Otázky čitateľov

Keď Ježiš hovoril svojim nasledovníkom, aby ‚požičiavali bez úroku a nedúfali, že dostanú niečo späť‘, myslel tým, že by nemali žiadať ani to, čo požičali?

Ježišovým slovám v Lukášovi 6:35 najlepšie porozumieme vtedy, ak sa na ne pozrieme vo svetle mojžišovského Zákona. Boh v ňom Izraelitom prikázal, aby svojim bratom, ktorí schudobneli a potrebovali pomoc, poskytli bezúročnú pôžičku. (2. Mojžišova 22:25; 3. Mojžišova 25:35–37; Matúš 5:42) Nebola to pôžička na obchodné účely, na ktorej by mohli zarobiť. Takáto bezúročná pôžička mala skôr zmierniť chudobu alebo nepriaznivé okolnosti. Napokon, bolo by veľmi neláskavé ťažiť zo zlej ekonomickej situácie svojho blížneho. No ten, kto požičiaval, mal právo očakávať, že sa mu peniaze vrátia, a mohol požadovať záloh (ako záruku). — 5. Mojžišova 15:7, 8.

Ježiš poukázal na širšie použitie tohto Zákona, keď povedal, že ten, kto poskytuje pomoc, by nemal dúfať, že ‚dostane niečo späť‘. Podobne ako Izraeliti, aj kresťania sa občas dostanú do finančných problémov alebo do iných ťažkostí, pre ktoré sa môžu ocitnúť bez finančných prostriedkov, dokonca v biede. Bolo by určite láskavé poskytnúť podporu kresťanskému bratovi, ktorý v takejto kritickej situácii žiada o finančnú pomoc. Pravá láska by mala spolukresťana podnietiť, aby ochotne pomohol bratovi, ktorý sa nie vlastnou vinou dostal do náročnej finančnej situácie. (Príslovia 3:27) Takému bratovi v núdzi je možné pomôcť finančným darom, aj keď je menší ako suma, ktorú by mu niekto mohol požičať. — Žalm 37:21.

V prvom storočí n. l. boli apoštol Pavol a Barnabáš poverení, aby odovzdali bratom v Judei, kde bol hlad, dary od kresťanov v Malej Ázii. (Skutky 11:28–30) Podobne aj dnes, keď sa stane nejaké nešťastie, kresťania často posielajú dary svojim bratom v núdzi. Také konanie je tiež znamenitým svedectvom pre druhých. (Matúš 5:16) Samozrejme, do úvahy treba brať postoj a situáciu toho, kto žiada o pomoc. Prečo sa ocitol v takej zlej situácii? Za pozornosť stoja Pavlove slová: „Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje.“ — 2. Tesaloničanom 3:10.

Pokiaľ brat, ktorý žiada o pôžičku, nie je v krajnej núdzi, ale chce iba dočasnú pomoc, kým sa opäť nepostaví na nohy po nejakom finančnom neúspechu, môže byť vhodné poskytnúť mu bezúročnú pôžičku. V takom prípade nie je v rozpore s Ježišovými slovami zaznamenanými v Lukášovi 6:35, ak mu niekto požičia s tým, že pôžička bude splatená v plnej výške. Mala by sa spísať zmluva a dlžník by mal urobiť všetko pre to, aby pôžičku splatil podľa podmienok zmluvy. Kresťanská láska by mala podnietiť dlžníka splatiť pôžičku, rovnako ako podnietila brata k tomu, aby mu ju poskytol.

Ten, kto uvažuje o poskytnutí pôžičky (alebo daru), by mal zobrať do úvahy aj situáciu vlastnej rodiny. Ohrozil by tým napríklad plnenie si svojej biblickej povinnosti starať sa o potreby členov svojej rodiny? (2. Korinťanom 8:12; 1. Timotejovi 5:8) V každom prípade kresťania vyhľadávajú príležitosti, ako si navzájom prejaviť lásku, a prejavujú ju praktickými spôsobmi, ktoré sú v súlade s biblickými zásadami. — Jakub 1:27; 1. Jána 3:18; 4:7–11.