Ako rozlíšiť správne od nesprávneho

KTO má právo stanovovať normy toho, čo je správne a čo nesprávne? Táto otázka bola vznesená už na začiatku ľudských dejín. Podľa biblického záznamu v 1. knihe Mojžišovej Boh určil jeden strom, ktorý rástol v záhrade Eden, ako „strom poznania dobrého a zlého“. (1. Mojžišova 2:9) Boh zakázal prvej ľudskej dvojici jesť z ovocia toho stromu. Boží nepriateľ, Satan Diabol, im však naznačil, že ak zjedia z toho stromu, ‚otvoria sa im oči‘ a ‚budú ako Boh a budú poznať dobré a zlé‘. — 1. Mojžišova 2:16, 17; 3:1, 5; Zjavenie 12:9.

Adam a Eva stáli pred rozhodnutím — majú prijať Božie normy toho, čo je dobré a čo zlé, alebo si stanoviť vlastné? (1. Mojžišova 3:6) Rozhodli sa neposlúchnuť Boha a jesť zo stromu. Čo to znamenalo? Keď odmietli rešpektovať  Boží zákaz, dali najavo svoj názor, že pre nich a pre ich potomstvo bude lepšie, ak si stanovia vlastné normy toho, čo je správne a čo nesprávne. Nakoľko úspešné je ľudstvo v snahe uplatňovať v oblasti morálky autoritu, ktorá v skutočnosti patrí Bohu?

Rôzne názory

Encyclopædia Britannica po preskúmaní učenia mnohých popredných mysliteľov, ktorí žili v priebehu stáročí, uvádza, že od čias gréckeho filozofa Sokrata až do 20. storočia dochádzalo k „opakovaným debatám o tom, čo je vlastne dobro a čo by malo byť normou správneho a nesprávneho konania“.

Napríklad sofisti boli významnou skupinou gréckych učiteľov piateho storočia pred n. l. Vyučovali, že normy toho, čo je správne a čo nesprávne, určuje názor väčšiny. Jeden z týchto učiteľov povedal: „Čokoľvek sa zdá nejakému mestu spravodlivé a prijateľné, je pre to mesto spravodlivé a prijateľné, pokiaľ to za také považuje.“ Podľa tohto meradla by si Jodie, spomínaný v predchádzajúcom článku, mal peniaze nechať, keďže väčšina v jeho okolí alebo „meste“ by to pravdepodobne spravila.

Immanuel Kant, známy filozof 18. storočia, vyjadril iný názor. V časopise Issues in Ethics sa píše: „Immanuel Kant a ďalší jemu podobní... sa zameriavali na právo každého človeka rozhodovať sa sám za seba.“ Podľa Kantovej filozofie pokiaľ Jodie neporuší práva iných, to, čo urobí, záleží len na ňom. Nemal by dovoliť, aby jeho normy určoval názor väčšiny.

Ako teda Jodie vyriešil svoju dilemu? Zvolil si tretiu možnosť. Uplatnil učenie Ježiša Krista, ktorého morálne zásady si vážia kresťania i nekresťania. Ježiš učil: „Všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im.“ ​(Matúš 7:12) Na prekvapenie klientky Jodie si tých 82 000 dolárov nenechal, ale odovzdal jej ich. Keď sa ho spýtala, prečo si peniaze nevzal, Jodie vysvetlil, že je Jehovov svedok, a povedal: „Tie peniaze mi jednoducho nepatria.“ Jodie bral vážne Ježišove slová zaznamenané v Biblii v Matúšovi 19:18: „Nebudeš kradnúť.“

Je názor väčšiny spoľahlivým vodidlom?

Niektorí ľudia by pravdepodobne povedali, že Jodie nemal rozum, keď poctivo vrátil peniaze. Ale názor väčšiny nie je spoľahlivým vodidlom. Napríklad ak by ste žili v spoločnosti, kde by väčšina považovala detské obete za prijateľné — ako to bolo v niektorých kultúrach v minulosti —, znamenalo by to, že tento zvyk je prijateľný? (2. Kráľov 16:3) Čo ak by ste sa narodili v spoločnosti, v ktorej by bol kanibalizmus pokladaný za niečo cnostné? Znamenalo by to, že na jedení ľudského mäsa nie je nič zlé? Skutočnosť, že nejaké konanie je podľa názoru väčšiny prijateľné, ešte neznamená, že je aj správne. Biblia už dávno upozorňovala,  že takým zmýšľaním by sme sa mohli chytiť do pasce. Varuje nás: „Nebudeš nasledovať zástup za zlým účelom.“ — 2. Mojžišova 23:2.

Ježiš Kristus poukázal na ďalší dôvod, prečo si máme dávať pozor, aby sme sa neriadili podľa názoru väčšiny v otázke toho, čo je správne a čo nesprávne. Odhalil Satana ako ‚vládcu sveta‘. (Ján 14:30; Lukáš 4:6) Satan využíva svoje postavenie na to, aby zvádzal „celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9) Teda ak by ste si stanovovali normy toho, čo je správne a čo nesprávne, výlučne podľa názoru väčšiny, mohli by ste si osvojiť Satanov pohľad na morálku a je jasné, že to by malo katastrofálne následky.

Môžete sa spoliehať na vlastný úsudok?

Mal by teda každý sám rozhodovať o tom, čo je pre neho správne a čo nesprávne? Biblia hovorí: „Neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ ​(Príslovia 3:5) Prečo? Lebo všetci ľudia zdedili jednu základnú chybu, ktorá môže veľmi skresliť ich úsudok. Keď sa Adam a Eva vzbúrili proti Bohu, prijali normy sebeckého zradcu Satana a vybrali si ho za svojho duchovného otca. Potom na svoje potomstvo preniesli dedičný znak — zradné srdce so schopnosťou rozoznať, čo je správne, ale so sklonom ísť za tým, čo je nesprávne. — 1. Mojžišova 6:5; Rimanom 5:12; 7:21–24.

V diele Encyclopædia Britannica sa o etike uvádza: „Zdá sa, že nie je ničím prekvapujúcim, ak ľudia vedia, aká je ich morálna povinnosť, ale namiesto toho robia to, čo je v ich vlastnom záujme. Veľkým problémom pre západnú etiku je otázka, ako týmto ľuďom poskytnúť dôvody na konanie toho, čo je správne.“ Biblia výstižne hovorí: „Srdce je zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie. Kto ho môže poznať?“ ​(Jeremiáš 17:9) Dôverovali by ste niekomu, kto je známy ako zradca a zúfalec?

Je pravda, že aj tí, ktorí neveria v Boha, sa môžu správať morálne bezúhonne a môžu mať rozumné a ušľachtilé mravné zásady. No mnohokrát vznešené myšlienky, na ktorých sú tieto zásady založené, iba odzrkadľujú morálne normy Biblie. Hoci títo ľudia možno popierajú existenciu Boha, názory, ktorých sa zastávajú, poukazujú na ich vrodenú schopnosť odzrkadľovať Božiu osobnosť. To potvrdzuje, že ľudstvo bolo pôvodne vytvorené „na Boží obraz“, ako nám odhaľuje Biblia. (1. Mojžišova 1:27; Skutky 17:26–28) Apoštol Pavol píše: „Dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci.“ — Rimanom 2:15.

Samozrejme, jedna vec je vedieť, čo je správne, a celkom iná je mať morálnu silu robiť, čo je správne. Ako môže človek získať potrebnú morálnu silu? Keďže k skutkom podnecuje srdce, nadobudnúť túto silu môže človeku pomôcť to, ak si bude pestovať lásku k Autorovi Biblie, Jehovovi Bohu. — Žalm 25:4, 5.

Ako nájsť silu konať dobro

Ak sa chceme naučiť milovať Boha, prvým krokom je zistiť, aké rozumné a praktické sú jeho prikázania. Apoštol Ján píše: „V tom spočíva láska k Bohu, že zachovávame jeho prikázania; a jeho prikázania nie sú bremenom.“ ​(1. Jána 5:3) Napríklad Biblia obsahuje praktické rady, ktoré môžu pomôcť mladým ľuďom rozlíšiť správne od nesprávneho v otázke pitia alkoholu, drog alebo predmanželského sexu. Biblia môže pomôcť manželským dvojiciam pri riešení nezhôd a môže  byť pre rodičov vodidlom pri výchove detí. * Uplatňovanie biblických morálnych noriem prináša úžitok mladým i starým, bez ohľadu na ich vzdelanie a spoločenské alebo kultúrne prostredie, z ktorého pochádzajú.

Tak ako získate silu pracovať, keď jete výživnú potravu, aj z čítania Biblie získate silu žiť podľa Božích zásad. Ježiš prirovnal Božie výroky k chlebu, ktorý je nevyhnutný na udržiavanie života. (Matúš 4:4) Povedal tiež: „Mojím pokrmom je konať vôľu toho, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 4:34) Keď sa Ježiš sýtil Božím Slovom, pomohlo mu to odolávať pokušeniam a robiť múdre rozhodnutia. — Lukáš 4:1–13.

Spočiatku môže byť pre vás náročné sýtiť svoju myseľ myšlienkami z Božieho Slova a osvojovať si Božie normy. Spomeňte si však, že keď ste boli malí, možno vám nechutilo jedlo, ktoré bolo pre vás zdravé. Ale aby ste zosilneli, museli ste sa naučiť obľúbiť si zdravé jedlá. Podobne kým vám „zachutia“ Božie zásady, môže to trvať nejaký čas. Ak vytrváte, naučíte sa ich milovať a stanete sa duchovne silnými. (Žalm 34:8; 2. Timotejovi 3:15–17) Naučíte sa dôverovať Jehovovi a budete podnecovaní ‚konať dobro‘. — Žalm 37:3.

Možno sa nikdy nedostanete do situácie, v akej bol Jodie. Napriek tomu každý deň robíte rozhodnutia v oblasti morálky — či už malé, alebo veľké. Biblia vás preto nabáda: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ ​(Príslovia 3:5, 6) Ak sa budete učiť dôverovať Jehovovi, nielenže vám to prinesie úžitok teraz, ale otvoria sa vám aj dvere k vyhliadke na večný život, pretože cesta poslušnosti Jehovovi vedie k životu. — Matúš 7:13, 14.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 6]

Názor väčšiny môže byť ovplyvnený neviditeľnými silami

[Obrázky na strane 5]

V priebehu stáročí myslitelia diskutovali o tom, čo je správne a nesprávne

SOKRATES

KANT

KONFUCIUS

[Pramene ilustrácií]

Kant: Z knihy The Historian’s History of the World; Sokrates: Z knihy A General History for Colleges and High Schools; Konfucius: Sung Kyun Kwan University, Seoul, Korea

[Obrázky na strane 7]

Biblia nám nielenže pomáha rozlíšiť správne od nesprávneho, ale nás aj podnecuje konať to, čo je správne