Čo pre nás znamená Jehovova pokora

DÁVID vedel, čo sú to ťažkosti. Jeho žiarlivý svokor kráľ Saul s ním zle zaobchádzal. Tri razy sa pokúsil Dávida zabiť kopijou a roky ho neustále prenasledoval a urobil z neho utečenca. (1. Samuelova 18:11; 19:10; 26:20) No Jehova dokázal, že je s Dávidom. Oslobodil ho nielen zo Saulovej ruky, ale aj od ďalších nepriateľov. Preto vieme pochopiť Dávidove pocity vyjadrené v piesni: „Jehova je môj skalný útes a moja pevnosť, Zaobstarávateľ úniku... [Jehova] dáš mi svoj štít záchrany, a tvoja pokora ma robí veľkým.“ ​(2. Samuelova 22:2, 36) Dávid sa v Izraeli stal do istej miery veľkým. Ale ako k tomu prispela Jehovova pokora?

Keď Písma hovoria o Jehovovi, že je pokorný, nemyslí sa tým, že má nejaké obmedzenia alebo že je niekomu podriadený. Táto nádherná vlastnosť skôr naznačuje, že ľuďom, ktorí sa úprimne snažia získať jeho schválenie, prejavuje hlboký súcit a milosrdenstvo. V Žalme 113:6, 7 o Jehovovi čítame: „Znižuje sa, aby sa pozrel na nebo a zem, dvíha poníženého z prachu.“ To, že sa „znižuje“, znamená, že sa „skláňa, aby videl“, alebo že sa „pokoruje, aby sa pozrel“. (Today’s English Version; Young’s Literal Translation of the Holy Bible) Takže Jehova sa z nebies ‚skláňal‘ alebo ‚pokoroval‘, aby venoval pozornosť Dávidovi, nedokonalému, ale pokornému človeku, ktorý mu túžil slúžiť. Dávid nás preto ubezpečuje: „Jehova je vysoko, a predsa vidí pokorného.“ ​(Žalm 138:6) Milosrdný, trpezlivý a súcitný spôsob, akým Jehova zaobchádzal s Dávidom, by nás všetkých mal povzbudiť, aby sme sa snažili konať Božiu vôľu.

Hoci Jehova ako Zvrchovaný Panovník zastáva najvýznamnejšie postavenie vo vesmíre, je ochotný zaoberať sa každým z nás. To nám dáva dôveru, že môžeme počítať s jeho nezlyhávajúcou pomocou aj za tých najnáročnejších okolností. Nemáme dôvod obávať sa, že by na nás zabudol. O Jehovovi sa v súvislosti so starovekým izraelským  národom vhodne hovorí ako o tom, ‚kto na nich pamätal v ich nízkom stave: veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas‘. — Žalm 136:23.

Ako Jehovovi novodobí služobníci môžeme tak ako Dávid zažívať ťažkosti. Môžeme byť vystavení posmechu ľudí, ktorí nepoznajú Boha, alebo zápasiť s chatrným zdravím, či zažiť bolestnú stratu blízkeho človeka. Nech sme v akejkoľvek situácii, ak máme úprimné srdce, môžeme sa približovať k Jehovovi v modlitbe a žiadať ho o milosrdenstvo. Jehova sa ‚skloní‘, aby si nás všimol, a vypočuje naše modlitby. Žalmista pod inšpiráciou napísal: „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc.“ ​(Žalm 34:15) Nepodnecuje ťa to napodobňovať túto Jehovovu príťažlivú vlastnosť, pokoru?

[Obrázky na strane 30]

Tak ako Jehova vypočul Dávidove modlitby, aj dnes ochotne vypočuje nás