Jehova vykoná rozsudok nad zlými
Jehova vykoná rozsudok nad zlými
„Priprav sa, aby si sa stretol so svojím Bohom.“ — ÁMOS 4:12.
1, 2. Prečo môžeme mať dôveru, že Boh ukončí zlo?
UKONČÍ niekedy Jehova na zemi zlo a utrpenie? Teraz, na začiatku 21. storočia, je táto otázka oveľa časovejšia než kedykoľvek predtým. Zdá sa, že všade, kam sa pozrieme, vidno neľudské zaobchádzanie človeka s človekom. Ako túžime po svete bez násilia, terorizmu a skazenosti!
2 Ale je tu aj dobrá správa: môžeme mať úplnú dôveru, že Jehova ukončí zlo. Zárukou toho, že zasiahne proti zlým, sú jeho vlastnosti. Jehova je Bohom spravodlivosti a práva. V Žalme 33:5 nám jeho Slovo hovorí: „Miluje spravodlivosť a právo.“ Iný žalm uvádza: „Každého, kto miluje násilie, [Jehovova] duša istotne nenávidí.“ (Žalm 11:5) Jehova, všemocný Boh, ktorý miluje spravodlivosť a právo, určite nebude navždy tolerovať to, čo nenávidí.
3. Čo vyzdvihne náš ďalší rozbor Ámosovho proroctva?
3 Zamysli sa aj nad ďalším dôvodom, prečo si môžeme byť istí, že Jehova odstráni zlo. Uisťuje nás o tom záznam o jeho predchádzajúcich skutkoch. Pôsobivé príklady Jehovovho zaobchádzania so zlými nachádzame v biblickej knihe Ámos. Náš ďalší rozbor Ámosovho proroctva vyzdvihne tri črty božského súdu. Po prvé, trest od Boha je vždy zaslúžený. Po druhé, nemožno mu uniknúť. A po tretie, je namierený len proti tým, ktorí si ho zaslúžia, lebo Jehova vykonáva rozsudok len nad tými, ktorí konajú zlo, ale jednotlivcom, ktorí sa kajajú a dávajú najavo správny postoj, prejavuje milosrdenstvo. — Rimanom 9:17–26.
Božský súd je vždy zaslúžený
4. Kam Jehova vyslal Ámosa a čím ho poveril?
4 V Ámosových dňoch bol izraelský národ už rozdelený na dve kráľovstvá — južné dvojkmeňové judské kráľovstvo a severné desaťkmeňové izraelské kráľovstvo. Keď Jehova poveril Ámosa, aby slúžil ako prorok, vyslal ho z jeho domovského mesta v Judsku do Izraela. Tam mal oznamovať božský súd.
5. Proti ktorým národom Ámos najprv prorokoval a čo bolo jedným z dôvodov, prečo si tieto národy zaslúžili nepriaznivý božský rozsudok?
5 Ámos nezačal ihneď oznamovať Jehovov súd nad spurným severným izraelským kráľovstvom. Najprv začal ohlasovať nepriaznivý božský rozsudok nad šiestimi okolitými národmi — nad Sýriou, Filištiou, Týrom, Edomom, Ammónom a Moábom. Naozaj si tieto národy zaslúžili nepriaznivý Boží rozsudok? Jednoznačne áno! Jedným z dôvodov bolo, že boli zarytými nepriateľmi Jehovovho ľudu.
6. Prečo sa Boh chystal priviesť nešťastie na Sýriu, Filištiu a Týrus?
6 Napríklad Sýrčanov Jehova odsúdil, „pretože mlátili Gileád“. (Ámos 1:3) Sýrčania sa zmocnili časti Gileádu — izraelského územia východne od Jordánu — a vážne ubližovali Božiemu ľudu v tejto oblasti. A čo Filištia a Týrus? Filištínci sa previnili tým, že Izraelitov, ktorých zajali, predávali Edomitom. Niektorí Izraeliti sa dostali aj do rúk týrskych obchodníkov s otrokmi. (Ámos 1:6, 9) Len si to predstav — členov Božieho ľudu predávali do otroctva! Nemožno sa teda čudovať, že Jehova sa chystal priviesť nešťastie na Sýriu, Filištiu a Týrus.
7. Čo mali Edom, Ammón a Moáb s Izraelom spoločné, ale ako s Izraelitmi zaobchádzali?
7 Edom, Ammón a Moáb mali s Izraelom niečo spoločné. Všetky tieto tri národy boli s Izraelitmi i navzájom v príbuzenskom vzťahu. Edomiti pochádzali z Abraháma, lebo boli potomkami Jakobovho dvojčaťa, Ezaua. Boli teda v istom zmysle bratmi Izraela. Ammónčania a Moábčania boli potomkami Abrahámovho synovca Lóta. No zaobchádzali Edom, Ammón a Moáb s Izraelitmi bratsky? Vôbec nie! Edom nemilosrdne vyšiel proti ‚vlastnému bratovi‘ s mečom a Ammónčania zaobchádzali s izraelskými zajatcami sadisticky. (Ámos 1:11, 13) A hoci o zlom zaobchádzaní Moába s Božím ľudom sa Ámos priamo nezmieňuje, máme záznam, že aj Moábčania sa od začiatku správali voči Izraelu nepriateľsky. Tieto tri národy, ktoré boli v príbuzenskom vzťahu, mali dostať tvrdý trest. Jehova sa ich chystal zničiť ohňom.
Božskému súdu nemožno uniknúť
8. Prečo šesť národov v okolí Izraela nemohlo uniknúť božskému súdu?
8 Šesť národov, ktorým je adresovaný začiatok Ámosovho proroctva, si nepochybne zasluhovalo nepriaznivý božský rozsudok. A nemohli mu nijako uniknúť. Od 1. kapitoly Ámosa 3. verša po 2. kapitolu 1. verš Jehova šesťkrát hovorí, že ‚to neodvráti‘. A naozaj, tak ako povedal, neodvrátil svoju ruku od potrestania týchto národov. Dejiny potvrdzujú, že všetky tieto národy neskôr postihlo nešťastie. Štyri z nich — Filištia, Moáb, Ammón a Edom — napokon prestali existovať!
9. Čo si zasluhovali obyvatelia Judska a prečo?
9 Ámos v proroctve ďalej zameriava pozornosť na siedmy národ, na svoj vlastný judský ľud. Jeho poslucháči v severnom izraelskom kráľovstve boli možno prekvapení, keď počuli Ámosa ohlasovať súd nad judským kráľovstvom. Prečo si obyvatelia Judska zasluhovali nepriaznivý rozsudok? „Pretože zavrhli Jehovov zákon,“ ako hovorí Ámos 2:4. Jehova nebral na ľahkú váhu ich vedomé prehliadanie jeho Zákona. V Ámosovi 2:5 predpovedal: „Ja pošlem oheň do Júdu a pohltí obytné veže Jeruzalema.“
10. Prečo Judsko nemohlo uniknúť nešťastiu?
10 Neverné Judsko nemohlo prichádzajúcemu nešťastiu uniknúť. Jehova už siedmy raz povedal, že ‚to neodvráti‘. (Ámos 2:4) Predpovedaný trest prišiel na Judsko v roku 607 pred n. l., keď ho spustošili Babylončania. Opäť vidíme, že zlí nemôžu uniknúť božskému súdu.
11–13. Predovšetkým proti ktorému národu prorokoval Ámos a akého útlaku sa tento národ dopúšťal?
11 Prorok Ámos práve oznámil Jehovov rozsudok nad siedmimi národmi. Ak si niekto myslel, že už s prorokovaním skončí, bol na omyle. Ámos sa vôbec nechystal skončiť! Jeho hlavnou úlohou bolo oznámiť ostré posolstvo súdu nad severným izraelským kráľovstvom. Izrael si zasluhoval nepriaznivý božský rozsudok pre svoj katastrofálny mravný a duchovný úpadok.
12 Ámos v proroctve odhalil, aký útlak bol bežný v izraelskom kráľovstve. Ámos 2:6, 7 v tejto súvislosti uvádza: „Toto povedal Jehova: ‚Pre tri vzbury Izraela a pre štyri to neodvrátim, pretože predali niekoho spravodlivého za obyčajné striebro a niekoho chudobného za cenu páru sandálov. Dychtia po prachu zeme na hlave ponížených osôb; a cestu miernych odvracajú.‘“
13 Tí, ktorí predávali spravodlivých „za obyčajné striebro“, boli možno sudcovia, ktorí za úplatok v podobe striebra odsudzovali nevinných. Veritelia predávali chudobných do otroctva za cenu „páru sandálov“, teda možno za to, že im boli dlžní takú malú sumu peňazí. Neľútostní muži ‚dychtili‘ po tom, aby si ‚ponížení‘ sypali prach na hlavu na znak úzkosti, žiaľu či pokorenia. Skazenosť bola natoľko rozšírená, že ‚mierni‘ nemohli ani len dúfať, že sa dovolajú spravodlivosti.
14. S kým zle zaobchádzali v desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve?
14 Všimni si, s akými ľuďmi v Izraeli zle zaobchádzali. Boli to spravodliví, chudobní, ponížení a mierni obyvatelia tejto krajiny. Jehovova zmluva Zákona uzavretá s Izraelitmi vyžadovala súcit s bezbrannými a núdznymi. Na území desaťkmeňového izraelského kráľovstva však takíto jednotlivci nemohli byť už v horšej situácii.
„Priprav sa, aby si sa stretol so svojím Bohom“
15, 16. a) Prečo Izrael dostal varovanie: „Priprav sa, aby si sa stretol so svojím Bohom“? b) Ako Ámos 9:1, 2 ukazuje, že zlí nemohli uniknúť vykonaniu božského rozsudku? c) Čo sa stalo desaťkmeňovému izraelskému kráľovstvu v roku 740 pred n. l.?
15 Keďže v Izraeli bola rozšírená aj nemravnosť a iné hriechy, prorok Ámos oprávnene varoval tento spurný národ: „Priprav sa, aby si sa stretol so svojím Bohom.“ (Ámos 4:12) Neverný Izrael nemohol uniknúť pred blížiacim sa vykonaním božského súdu, lebo Jehova už ôsmy raz vyhlásil, že ‚to neodvráti‘. (Ámos 2:6) O zlých, ktorí by sa snažili skryť, Boh povedal: „Nikomu z nich, kto uteká, sa útek nepodarí, a nikto z nich, kto uniká, sa nedostane preč. A hoci sa prekopú i do šeolu, moja vlastná ruka ich odtiaľ vezme; a keď vystúpia i do nebies, aj odtiaľ ich znesiem dole.“ — Ámos 9:1, 2.
16 Zlí nemohli ujsť pred vykonaním Jehovovho rozsudku, ani keby sa obrazne prekopali „do šeolu“, čiže by sa pokúsili skryť hlboko v zemi. Pred božským súdom by neunikli, ani keby vystúpili „do nebies“, teda keby sa snažili nájsť útočisko vysoko v horách. Jehova ich jasne varoval, že neexistuje skrýša, v ktorej by ich nenašiel. Božské právo vyžadovalo, aby sa izraelské kráľovstvo zodpovedalo za svoje skazené konanie. Ten čas naozaj prišiel. V roku 740 pred n. l., asi 60 rokov po tom, čo Ámos zapísal toto proroctvo, izraelské kráľovstvo padlo do rúk Asýrčanov.
Božský súd je namierený len proti tým, ktorí si ho zaslúžia
17, 18. Čo odhaľuje 9. kapitola Ámosa o Božom milosrdenstve?
17 Ámosovo proroctvo nám pomohlo uvedomiť si, že božský súd je vždy zaslúžený a nie je možné mu uniknúť. Kniha Ámos však poukazuje aj na to, že Jehovov súd je namierený len proti tým, ktorí si ho zaslúžia. Boh môže nájsť zlých a vykonať nad nimi rozsudok, nech sa skryjú kdekoľvek. Môže tiež nájsť kajúcnych ľudí so správnym postojom — tých, ktorým chce prejaviť milosrdenstvo. Táto črta Jehovovho súdu je vynikajúco vyzdvihnutá v záverečnej kapitole knihy Ámos.
18 Podľa Ámosa 9. kapitoly 8. verša Jehova povedal: „Nevyhladím Jakobov dom úplne.“ Ako ukazuje 13. až 15. verš, Jehova sľúbil, že ‚zhromaždí zajatcov‘ svojho ľudu. Prejaví im milosrdenstvo, takže sa budú tešiť z bezpečia a prosperity. Sľúbil tiež, že „oráč dobehne ženca“. Predstav si — úroda mala byť taká hojná, že jej zber mal trvať až do novej orby a siatia semien!
19. Čo zažil izraelský a judský ostatok?
19 Môžeme povedať, že Jehovov rozsudok nad Judskom a Izraelom bol namierený len proti zlým, lebo kajúcnym, ktorí prejavili správny postoj, Boh prejavil milosrdenstvo. V splnení proroctva obnovy zaznamenanom v 9. kapitole Ámosa sa kajúcny izraelský a judský ostatok v roku 537 pred n. l. vrátil zo zajatia v Babylone. Vo svojej milovanej domovine potom opäť zaviedol čisté uctievanie. Ľudia si znovu postavili domy a vysadili vinice a záhrady a bývali v bezpečí.
Jehovov nepriaznivý rozsudok bude určite vykonaný!
20. O čom by nás mala uistiť úvaha o súdnych posolstvách, ktoré ohlasoval Ámos?
20 Naša úvaha o božských súdnych posolstvách, ktoré ohlasoval Ámos, by nás mala uistiť, že Jehova aj v našich dňoch ukončí zlo. Prečo tomu môžeme veriť? Po prvé, uvedené príklady predchádzajúcich Božích zásahov voči zlým poukazujú na to, ako bude Jehova konať v našich dňoch. Po druhé, vykonanie božského rozsudku nad odpadlíckym izraelským kráľovstvom je zárukou toho, že Boh zničí aj takzvané kresťanstvo, najtrestuhodnejšiu časť „Veľkého Babylona“, svetovej ríše falošného náboženstva. — Zjavenie 18:2.
21. Prečo si takzvané kresťanstvo zasluhuje Boží nepriaznivý rozsudok?
21 Nemožno pochybovať o tom, že takzvané kresťanstvo si zasluhuje nepriaznivý božský rozsudok. Jeho žalostný stav z náboženskej i z morálnej stránky hovorí sám za seba. Jehovov rozsudok nad takzvaným kresťanstvom — a zvyšnou časťou Satanovho sveta — je zaslúžený. A nemožno pred ním uniknúť, lebo keď príde čas na vykonanie tohto rozsudku, budú opäť platiť slová z Ámosa 9. kapitoly 1. verša: „Nikomu z nich, kto uteká, sa útek nepodarí, a nikto z nich, kto uniká, sa nedostane preč.“ Áno, bez ohľadu na to, kde sa zlí azda skryjú, Jehova ich nájde.
22. Na aké črty božského súdu jasne poukazuje 2. Tesaloničanom 1:6–8?
22 Božský rozsudok je teda vždy zaslúžený, nemožno mu uniknúť a je namierený len proti tým, ktorí si ho zasluhujú. Vidíme to aj zo slov apoštola Pavla: „Je to od Boha spravodlivé, aby odplatil súžením tým, čo vám spôsobujú súženie, ale vám, ktorí znášate súženie, úľavu spolu s nami pri zjavení Pána Ježiša z neba s jeho mocnými anjelmi v planúcom ohni, keď uvedie pomstu na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo o našom Pánu Ježišovi.“ (2. Tesaloničanom 1:6–8) „Je to od Boha spravodlivé“, aby odplatil tým, ktorí si zasluhujú nepriaznivý rozsudok, lebo spôsobujú súženie jeho pomazaným. Zlí tomuto súdu neuniknú — neprežijú, keď sa ‚zjaví Ježiš s mocnými anjelmi v planúcom ohni‘. Božský súd sa bude týkať len tých, ktorí si ho zasluhujú, pretože Ježiš privedie pomstu „na tých, čo nepoznajú Boha a na tých, ktorí neposlúchajú dobré posolstvo“. Pre bohabojných ľudí, ktorí teraz znášajú súženie, bude vykonanie božského súdu znamenať úľavu.
Nádej pre priamych
23. Akú nádej a útechu môžeme načerpať z Ámosovej knihy?
23 Pre jednotlivcov so správnym postojom Ámosovo proroctvo obsahuje úžasné posolstvo útechy a nádeje. Ako bolo predpovedané v Ámosovej knihe, v staroveku Jehova úplne nevyhladil svoj ľud. Izraelských a judských zajatcov napokon zhromaždil, umožnil im vrátiť sa do ich domoviny a požehnal ich hojným bezpečím a prosperitou. Čo to znamená pre nás dnes? Môžeme si byť istí, že pri vykonávaní božského rozsudku Jehova nájde zlých, nech sa skryjú kdekoľvek, a nájde aj tých, ktorým sa rozhodne prejaviť svoje milosrdenstvo, nech žijú kdekoľvek na zemi.
24. Z akých požehnaní sa tešia Jehovovi novodobí služobníci?
24 Čo zažívame ako Boží verní služobníci, kým čakáme na čas, keď Jehova vykoná súd nad zlými? Jehova nás požehnáva hojnou duchovnou prosperitou! Tešíme sa, že spôsob nášho uctievania nie je založený na lžiach a nesprávnych predstavách vyplývajúcich z falošných náuk takzvaného kresťanstva. Jehova nás navyše požehnáva hojnosťou duchovného pokrmu. Pamätaj však, že s týmito bohatými požehnaniami od Jehovu je spojená aj veľká zodpovednosť. Boh od nás očakáva, že budeme varovať druhých pred blížiacim sa súdom. Túžime robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme našli ľudí, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“. (Skutky 13:48) Áno, túžime pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí, aby aj oni mohli mať úžitok z duchovnej prosperity, z ktorej sa tešíme my. A chceme, aby aj oni mohli prežiť prichádzajúce vykonanie božského rozsudku nad zlými. Samozrejme, aby sme sa mohli tešiť z týchto požehnaní, musíme mať správny stav srdca. Aj o tom hovorí Ámosovo proroctvo, ako uvidíme v nasledujúcom článku.
Ako by si odpovedal?
• Ako Ámosovo proroctvo ukazuje, že Jehovov nepriaznivý rozsudok je vždy zaslúžený?
• Čo Ámos hovorí na dôkaz toho, že božskému súdu nemožno uniknúť?
• Ako Ámosova kniha ukazuje, že Boží súd je namierený len proti tým, ktorí si ho zaslúžia?
[Študijné otázky]
[Obrázok na stranách 16, 17]
Izraelské kráľovstvo neuniklo božskému rozsudku
[Obrázok na strane 18]
V roku 537 pred n. l. sa izraelský a judský ostatok vrátil zo zajatia v Babylone