na našu náklonnosť?

¹⁴ Nebolo by realistické, keby sme očakávali, že všetci v zbore budú našimi blízkymi priateľmi. Je prirodzené, že niektorí sú nám bližší ako ostatní. Preto ak máš dojem, že niekto nereaguje na tvoje priateľské správanie tak, ako by si chcel, nemysli si hneď, že s tebou alebo s ním nie je niečo v poriadku. A nesnaž sa s ním nadviazať blízky vzťah nasilu. Ak si k tomu človeku priateľský do tej miery, ako ti to dovolí, necháš si otvorené dvere pre nadviazanie bližšieho vzťahu v budúcnosti.

„Schválil som ťa“

15. Aký vplyv má na druhých pochvala a, naopak, aký vplyv má jej nedostatok?

¹⁵ Ježiš musel byť veľmi potešený, keď pri svojom krste počul z nebies slová: „Schválil som ťa“! (Marek 1:11) Tento prejav schválenia určite prehĺbil Ježišovo presvedčenie, že jeho Otec má k nemu náklonnosť. (Ján 5:20) Žiaľ, niektorí nikdy nepočuli takúto pochvalu od ľudí, ktorých si vážia a milujú. „Mnohí mladí, tak ako ja, nemajú rodinných príslušníkov s rovnakým kresťanským presvedčením,“ hovorí Ann. „Doma počujeme iba kritiku. To nás ubíja.“ Keď sa však takíto ľudia stávajú súčasťou zboru, pociťujú vrúcneho ducha starostlivej duchovnej rodiny — otcov a matiek, bratov a sestier vo viere. — Marek 10:29, 30; Galaťanom 6:10.

16. Prečo kritický postoj voči druhým nie je budujúci?

¹⁶ V niektorých kultúrach rodičia, starší ľudia a učitelia málokedy vyjadria mladým úprimnú pochvalu, pretože si myslia, že by sa mladí mohli stať samoľúbymi alebo pyšnými. Také názory by sa mohli objaviť aj v kresťanských rodinách a v zbore. Vekom starší môžu nejaký prejav alebo čokoľvek iné, čo robí mladý, okomentovať slovami: „Bolo to dobré, ale mohlo to byť aj lepšie!“ Alebo iným spôsobom môžu vyjadriť svoju nespokojnosť s mladým človekom. Mnohí si myslia, že tak motivujú mladých, aby plne využívali svoje schopnosti. Taký prístup má však opačný účinok, pretože mladí sa môžu uzavrieť alebo sa cítiť nedostatoční.

17. Prečo by sme mali hľadať príležitosti, aby sme druhých pochválili?

¹⁷ Pochvala by však nemala byť len akýmsi úvodom k rade. Úprimná pochvala podnecuje k nežnej náklonnosti v rodine a v zbore a povzbudzuje mladých, aby hľadali radu u skúsených bratov a sestier. Teda nedovoľme,  aby o našom správaní k iným rozhodovala naša kultúra, ale oblečme si „novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti“. Chváľme tak, ako chváli Jehova. — Efezanom 4:24.

18. a) Ako by ste sa vy, mladí, mali pozerať na rady od starších členov zboru? b) Prečo starší starostlivo zvažujú, ako dať radu?

¹⁸ Na druhej strane vy, mladí, si nemyslite, že keď vás starší bratia alebo sestry naprávajú alebo vám dávajú radu, znamená to, že vás nemajú radi. (Kazateľ 7:9) Naopak! Robia to preto, že sa o vás zaujímajú a pociťujú k vám hlbokú náklonnosť. Prečo by si inak dali tú námahu, aby sa s vami o veci porozprávali? Keďže starší bratia a sestry — a najmä zboroví starší — vám chcú dobre a vedia, aký účinok môžu mať slová, skôr než vám dajú radu, často o tom veľa premýšľajú a modlia sa. — 1. Petra 5:5.

„Jehova je veľmi nežný v náklonnosti“

19. Prečo sa môžu tí, ktorí zažili sklamanie, spoľahnúť, že ich Jehova podporí?

¹⁹ Po nepríjemných skúsenostiach z minulosti by si niektorí mohli myslieť, že ak prejavia nežnú náklonnosť, povedie to len k ďalšiemu sklamaniu. Aby druhým opäť otvorili svoje srdce, vyžaduje si to od nich odvahu a silnú vieru. A nikdy by nemali zabudnúť, že Jehova „nie je ďaleko od nikoho z nás“. Pozýva nás, aby sme sa k nemu priblížili. (Skutky 17:27; Jakub 4:8) Chápe, že sa bojíme, aby niekto nezranil naše city, a sľubuje, že bude pri nás a pomôže nám. Žalmista Dávid nás uisťuje: „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ — Žalm 34:18.

20, 21. a) Ako vieme, že môžeme mať blízky vzťah k Jehovovi? b) Čo sa vyžaduje od toho, kto chce mať dôverný vzťah k Jehovovi?

²⁰ Dôverné priateľstvo s Jehovom je ten najdôležitejší vzťah, ktorý si môžeme rozvíjať. Ale je takýto vzťah skutočne možný? Áno. Biblia hovorí o spravodlivých mužoch a ženách, ktorí mali veľmi blízky vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. Ich vrúcne vyjadrenia boli zapísané, aby posilnili našu dôveru, že aj my sa môžeme priblížiť k Jehovovi. — Žalm 23, 34, 139; Ján 16:27; Rimanom 15:4.

²¹ Jehova nevyžaduje od ľudí, ktorí s ním chcú mať blízky vzťah, niečo, čo by nebolo v ich silách. „Ó, Jehova, kto bude hosťom v tvojom stane?“ pýtal sa Dávid. „Ten, kto chodí bezúhonne a koná spravodlivosť a hovorí pravdu vo svojom srdci.“ ​(Žalm 15:1, 2; 25:14) Keď uvidíme, že služba Bohu prináša dobré ovocie a máme vďaka nej jeho vedenie a ochranu, spoznáme, že „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti“. — Jakub 5:11.

22. Čo je Jehovovou vôľou, pokiaľ ide o vzťahy medzi členmi jeho ľudu?

²² Môžeme byť naozaj šťastní, že Jehova túži po takom osobnom vzťahu s nedokonalými ľuďmi! Nemalo by nás to podnecovať, aby sme si navzájom prejavovali nežnú náklonnosť? S Jehovovou pomocou môže túto vlastnosť, ktorá je charakteristická pre naše kresťanské bratstvo, prejavovať každý z nás. Pod vládou Božieho Kráľovstva sa bude každý človek na zemi večne tešiť z prejavov nežnej náklonnosti.

Vieš vysvetliť?

• Aká atmosféra by mala byť v kresťanskom zbore?

• Ako môže každý z nás prispieť k nežnej náklonnosti v zbore?

• Ako môže úprimná pochvala prispieť ku kresťanskej náklonnosti?

• Ako nás podporuje a posilňuje Jehovova nežná náklonnosť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Kresťania si neprejavujú lásku iba z povinnosti

[Obrázky na stranách 16, 17]

Môžeš sa ‚rozšíriť‘ vo svojej náklonnosti?

[Obrázok na strane 18]

Kritizuješ alebo povzbudzuješ?