Otázky čitateľov

Čo apoštol Ján myslel výrazom „dokonalá láska“ a aký „strach“ mal na mysli, keď napísal, že „dokonalá láska vyháňa strach“?

„V láske niet strachu,“ napísal apoštol Ján, „ale dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach spôsobuje zábranu. Lebo kto má strach, nebol zdokonalený v láske.“ — 1. Jána 4:18.

Kontext ukazuje, že Ján hovoril o voľnosti reči — konkrétne o tom, ako láska k Bohu súvisí s voľnosťou reči k nemu. To možno vidieť z toho, čo čítame v 17. verši: „Tak bola v nás zdokonalená láska, aby sme mali voľnosť reči v deň súdu.“ To, do akej miery kresťan miluje Boha a nakoľko vníma, že Boh miluje jeho, má priamy vplyv na to, či kresťan má, alebo nemá voľnosť reči, keď sa približuje k Bohu v modlitbe.

Výraz „dokonalá láska“ je veľavravný. V Biblii sa slovo „dokonalý“ nevzťahuje vždy na dokonalosť v absolútnom zmysle — teda dokonalosť v najvyššej miere —, ale toto slovo je často použité v relatívnom zmysle. Napríklad Ježiš v Kázni na vrchu povedal: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Ježiš svojim učeníkom hovoril, že ak by milovali iba tých, ktorí milujú ich, potom by ich láska bola neúplná, nedostatočná, pokrivená. Mali preto svoju lásku zdokonaliť, teda prejavovať ju v plnej miere, tým, že mali milovať aj svojich nepriateľov. Podobne keď Ján písal o ‚dokonalej láske‘, hovoril o láske, akú človek prejavuje, keď miluje Boha celým srdcom, v plnej miere a keď to ovplyvňuje každú oblasť jeho života. — Matúš 5:46–48; 19:20, 21.

Keď sa kresťan približuje k Bohu v modlitbe, uvedomuje si, že je hriešny a nedokonalý. No ak miluje Boha z celého srdca a naplno vníma Božiu lásku, potom nepociťuje zábranu približovať sa k Bohu, keďže nemá strach, že ho Boh odsúdi alebo odmietne. Naopak, s voľnosťou reči vylieva Bohu svoje srdce a prosí o odpustenie na základe výkupnej obete, ktorú Boh láskavo poskytol prostredníctvom Ježiša Krista. Zároveň pociťuje istotu, že Boh jeho prosby vypočuje.

Ako môže byť človek „zdokonalený v láske“, a tak ‚vyhnať‘ strach z odsúdenia či odmietnutia? „Kto zachováva jeho [Božie] slovo, v takom bola Božia láska skutočne zdokonalená,“ povedal apoštol Ján. (1. Jána 2:5) Zamyslime sa nad tým: Ak nás Boh miloval, ešte kým sme boli hriešnikmi, nebude nás o to viac milovať, keď sa úprimne kajáme a usilujeme sa ‚zachovávať jeho slovo‘? (Rimanom 5:8; 1. Jána 4:10) Áno, pokiaľ sme verní, môžeme pociťovať rovnakú istotu ako apoštol Pavol, ktorý o Bohu povedal: „Ten, ktorý neušetril dokonca ani svojho vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, ako by nám s ním tiež láskavo nedal všetko ostatné?“ — Rimanom 8:32.