Nie je to len hra
Nie je to len hra
DETI sa rady hrajú. Ale pri detskej hre nejde o nejakú „bezvýznamnú či bezúčelnú aktivitu,“ uvádza sa v knihe The Developing Child (Vývin dieťaťa). „Je to základ, na ktorom, ako sa zdá, do značnej miery stojí kognitívny vývin.“ Deti sa pri hre učia používať svoje zmysly, vnímať a chápať svoje okolie a spolupracovať s inými.
Vo veku štyroch až piatich rokov deti začínajú pri svojich hrách napodobňovať dospelých. Aj Ježiš sa raz zmienil o hrajúcich sa deťoch. Jedny sa chceli hrať „na svadbu“ a druhé „na pohreb“, a ako to medzi deťmi chodí, pohádali sa, lebo niektoré sa nechceli do hry zapojiť. (Matúš 11:16, 17) Takéto hry môžu vštepiť do mysle dieťaťa dôležité úlohy, s ktorými sa v živote stretnú.
Dievčatká na týchto fotografiách sa hrajú na biblické štúdium. Jedna napodobňuje úlohu študentky Biblie a druhá úlohu tej, ktorá vyučuje. Nie je to síce skutočné biblické štúdium, ale z tejto hry vidno, že tieto deti majú v mysli jasne vštepenú myšlienku, že je potrebné deliť sa s druhými o biblické posolstvo. A to je veľmi dôležité, lebo Ježiš všetkým svojim nasledovníkom prikázal, aby robili učeníkov a učili ľudí zachovávať všetko, čo im prikázal. — Matúš 28:19, 20.
Rodičia, ktorých deti sa rady hrajú na biblické štúdium, na zhromaždenie alebo na službu z domu do domu, môžu byť na svoju výchovu právom hrdí. Prirodzene, deti napodobňujú to, čo vidia robiť dospelých. Ak sa hry detí spájajú s Bibliou, vidno z toho, že ich rodičia pri výchove používajú „dobré rady a ponaučenia, aké schvaľuje náš Pán“. — Efezanom 6:4, Preklad Nového zákona v modernom jazyku.
Jehova chce, aby sa deti zúčastňovali na pravom uctievaní. Mojžišovi povedal, že keď sa číta Zákon, majú tam byť aj ‚malí‘. (5. Mojžišova 31:12) Keď deti cítia, že sú zapojené do uctievania, pravdepodobne sa to prejaví v ich hrách. A dieťa, ktoré sa hrá na Božieho služobníka, tým robí prvý krok k tomu, aby sa ním naozaj stalo.