Kto je dnes tým pravým vodcom?

V roku 1940 prebiehal na pôde britského parlamentu spor o to, kto by sa mal postaviť do čela. Túto debatu sledoval aj 77-ročný štátnik David Lloyd George. Keďže bol v politike aktívny už veľa rokov a zaslúžil sa o víťazstvo Británie v prvej svetovej vojne, mohol dobre zhodnotiť prácu vysokých štátnych úradníkov. Dňa 8. mája predniesol v Dolnej snemovni reč, v ktorej povedal: „Tento národ je pripravený priniesť akúkoľvek obeť, pokiaľ ho má kto viesť, pokiaľ vláda dáva jasne najavo, kam smeruje, a pokiaľ má tento národ istotu, že tí, ktorí ho vedú, robia všetko, čo je v ich silách.“

TIETO slová Lloyda Georgea ukazujú, že ľudia očakávajú, že ich vodcovia budú schopní a že sa budú úprimne snažiť o zlepšenie situácie. Jedna pracovníčka zapojená do volebnej kampane to vyjadrila takto: „Keď ľudia volia prezidenta, dávajú svoj hlas niekomu, komu zverujú svoj život, svoju budúcnosť, svoje deti.“ Nesklamať takúto dôveru je obrovská úloha. Prečo je to tak?

Náš svet sužujú problémy, ktoré sa ľuďom nedarí riešiť. Napríklad ktorý vodca je taký múdry a mocný, že môže skoncovať so zločinnosťou a vojnami? Kto spomedzi dnešných vodcov má také schopnosti a je natoľko súcitný, aby všetkým ľuďom zabezpečil jedlo, čistú vodu a zdravotnú starostlivosť? Kto má také poznanie a odhodlanie, aby dokázal chrániť alebo obnoviť životné prostredie? Kto má takú kompetenciu a moc, aby zabezpečil celému ľudstvu dlhý a šťastný život?

Nie je to v ľudských silách

Je pravda, že niektorí vodcovia dosiahli istú mieru úspechu. No môžu vládnuť prinajlepšom niekoľko desaťročí — a kto príde po nich? Šalamún, kráľ starovekého Izraela, ktorý bol jedným z najschopnejších vodcov, akí kedy žili, sa zamýšľal nad touto otázkou a dospel k takémuto záveru: „Znenávidel som všetku svoju tvrdú prácu, ktorú som namáhavo konal pod slnkom, a ktorú zanechám tomu, ktorý príde po mne. A kto vie, či sa prejaví ako múdry, alebo ako bláznivý? A predsa prevezme moc nad všetkou mojou tvrdou prácou, ktorú som namáhavo konal  a pri ktorej som prejavil múdrosť pod slnkom. Aj to je márnosť.“ — Kazateľ 2:18, 19.

Šalamún nevedel, či jeho nástupca bude pokračovať v jeho dobrom diele, alebo či ho zmarí. Kolobeh nahrádzania starých vládcov novými považoval Šalamún za „márnosť“. V jednom biblickom preklade sa o tomto procese píše: „Nemá to zmysel.“

Niekedy k zmene vlády dochádza násilím. Niektorí schopní vodcovia boli počas svojho funkčného obdobia zavraždení. Abraham Lincoln, vážený prezident Spojených štátov, raz svojim poslucháčom povedal: „Bol som zvolený, aby som krátky čas zastával dôležitý úrad, a teraz mám z vášho pohľadu veľký vplyv, ktorý však zakrátko stratím.“ Jeho vládne obdobie bolo skutočne krátke. Napriek všetkému, čo pre ľudí urobil, a hoci túžil urobiť pre ľudí ešte viac, viedol svoju krajinu iba štyri roky. Na začiatku jeho druhého funkčného obdobia ho zavraždil muž, ktorý chcel zmenu vo vedení.

Teda ani tí najlepší ľudskí vodcovia nedokážu zabezpečiť istú budúcnosť ani len sami sebe. Môžeme potom očakávať, že zabezpečia budúcnosť nám? Biblia hovorí: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ V Byingtonovom preklade znie posledná časť štvrtého verša takto: „V ten deň zaniknú jeho dobré úmysly.“ — Žalm 146:3, 4.

Môže byť ťažké prijať radu nevkladať dôveru v ľudských vodcov. No Biblia nehovorí, že ľudstvo nikdy nebude mať dobrého, stáleho vodcu. V Izaiášovi 32:1 sa píše: „Hľa, kráľ bude panovať pre spravodlivosť.“ Jehova Boh, Stvoriteľ človeka, už vybral „kráľa“, čiže Vodcu, ktorý zakrátko prevezme plnú kontrolu nad záležitosťami na zemi. Kto je tým vodcom? Môžeme to zistiť na základe biblických proroctiev.

 Jediný skutočne schopný vodca

Pred dvetisíc rokmi anjel povedal mladej židovskej žene Márii: „Počneš v svojom lone a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Lukáš 1:31–33) Áno, tým kráľom, o ktorom sa hovorí v tomto biblickom proroctve, je Ježiš z Nazareta.

Na náboženských obrazoch je Ježiš často zobrazovaný buď ako dieťa, alebo ako podvyživený, slabý človek, alebo ako askéta, ktorý sa pasívne podvoľuje všetkému, čo ho postihne. Takéto zobrazenia nevzbudzujú v ľuďoch dôveru v Ježiša ako Vládcu. Ale skutočný Ježiš Kristus, tak ako je opísaný v Biblii, bol energický, mocný muž činu, plný horlivosti a nadšenia. A mal aj ďalšie predpoklady na schopného vodcu. (Lukáš 2:52) Zamyslime sa teraz nad niektorými rysmi jeho výnimočnej osobnosti.

Zachoval si dokonalú rýdzosť. Ježiš vždy konal čestne a priamo, takže mohol svojich nepriateľov verejne vyzvať, aby proti nemu vzniesli nejaké podložené obvinenie. No neboli schopní žiadne nájsť. (Ján 8:46) Jeho nepokrytecké vyučovanie presvedčilo mnohých úprimných ľudí, aby sa stali jeho nasledovníkmi. — Ján 7:46; 8:28–30; 12:19.

Bol úplne oddaný Bohu. Ježiš bol natoľko odhodlaný splniť úlohu, ktorou ho Boh poveril, že ho žiaden odporca — ani človek, ani démon — nedokázal od nej odradiť. Nezastrašili ho násilné útoky. (Lukáš 4:28–30) Neodradila ho ani únava či hlad. (Ján 4:5–16, 31–34) Nikdy, dokonca ani vtedy, keď ho opustili jeho priatelia, sa nevzdal svojho cieľa. — Matúš 26:55, 56; Ján 18:3–9.

Hlboko sa zaujímal o druhých. Postaral sa o jedlo pre hladných. (Ján 6:10, 11) Utešoval skľúčených. (Lukáš 7:11–15) Obnovoval zrak slepým, sluch hluchým a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali. (Matúš 12:22; Lukáš 8:43–48; Ján 9:1–6) Povzbudzoval svojich usilovných apoštolov. (Ján, kapitoly 13–17) Ježiš dokázal, že je „znamenitý Pastier“, ktorý sa stará o svoje ovce. — Ján 10:11–14.

Bol ochotný pracovať. Ježiš umyl apoštolom nohy, aby im odovzdal dôležité poučenie. (Ján 13:4–15) Sám mal často zaprášené nohy, keď chodil po prašných cestách Izraela a zvestoval dobré posolstvo. (Lukáš 8:1) Aj vtedy, keď plánoval oddych ‚na nejakom osamelom mieste‘, ochotne sa namiesto toho venoval zástupom, ktoré ho vyhľadali, lebo ho chceli ďalej počúvať. (Marek 6:30–34) Ježiš je teda vzorom usilovnosti pre všetkých kresťanov. — 1. Jána 2:6.

Ježiš splnil svoje poverenie a opustil pozemskú scénu. Za jeho vernosť mu Jehova Boh zveril kráľovskú moc a dal mu nesmrteľný život v nebesiach. O vzkriesenom Ježišovi sa v Biblii píše: „Kristus teraz, keď bol vzkriesený z mŕtvych, už nezomiera; smrť už nad ním nepanuje.“ ​(Rimanom 6:9) Môžeme si byť istí, že je to ten najlepší Vodca ľudstva. Keď Ježiš Kristus prevezme plnú moc nad zemou, už nebude potrebné dosadiť namiesto neho nikoho iného, nebude potrebná už žiadna zmena vo vláde. Nikdy naňho nebude spáchaný atentát a výsledky jeho vlády nikdy nezmarí žiadny nerozumný nástupca. Ale čo konkrétne urobí na úžitok ľudstva?

Čo tento nový vodca urobí

Prorocký 72. žalm odhaľuje niekoľko zaujímavých podrobností o tom, ako bude vládnuť tento dokonalý nesmrteľný Kráľ. V 7. a 8. verši čítame: „V jeho dňoch bude pučať spravodlivý a hojnosť pokoja, kým nepominie mesiac. A bude mať poddaných od mora k moru a od Rieky až po končiny zeme.“ Pod jeho dobrou vládou sa bude ľudstvo tešiť z trvalého, neotrasiteľného bezpečia. Ježiš nielenže  zničí všetky zbrane, ale dokonca odstráni z ľudských sŕdc akúkoľvek túžbu bojovať. Ľudia, ktorí dnes napádajú druhých ako dravé levy alebo ktorí sa voči svojim blížnym správajú podobne ako podráždené medvede, úplne zmenia svoju povahu. (Izaiáš 11:1–9) Všade bude vládnuť pokoj.

O Ježišovi sa v Žalme 72 vo veršoch 12–14 ďalej píše: „Oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc, tiež strápeného a každého, kto nemá pomocníka. Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni. Z útlaku a násilia vykúpi ich duše a ich krv bude v jeho očiach drahocenná.“ Ponížení, chudobní a strápení sa stanú súčasťou jednej šťastnej ľudskej rodiny, zjednotenej pod vedením Kráľa Ježiša Krista. Ich život bude naplnený radosťou. Už nikdy viac nebudú zažívať bolesť a zúfalstvo. — Izaiáš 35:10.

V 16. verši nachádzame tento sľub: „Na zemi bude hojnosť obilia; na vrcholku hôr bude nadbytok.“ Dnes je hlad stálym spoločníkom miliónov ľudí na zemi. Politika a chamtivosť často bránia spravodlivému rozdeľovaniu potravín, a preto množstvo ľudí, najmä detí, zomiera hladom. Ale pod vládou Ježiša Krista bude tento problém navždy minulosťou. Zem bude požehnaná hojnosťou vynikajúcej potravy. Celé ľudstvo sa bude tešiť z dostatku jedla.

Chceli by ste zažiť tieto požehnania pod vládou dobrého Vodcu? Ak áno, povzbudzujeme vás, aby ste sa snažili čo najviac dozvedieť o tomto Vodcovi, ktorý čoskoro prevezme plnú moc nad celou zemou. Jehovovi svedkovia vám v tom radi pomôžu. Tento Vodca vás nesklame, lebo sám Jehova Boh o ňom povedal: „Ja, áno ja, som ustanovil svojho kráľa na Sione, svojom svätom vrchu.“ — Žalm 2:6.

[Rámček na strane 5]

NÁHLE PRIŠLI O MOC

Panovník môže obyčajne počítať s úctou a podporou svojich poddaných, ak im zaistí primeraný pokoj a bezpečné životné podmienky. Ale ak ľudia z nejakého dôvodu stratia v neho dôveru, jeho kreslo môže v krátkom čase zaujať niekto iný. Pozrime sa, aké podmienky spôsobili, že aj mocní panovníci náhle prišli o moc.

Zlé životné podmienky. Koncom 18. storočia žili mnohí obyvatelia Francúzska životom, ktorý by sa dal opísať ako bohatý na dane, ale chudobný na jedlo. Tieto podmienky patrili k príčinám vypuknutia Francúzskej revolúcie, ktorá viedla k tomu, že v roku 1793 bol kráľ Ľudovít XVI. sťatý gilotínou.

Vojny. Prvá svetová vojna znamenala koniec vlády niektorých z najmocnejších panovníkov v histórii. Napríklad v roku 1917 viedol vojnový nedostatok potravín v Petrohrade k februárovej revolúcii. Táto revolúcia zvrhla cára Mikuláša II. a zakrátko sa k moci dostali komunisti. V roku 1918 Nemecko chcelo mier, ale Spojenci odmietli skončiť vojnu, kým v Nemecku nedôjde k zmene vlády. To nemeckého cisára Wilhelma II. nakoniec prinútilo odísť do holandského exilu.

Túžba po inom vládnom systéme. V roku 1989 padla železná opona. Režimy, ktoré sa javili pevné ako skala, sa rozpadli na prach, keď ich poddaní zavrhli komunizmus a nastolili iné formy vlády.

[Obrázky na strane 7]

Ježiš sýtil hladných, uzdravoval chorých a celým svojím životom dal vynikajúci príklad všetkým kresťanom

[Prameň ilustrácie na strane 4]

Lloyd George: Photo by Kurt Hutton/​Picture Post/​Getty Images