Kto je „pravý Boh a večný život“?

JEHOVA, Otec nášho Pána Ježiša Krista, je pravý Boh. On je Stvoriteľom, jediným, kto dáva večný život tým, ktorí ho milujú. Takto by na otázku v nadpise odpovedali mnohí, ktorí čítajú Bibliu a veria tejto knihe. Veď samotný Ježiš povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.

No mnohí ľudia, ktorí chodia do kostola, majú iný názor. Slová v nadpise sú z 1. Jána 5:20, kde sa v druhej časti verša píše: „Sme v spojení s tým pravým prostredníctvom jeho Syna Ježiša Krista. To je ten pravý Boh a večný život.“

Zástancovia náuky o Trojici tvrdia, že ukazovacie zámeno „to“ ​(houtos) sa vzťahuje na najbližšie uvedenú predchádzajúcu osobu, na Ježiša Krista. Tvrdia, že Ježiš Kristus je „pravý Boh a večný život“. Tento výklad je však v rozpore s ostatnými časťami Písiem. A mnohí uznávaní učenci tento názor zástancov Trojice neprijímajú. Učenec B. F. Westcott z Cambridgeskej univerzity napísal: „Najlogickejšie vysvetlenie je, že [zámeno houtos] sa nevzťahuje na najbližší subjekt [Ježiša Krista], ale na ústredný subjekt [Jehovu Boha], ktorý mal apoštol na mysli.“ Teda apoštol Ján mal na mysli Ježišovho Otca. Nemecký teológ Erich Haupt napísal: „Je nutné rozlišovať, či sa [houtos] nasledujúceho výroku vzťahuje na najbližší predchádzajúci subjekt... alebo na vzdialenejší subjekt, čiže na Boha... To, že sa vzťahuje na jediného pravého Boha, je podľa všetkého vo väčšom súlade so záverečnou výstrahou pred modlami než tvrdenie, že poukazuje na Krista ako na Boha.“

Dokonca aj publikácia A Grammatical Analysis of the Greek New Testament (Gramatický rozbor gréckeho Nového zákona), ktorú vydal Pontifikálny biblický inštitút v Ríme, uvádza: „[Houtos]: ako vyvrcholenie [veršov] 18–20 takmer určite poukazuje na skutočného, pravého Boha, ktorý je opakom pohanstva (v. 21).“

Slovo houtos, ktoré sa zvyčajne prekladá ako „to“ alebo „ten“, sa často nevzťahuje na najbližší subjekt v predchádzajúcom vetnom úseku. Môžeme to vidieť aj na príklade iných biblických textov. V 2. Jána 7 ten istý apoštol a pisateľ prvého listu napísal: „Do sveta vyšlo mnoho podvodníkov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To [houtos] je ten podvodník a antikrist.“ Tu sa zámeno nemôže viazať na najbližší predchádzajúci subjekt, na Ježiša. Zámeno „to“ sa zjavne vzťahuje na tých, ktorí Ježiša odmietajú. Kolektívne sú označení za ‚podvodníka a antikrista‘.

Apoštol Ján vo svojom evanjeliu napísal: „Andrej, brat Šimona Petra, bol jeden z tých dvoch, ktorí počuli, čo povedal Ján, a išli za Ježišom. Ten [houtos] našiel najprv svojho brata Šimona.“ ​(Ján 1:40, 41) Je jasné, že „ten“ sa neviaže na poslednú menovanú osobu, ale na Andreja. V 1. Jána 2:22 používa apoštol podobným spôsobom to isté zámeno.

Podobne používa toto zámeno aj Lukáš, ako to môžeme vidieť v Skutkoch 4:10, 11: „V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste pribili na kôl, ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych, prostredníctvom toho tu stojí tento  pred vami zdravý. To [houtos] je ‚ten kameň, s ktorým ste zaobchádzali vy, stavitelia, ako s bezvýznamným, ktorý sa stal hlavou rohu‘.“ Zámeno „to“ sa jednoznačne nevzťahuje na muža, ktorý bol uzdravený, hoci sa v tomto úseku spomína hneď pred houtos. Zámeno „to“ v 11. verši sa rozhodne vzťahuje na Ježiša Krista Nazaretského, ktorý je „rohovým kameňom“, na ktorom je založený kresťanský zbor. — Efezanom 2:20; 1. Petra 2:4–8.

Ďalší príklad nachádzame v Skutkoch 7:18, 19: „[Povstal] iný kráľ nad Egyptom, ktorý nepoznal Jozefa. Ten [houtos] použil vladársku lesť proti nášmu rodu.“ „Ten“, kto utláčal Židov, nebol Jozef, ale faraón, kráľ Egypta.

Tieto pasáže potvrdzujú postreh Daniela Wallacea, znalca gréčtiny, ktorý hovorí, že pokiaľ ide o grécke ukazovacie zámená, „to, čo je z hľadiska kontextu najbližším predchádzajúcim subjektom, nemusí byť subjektom, ktorý mal na mysli pisateľ“.

‚Ten pravý‘

Ako napísal apoštol Ján, ‚ten pravý‘ je Jehova, Otec Ježiša Krista. On je jediným pravým Bohom, Stvoriteľom. Apoštol Pavol uznal: „Pre nás je skutočne jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko.“ ​(1. Korinťanom 8:6; Izaiáš 42:8) Ďalší dôvod, prečo je Jehova ‚ten pravý‘, ako sa o ňom vyjadruje 1. Jána 5:20, je ten, že je Zdrojom pravdy. Žalmista nazval Jehovu ‚Bohom pravdy‘, pretože On je verný vo všetkom, čo robí, a nemôže luhať. (Žalm 31:5; 2. Mojžišova 34:6; Títovi 1:2) Keď Syn hovoril o svojom nebeskom Otcovi, povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ A o svojom učení Ježiš povedal: „Čo učím, nie je moje, ale patrí tomu, kto ma poslal.“ — Ján 7:16; 17:17.

Jehova je tiež „večný život“. On je zdrojom života, Ten, ktorý ho dáva ako nezaslúžený dar prostredníctvom Krista. (Žalm 36:9; Rimanom 6:23) Zaujímavé sú slová apoštola Pavla, ktorý povedal, že Boh je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6) Tak ako Boh odmenil svojho Syna, keď ho vzkriesil z mŕtvych, odmení večným životom aj tých, ktorí mu slúžia celým svojím srdcom. — Skutky 26:23; 2. Korinťanom 1:9.

K akému záveru by sme teda mali prísť? Že iba Jehova je „pravý Boh a večný život“, nikto iný. On jediný má výhradné právo na to, aby ho jeho tvorstvo uctievalo. — Zjavenie 4:11.