Šťastní služobníci Jehovu
Šťastní služobníci Jehovu
„Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ — MATÚŠ 5:3.
1. Čo je pravé šťastie a s čím súvisí?
ŠŤASTIE je drahocenným vlastníctvom Jehovovho ľudu. Žalmista Dávid zvolal: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:15) Šťastie je pocit úplnej spokojnosti. Najhlbšie šťastie — ktoré preniká do samotnej podstaty nášho bytia — pramení z vedomia, že máme Jehovovo požehnanie. (Príslovia 10:22) Súvisí s blízkym vzťahom k nášmu nebeskému Otcovi a s vedomím, že konáme jeho vôľu. (Žalm 112:1; 119:1, 2) Je zaujímavé, že Ježiš vymenoval deväť dôvodov, prečo môžeme byť považovaní za šťastných. Preskúmanie týchto dôvodov v tomto i nasledujúcom článku nám pomôže uvedomiť si, že ak verne slúžime ‚šťastnému Bohu‘, Jehovovi, môžeme byť veľmi šťastní. — 1. Timotejovi 1:11.
Uvedomujme si svoje duchovné potreby
2. Pri akej príležitosti hovoril Ježiš o šťastí a aké boli jeho úvodné slová?
2 V roku 31 n. l. Ježiš predniesol jeden z najslávnejších prejavov všetkých čias. Je známy ako Kázeň na vrchu, pretože ho Ježiš predniesol na úbočí, z ktorého bol výhľad na Galilejské more. V Matúšovom evanjeliu sa píše: „Keď [Ježiš] videl zástupy, vystúpil na vrch; a keď si sadol, prišli k nemu jeho učeníci; a otvoril ústa a vyučoval ich hovoriac: ‚Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.‘“ Iný preklad Ježišových úvodných slov znie takto: „Šťastní sú chudobní, pokiaľ ide o ducha“ alebo „Šťastní sú tí, ktorí žobrú o ducha“. (Matúš 5:1–3; Kingdom Interlinear; poznámka pod čiarou v Reference Bible) Iný preklad hovorí: „Šťastní sú tí, ktorí vedia, že sú duchovne chudobní.“ — Today’s English Version.
3. Ako pokora prispieva k nášmu šťastiu?
3 Ježiš vo svojej kázni na úbočí poukázal na to, že človek je oveľa šťastnejší, ak si uvedomuje, že mu z duchovného hľadiska niečo chýba. Keďže pokorní kresťania si plne uvedomujú svoj hriešny stav, prosia Jehovu o odpustenie na základe Kristovej výkupnej obete. (1. Jána 1:9) Nachádzajú tak pokoj mysle a pravé šťastie. „Šťastný je ten, ktorého vzbura je odpustená, ktorého hriech je prikrytý.“ — Žalm 32:1; 119:165.
4. a) Ako môžeme dať najavo, že si uvedomujeme svoje duchovné potreby i duchovné potreby druhých? b) Ako sa prehlbuje naše šťastie, keď si uvedomujeme svoje duchovné potreby?
4 Ak si uvedomujeme svoje duchovné potreby, podnecuje nás to denne si čítať Bibliu, prijímať duchovný pokrm, ktorý „v pravý čas“ rozdeľuje „verný a rozvážny otrok“, a pravidelne navštevovať kresťanské zhromaždenia. (Matúš 24:45; Žalm 1:1, 2; 119:111; Hebrejom 10:25) Láska k blížnemu nám pomáha uvedomovať si duchovné potreby iných a podnecuje nás, aby sme horlivo zvestovali a vyučovali dobré posolstvo o Kráľovstve. (Marek 13:10; Rimanom 1:14–16) Keď druhým oznamujeme biblické pravdy, prináša nám to šťastie. (Skutky 20:20, 35) Naše šťastie sa ešte viac prehlbuje, keď rozjímame o úžasnej nádeji na Kráľovstvo a o požehnaniach, ktoré prinesie. Pre „malé stádo“ pomazaných kresťanov znamená nádej na Kráľovstvo nesmrteľný život v nebesiach a účasť na Kristovej kráľovskej vláde. (Lukáš 12:32; 1. Korinťanom 15:50, 54) Pre „iné ovce“ táto nádej znamená večný život na rajskej zemi pod touto vládou Kráľovstva. — Ján 10:16; Žalm 37:11; Matúš 25:34, 46.
Ako môžu byť smútiaci šťastní
5. a) Kto sú „smútiaci“? b) Ako sú títo smútiaci potešení?
5 Ďalší dôvod na šťastie, ktorý uvádza Ježiš, sa môže javiť ako protirečivý. Povedal: „Šťastní sú smútiaci, lebo budú potešení.“ (Matúš 5:4) Ako môže človek smútiť a zároveň byť šťastný? Aby sme pochopili význam Ježišovho vyhlásenia, musíme najprv pouvažovať, o akom smútení hovoril. Učeník Jakub vysvetľuje, že náš hriešny stav by mal byť dôvodom na smútok. Napísal: „Očistite si ruky, hriešnici, a prečistite si srdcia, vy nerozhodní. Poddajte sa biede a smúťte a plačte. Nech sa váš smiech obráti na smútok a vaša radosť na skľúčenosť. Pokorte sa v Jehovových očiach, a on vás vyvýši.“ (Jakub 4:8–10) Tí, ktorí sú naozaj zarmútení pre svoj hriešny stav, sú potešení, keď sa dozvedia, že ich hriechy môžu byť odpustené, ak prejavujú vieru v Kristovu výkupnú obeť a pravé pokánie konaním Jehovovej vôle. (Ján 3:16; 2. Korinťanom 7:9, 10) Tak môžu mať vzácny vzťah k Jehovovi a nádej, že mu budú slúžiť a chváliť ho po celú večnosť. To im prináša pocit veľkého vnútorného uspokojenia a šťastia. — Rimanom 4:7, 8.
6. V akom zmysle niektorí smútia a ako sú utešení?
6 Ježišovo vyhlásenie sa týka aj tých, ktorí smútia nad odpornými vecami, ktoré sa dejú vo svete. Ježiš na seba vztiahol proroctvo z Izaiáša 61:1, 2, kde sa píše: „Duch Zvrchovaného Pána Jehovu je na mne, lebo ma pomazal Jehova, aby som oznámil dobré posolstvo miernym. Poslal ma obviazať tých so zlomeným srdcom... utešiť všetkých smútiacich.“ Toto poverenie sa vzťahuje aj na pomazaných kresťanov na zemi, ktorí ho vykonávajú s pomocou svojich spoločníkov, „iných oviec“. Všetci sú zapojení do diela, pri ktorom symbolicky označujú na čelá „ľudí, ktorí vzdychajú a stenajú nad všetkými odpornými vecami, ktoré sa dejú uprostred neho [odpadlíckeho Jeruzalema, ktorý znázorňuje cirkvi kresťanstva]“. (Ezechiel 9:4) Pre týchto smútiacich je útechou „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Sú šťastní, keď sa dozvedajú, že Satanov skazený systém vecí bude zakrátko nahradený Jehovovým spravodlivým novým svetom.
Šťastní sú mierni
7. Čo neznamená výraz „mierni“?
7 Ježiš pokračoval vo svojej Kázni na vrchu slovami: „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ (Matúš 5:5) Miernosť sa niekedy považuje za prejav slabošstva. To však nie je pravda. Jeden biblický učenec vysvetlil význam slova preloženého ako „mierni“ takto: „Pre človeka, ktorý je [mierny], je typické, že sa dokonale ovláda. Neznamená to byť bez chrbtovej kosti, podliehať sentimentalite či pasívnej odovzdanosti. Je to sila pod kontrolou.“ Ježiš o sebe povedal: „Ja som miernej povahy a pokorného srdca.“ (Matúš 11:29) No Ježiš sa odvážne zastával spravodlivých zásad. — Matúš 21:12, 13; 23:13–33.
8. S čím úzko súvisí miernosť a prečo je potrebná vo vzťahoch s inými?
8 Miernosť úzko súvisí so sebaovládaním. Keď apoštol Pavol vymenúval „ovocie ducha“, miernosť a sebaovládanie uviedol za sebou. (Galaťanom 5:22, 23) Miernosť si musíme rozvíjať pomocou svätého ducha. Je to kresťanská vlastnosť, ktorá prispieva k pokojným vzťahom s členmi zboru i s ľuďmi mimo neho. Pavol napísal: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte.“ — Kolosanom 3:12, 13.
9. a) Prečo sa miernosť neobmedzuje len na naše vzťahy s ostatnými ľuďmi? b) V akom zmysle mierni „zdedia zem“?
9 No miernosť sa neobmedzuje iba na naše vzťahy s ostatnými ľuďmi. Dávame ju najavo aj vtedy, keď sa ochotne podriaďujeme Jehovovej zvrchovanosti. Najlepším príkladom je nám v tom Ježiš Kristus, ktorý počas svojho života na zemi prejavoval miernosť a úplne sa podriaďoval vôli svojho Otca. (Ján 5:19, 30) Ježiš je najvýznamnejším dedičom zeme, pretože je jej ustanoveným Vládcom. (Žalm 2:6–8; Daniel 7:13, 14) O toto dedičstvo sa delí so 144 000 ‚spoludedičmi‘ vybratými „z ľudstva“, ktorí majú „vládnuť ako králi nad zemou“. (Rimanom 8:17; Zjavenie 5:9, 10; 14:1, 3, 4; Daniel 7:27) Kristus so svojimi spoluvládcami bude vládnuť miliónom ľudí podobných ovciam, na ktorých sa splní prorocký žalm: „Mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ — Žalm 37:11; Matúš 25:33, 34, 46.
Šťastní sú hladní po spravodlivosti
10. Ako môžu byť „hladní a smädní po spravodlivosti“ nasýtení?
10 Na galilejskom úbočí Ježiš spomenul ďalší dôvod na šťastie, keď povedal: „Šťastní sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo budú nasýtení.“ (Matúš 5:6) Pre kresťanov je Jehova tým, kto stanovuje normy spravodlivosti. Preto tí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, sú vlastne hladní a smädní po Božom vedení. Veľmi dobre si uvedomujú svoje hriechy a nedokonalosť a túžia po prijateľnom postavení pred Jehovom. Sú veľmi šťastní, keď sa z Božieho Slova dozvedia, že ak sa kajajú a hľadajú odpustenie na základe Kristovej výkupnej obete, môžu získať spravodlivé postavenie pred Bohom. — Skutky 2:38; 10:43; 13:38, 39; Rimanom 5:19.
11, 12. a) Ako dosahujú pomazaní kresťania spravodlivosť? b) Ako majú spoločníci pomazaných uhasený smäd po spravodlivosti?
11 Ježiš povedal, že takí ľudia budú šťastní, pretože budú „nasýtení“, čiže uspokojení. Pomazaní kresťania povolaní „vládnuť ako králi“ s Kristom v nebesiach sú vyhlásení za „spravodlivých pre život“. (Rimanom 5:1, 9, 16–18) Jehova ich prijal za duchovných synov. Stávajú sa spoludedičmi Krista, povolanými stať sa kráľmi a kňazmi v nebeskej vláde Kráľovstva. — Ján 3:3; 1. Petra 2:9.
12 Spoločníci pomazaných ešte nie sú vyhlásení za spravodlivých pre život. Jehova ich však do istej miery počíta za spravodlivých prostredníctvom ich viery v Ježišovu preliatu krv. (Jakub 2:22–25; Zjavenie 7:9, 10) Sú počítaní za spravodlivých ako Jehovovi priatelia, ktorí budú zachránení v čase „veľkého súženia“. (Zjavenie 7:14) Ich smäd po spravodlivosti bude úplne uhasený, keď sa pod vládou ‚nových nebies‘ stanú súčasťou novej zeme, v ktorej „bude bývať spravodlivosť“. — 2. Petra 3:13; Žalm 37:29.
Šťastní sú milosrdní
13, 14. Akými praktickými spôsobmi by sme mali prejavovať milosrdenstvo a aký úžitok nám to prinesie?
13 Ježiš vo svojej Kázni na vrchu pokračoval slovami: „Šťastní sú milosrdní, lebo im bude prejavené milosrdenstvo.“ (Matúš 5:7) V právnom zmysle sa milosrdenstvo chápe ako zhovievavosť sudcu, ktorý upustí od toho, aby previnilcovi vymeral najvyšší trest, ktorý umožňuje zákon. No pôvodné slová, ktoré sú v Biblii preložené ako „milosrdenstvo“, sa väčšinou vzťahujú na láskyplný ohľad alebo súcit, ktorý prináša úľavu znevýhodneným. Preto tí, ktorí sú milosrdní, aktívne prejavujú súcit. Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi je výborným príkladom človeka, ktorý ‚bol milosrdný‘ voči niekomu, kto potreboval pomoc. — Lukáš 10:29–37.
14 Pokiaľ chceme pocítiť šťastie vyplývajúce z milosrdenstva, musíme konať skutky láskavosti voči ľuďom v núdzi. (Galaťanom 6:10) Ježiš pociťoval súcit k ľuďom, ktorých videl. „Prišlo mu ich... ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“ (Marek 6:34) Ježiš si uvedomoval, že pre človeka je najdôležitejšie uspokojiť jeho duchovné potreby. Aj my môžeme dať najavo, že sme súcitní a milosrdní, keď sa s ľuďmi podelíme o to, čo najviac potrebujú — „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Môžeme tiež ponúknuť praktickú pomoc starším spolukresťanom, vdovám a sirotám a hovoriť „utešujúco so skľúčenými dušami“. (1. Tesaloničanom 5:14; Príslovia 12:25; Jakub 1:27) Nielenže budeme šťastní, ale Jehova prejaví milosrdenstvo aj nám. — Skutky 20:35; Jakub 2:13.
Tí, ktorí sú čistého srdca, a tí, ktorí pôsobia pokoj
15. Ako môžeme byť čistého srdca a pôsobiť pokoj?
15 Ježiš ďalej hovoril o šiestom a siedmom dôvode, prečo možno byť šťastný: „Šťastní sú tí čistého srdca, lebo uvidia Boha. Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj, lebo sa budú nazývať ‚Božími synmi‘.“ (Matúš 5:8, 9) Čisté srdce nie je len morálne čisté, ale aj duchovne neskazené a zjednotené v oddanosti Jehovovi. (1. Paralipomenon 28:9; Žalm 86:11) Tí, ktorí pôsobia pokoj, žijú v pokoji so svojimi kresťanskými bratmi, a pokiaľ to záleží na nich, aj s blížnymi. (Rimanom 12:17–21) ‚Hľadajú pokoj a usilujú sa oň.‘ — 1. Petra 3:11.
16, 17. a) Prečo sú pomazaní nazvaní „Božími synmi“ a ako „uvidia Boha“? b) Ako „iné ovce“ ‚vidia Boha‘? c) Ako a kedy sa „iné ovce“ v pravom zmysle slova stanú „Božími synmi“?
16 Tí, ktorí sú čistého srdca a pôsobia pokoj, dostali sľub, že sa „budú nazývať ‚Božími synmi‘“ a „uvidia Boha“. Pomazaní kresťania sú splodení duchom a Jehova ich prijal za „synov“, i keď sú ešte na zemi. (Rimanom 8:14–17) Keď sú vzkriesení, aby boli s Kristom v nebesiach, slúžia v Jehovovej prítomnosti, a tak ho naozaj vidia. — 1. Jána 3:1, 2; Zjavenie 4:9–11.
17 „Iné ovce“, ktoré pôsobia pokoj, slúžia Jehovovi pod vedením Znamenitého Pastiera, Krista Ježiša, ktorý sa stáva ich ‚Večným otcom‘. (Ján 10:14, 16; Izaiáš 9:6) Tých, ktorí úspešne prejdú záverečnou skúškou po skončení tisícročnej Kristovej vlády, Jehova prijme za svojich pozemských synov a budú mať „slávnu slobodu Božích detí“. (Rimanom 8:21; Zjavenie 20:7, 9) Zatiaľ čo sa na to tešia, oslovujú Jehovu ako svojho Otca, pretože mu oddali svoj život a uznávajú ho ako Darcu života. (Izaiáš 64:8) Rovnako ako Jób a Mojžiš v staroveku, aj oni ‚vidia Boha‘ očami viery. (Jób 42:5; Hebrejom 11:27) ‚Očami svojho srdca‘ a pomocou presného poznania Boha vnímajú nádherné Jehovove vlastnosti a snažia sa ho napodobňovať konaním jeho vôle. — Efezanom 1:18; Rimanom 1:19, 20; 3. Jána 11.
18. Kto dnes nachádza pravé šťastie podľa prvých siedmich Ježišových výrokov o šťastí?
18 Mohli sme vidieť, že tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, tí, ktorí smútia, sú mierni, hladní a smädní po spravodlivosti, milosrdní, čistého srdca a pôsobia pokoj, nachádzajú v službe Jehovovi pravé šťastie. No takíto ľudia vždy zažívali odpor a dokonca prenasledovanie. Oberá ich to o šťastie? O tejto otázke budeme uvažovať v nasledujúcom článku.
Na zopakovanie
• Aké šťastie zažívajú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby?
• Ako sú utešení tí, ktorí smútia?
• Ako prejavujeme miernosť?
• Prečo by sme mali byť milosrdní, čistého srdca a pôsobiť pokoj?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 10]
„Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“
[Obrázky na strane 10]
„Šťastní sú hladní a smädní po spravodlivosti“
[Obrázok na strane 10]
„Šťastní sú milosrdní“